Rúbať či nerúbať Holoruby nebude treba, ak sa proti lykožrútovi zasiahne rýchlo a včas

Kalamitné rozšírenie lykožrúta v hospodárskych lesoch Horehronia si vyžaduje akútne riešenie. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč už ohlásil, že sa spustí ťažba a bude nutné odstrániť minimálne jeden milión kubíkov dreva.

„Počiatočný stav kalamity bol v januári minulého roka na úrovni 165-tisíc m³, no až v závere roka, v mesiacoch október a november, sa pristúpilo k razantnejšiemu spracovaniu podkôrnikovej kalamity a podarilo sa spracovať vyšší objem, ako bol prírastok. Aj z tohto dôvodu predstavoval celkový prírastok nespracovanej kalamity za rok 2023 takmer 431-tisíc m³ a na tento rok hovoria výpočty o prírastku až vyše 536-tisíc m³,“ oznámil Takáč.

Na Horehroní a na Poľane je podľa ministra lykožrútom ohrozených spolu 10 miliónov kubíkov smreka.

Prehadzovanie viny

Richard Takáč viní z masívneho rozšírenia kalamity predchádzajúce vedenia ministerstva.

Pridal sa k nemu aj minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý reagoval na rozšírenie lykožrúta vo Vysokých Tatrách s tým, že „všetky napadnuté stromy pôjdu dole“ a že efektívnemu riešeniu bránili povoľovacie procesy orgánov ochrany prírody.

Na to vzápätí reagoval bývalý štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča. Ten tvrdí, že v skutočnosti tvorí objem dreva, ktorého vyťaženie nebolo odsúhlasené, len zlomok z celkovej ťažby.

„Napríklad v roku 2021 bolo vyťažených celkovo 7 640 721 m³ dreva, z toho náhodná ťažba predstavovala 2 917 984 m³ dreva. Z nich prešlo procesom posúdenia náhodnej ťažby v chránených územiach orgánmi ochrany prírody 1 259 755 m³ dreva. Spracovanie kalamity nebolo odsúhlasené len pre 48 723 m³ dreva, t. j. pre 3,87 % nahlásenej náhodnej ťažby v chránených územiach,“ uviedol Kiča.

Dodáva, že zvyšok kalamity bol odstránený bez pripomienok alebo s podmienkami a v roku 2022 klesol podiel neodsúhlasenej ťažby v chránených územiach ešte viac, na 9 566 kubíkov, teda 1,18 percenta nahlásených náhodných ťažieb.

V prípade Horehronia, konkrétne Čierneho Balogu, kde je kalamita najhoršia, ide o hospodárske lesy, kde majú lesníci takpovediac voľnú ruku a riešenie situácie závisí od rozhodnutia príslušného lesného hospodára.

Ako zasiahnuť proti lykožrútom

Ako však vysvetľuje Andrej Kunca z Národného lesníckeho centra, obdobie medzi naletením lykožrúta na strom po vyletenie trvá približne dva mesiace. Napadnutie sa zistí, keď už je chrobák mesiac pod kôrou. Zostávajú tak približne štyri týždne na zorganizovanie zásahu, odstránenie napadnutých stromov a ich vyvezenie z porastu.

„Pomohlo by, keby právomoci, ktoré má odborný lesný hospodár, mohol v praxi realizovať bez toho, aby sa musel pýtať iných orgánov, či už ochrany prírody, alebo štátnej správy,“ vysvetľuje. Ak totiž zodpovedá za kvalitu lesa, mal by mať možnosť ju aj v praxi napĺňať bez zbytočných administratívnych povinností.

Ak za kvalitu lesa zodpovedá odborný lesný hospodár, mal by mať možnosť ju aj v praxi napĺňať bez zbytočných administratívnych povinností.

Takýmto plným presunom by zároveň bola jasná aj priama zodpovednosť za to, či sa v konkrétnej lokalite lykožrút rozšíri do kalamity alebo sa ho podarí zastaviť včas. Spleť administratívy, žiadostí a povoľovaní túto priamu zodpovednosť rozpúšťa a na konci dňa tak za kalamitu nie je zodpovedný nikto.

Práve Národné lesnícke centrum je tou inštitúciou, ktorá sa lykožrútom zaoberá z odbornej stránky. Je tak oslobodená od radikálnych pólov, ktoré často vo verejnej diskusii zaznievajú. Na jednej strane je to prístup niektorých environmentalistických zoskupení, ktoré presadzujú nezasahovanie a dôraz na prirodzenú obnovu, dokonca aj v hospodárskych lesoch. Na druhej strane je tu takisto radikálna snaha riešiť kalamitu holorubmi aj v najvyšších stupňoch ochrany.

Spoznať napadnutý strom sa po jeho kolonizácii lykožrútom dá až po nejakom čase. V jeho okolí sa začne hromadiť drvina, teda odpad z požierania dreva pod kôrou. Strom zároveň v sebaobrane produkuje viac živice.

Ako vysvetľuje Juraj Galko z Národného lesníckeho centra, zdravý strom sa takto ubrániť aj dokáže, keďže je schopný týmto spôsobom zabiť aj niekoľko tisíc takzvaných pionierskych lykožrútov.

Ak strom mení farbu koruny a nadmerne púšťa ihličie, vtedy je už podľa odborníkov zväčša neskoro. Strom už lykožrúty opustili a napadli ďalší.

Ak strom mení farbu koruny a nadmerne púšťa ihličie, vtedy je už podľa odborníkov zväčša neskoro. Strom už lykožrúty opustili a napadli ďalší.

V slovenských podmienkach má lykožrút ročne dve generácie. Jarné rojenie prebieha na prelome apríla a mája a letné podľa nadmorskej výšky od polovice júna do konca augusta.

Na úspešnosť napadnutia lykožrútom, na založenie jeho kolónie v strome a na jeho ďalšie vyrojenie vplývajú aj celkové prírodné a klimatické podmienky.

Problémom je sucho a teplo. Tieto podmienky podľa Juraja Galka na jednej strane mimoriadne vyhovujú lykožrútom, na druhej strane oslabujú smreky s plytkým koreňovým systémom.

Andrej Kunca dopĺňa, že mnoho smrekových porastov u nás nie je vo vhodnom pôdno-klimatickom prostredí. Zmenou klímy a kondície pôdy sa aj pôvodné porasty smreka stávajú na napadnutie lykožrútom náchylnejšie.

Slovenský vedec vo FínskuPôda sú skutočné pľúca planéty, stráži uhlík a živí nás všetkých

Erik Potocký

Smrek sa v minulosti totiž začal vysádzať aj tam, kde sa pôvodne nevyskytoval. Ide o relatívne rýchlo rastúcu drevinu, ktorá má zároveň dobré vlastnosti na využitie v stavebníctve a je tiež zdrojom palivového dreva.

Verejná mienka je viac na strane lesníkov

Problémom zostáva kontakt chránených území s priestorom hospodárskych lesov. Bezzásah – ponechanie pôsobenia lykožrúta na samovývoj, ktorý na jednej strane prináša deštrukciu, no na druhej strane obnovuje prirodzený les, čo má význam v chránených oblastiach – ohrozuje lesy využívané na pestovanie a ťažbu dreva.

Na styčných bodoch týchto území by preto mal byť dohľad nad kondíciou lesa ešte intenzívnejší.

Aj príklady z Česka, Nemecka či Rakúska z minulých rokov ukazujú, že lykožrútová kalamita sa do hospodárskych lesov rozšírila práve z chránených oblastí.

To na jednej strane poškodzuje živobytie tých, ktorí sa obhospodarovaniu lesa, ťažbe a spracovaniu dreva venujú. Súčasne to však v očiach verejnosti znižuje vážnosť snáh o ochranu prírody.

Lesníckym zásahom pri riešení problému s lykožrútom je naklonená aj verejná mienka. Ukázal to aj opakovaný prieskum agentúry Focus.

Podľa dopytovania, ktoré prebiehalo v novembri a decembri 2021, 77 percent respondentov sa stotožňuje s tvrdením, že bez výsadby stromov lesníkmi by obnova lesov trvala veľmi dlho alebo by sa lesy neobnovili vôbec. Viac ako polovica tiež vyjadrila súhlas s tým, že les, o ktorý sa starajú lesníci od výsadby stromov až do dospelosti, lepšie zadržiava vodu v krajine, zachytáva viac oxidu uhličitého a produkuje viac kyslíka než les, o ktorý sa nikto nestará.

77 percent respondentov sa stotožňuje s tvrdením, že bez výsadby stromov lesníkmi by obnova lesov trvala veľmi dlho alebo by sa lesy neobnovili vôbec.

Takmer tri štvrtiny súhlasia s tvrdením, že cielenou výsadbou vybraných druhov stromov vypestujeme lesy, ktoré budú lepšie odolávať klimatickej zmene. Až 74 % respondentov súhlasí s tvrdením, že lesníci sú hlavne pestovatelia lesa, ktorí sa oň starajú od výsadby až po výrub dospelých stromov.

Podľa podobného prieskumu z októbra 2019 je v prípade napadnutia lesa lykožrútmi podľa 81 percent opýtaných potrebné vykonávať ochranné opatrenia. Opačný názor malo 15 percent. 

V prípade lesa po veternej kalamite je ochranné opatrenia potrebné vykonávať podľa 80 percent opýtaných. To, že si les so vzniknutou situáciou poradí sám, si myslí 17 percent opýtaných. Iba desať percent respondentov uviedlo, že si vedia predstaviť život bez výrobkov z papiera a dreva.

Ťažba a cena dreva

V súvislosti s kalamitnou ťažbou sa tiež často skloňuje podozrenie, že ide o lobing ťažiarov a drevárov. Pravdou však je, že holoruby nie sú pre lesníkov z finančného pohľadu žiadne terno. Vývoj ceny dreva totiž hovorí sám za seba. Napríklad veľký objem kalamitnej ťažby v Česku, Nemecku a Rakúsku ceny dreva prudko znížil, keďže ho odrazu bol na trhu prebytok.

To na jednej strane môže tešiť priemysel, napríklad výrobcov nábytku. No pre tých, čo drevo ťažia a spracúvajú na pílach, to dobrá správa nie je, keďže pri ťažbe a spracovaní idú často na hranu nákladov. Na druhej strane, ak sa ťaží málo, drevo je nedostupné. Lepšie síce zarobia ťažiari, no na hranu prežitia zas idú výrobcovia, keďže výrobky sa výrazne predražujú a zákazníci o ne prestávajú mať záujem.

Zdroj: kurzy.cz

Riziká ťažby

Avizované plošné rúbanie na Horehroní má zásadné riziko. Tým je rozrušenie pôdneho povrchu a hroziace prívalové povodne.

Preto by mali takéto rozsiahle ťaženie sprevádzať aj protipovodňové opatrenia, vodozádržné aktivity a priebežná obnova lesa už v čase ťažby. Vhodný návod na to ponúka napríklad dokument slovenských vodohospodárov, ocenený vlani aj na pôde OSN.

Zázračný vodný cyklusSlovenský nápad podporuje zdravšiu a bohatšiu krajinu. A tiež viaže uhlík

Erik Potocký

Rizikom ponechania veľkého množstva odumretého, suchého dreva v krajine sú požiare. Takéto nespracované voľne ponechané suché drevo sa ukázalo ako zásadný faktor rozšírenia požiaru v českom národnom parku České Švýcarsko z roku 2022 a svoju úlohu zohralo aj pri rozsiahlych požiaroch napríklad v americkej Kalifornii.