Návrat starých chorôb Na vzostupe nie je iba čierny kašeľ, vrátiť sa môžu všetky ochorenia, proti ktorým sa očkuje

Teplota, únava, nádcha, kýchanie a mierny občasný kašeľ. Tak vyzerajú prvé príznaky čierneho kašľa. 

Potom však nastúpi ďalšie, nebezpečnejšie štádium, charakteristické suchým dráždivým kašľom, trvá to aj niekoľko týždňov.

Baktéria totiž napáda sliznicu dýchacích ciest a zmeny na jej povrchu dráždia na neustály kašeľ. Ten môže byť taký silný, že môže viesť k vracaniu či dokonca k zlomeným rebrám.

Pre inak zdravých dospelých ide o nepríjemné, ale nie veľmi nebezpečné ochorenie, no pre malé deti môže byť smrteľné.

Vo vyspelých krajinách sa vďaka očkovaniu podarilo jeho výskyt takmer vymazať, v tých rozvojových naň však každoročne zomrie okolo 200-tisíc detí.

V posledných rokoch počet prípadov rastie aj v krajinách, ktoré si boli isté, že dosiahli kolektívnu imunitu. Výnimkou nie je ani Slovensko.

V roku 2021 bolo u nás zaznamenaných 92 prípadov, v nasledujúcom roku to už bolo 109 prípadov a vlani dokonca už 223. 

Situácia sa naďalej zhoršuje a iba za prvé dva mesiace bolo identifikovaných 113 prípadov.

Najčastejšie sú choré malé deti, pre ktoré je ochorenie najnebezpečnejšie. Najohrozenejšie sú najmenšie deti do troch mesiacov, až vtedy môže byť totiž podaná prvá dávka očkovania. Tieto deti ešte nemajú dostatočne vyvinutý kašľací reflex a nadmerná produkcia hlienu spôsobená infekciou ich môže zadusiť.

Zo zabudnutia sa však nevracia iba čierny kašeľ.

Lokálne epidémie

Ako upozornil úrad verejného zdravotníctva, stúpajúci trend možno pozorovať aj pri osýpkach a záškrte, i keď počet prípadov je stále nízky.

V tomto roku je evidovaný už jeden prípad záškrtu, vlani boli dva, pred dvomi rokmi ich však bolo osem.

Aj o tomto ochorení sa pritom hovorilo ako o vyhubenom. Ešte v 30. rokoch minulého storočia naň zomieralo ročne viac ako tisíc ľudí, v polovici 40. rokov sa proti nemu začalo očkovať a dlhodobo bol posledný zaznamenaný prípad z roku 1981.

Ochorenie sa k nám vrátilo v roku 2018, keď sa objavil jeden prípad, v roku 2019 dva prípady a v roku 2022 už osem. V tomto roku bol takto zatiaľ diagnostikovaný jeden pacient.

Aj proti tomuto ochoreniu sa povinne očkuje. Ochrana však nie je celoživotná, treba sa preočkovať každých 15 rokov.

Záškrt sa najčastejšie prejavuje zápalom horných dýchacích ciest, najmä v oblasti mandlí. Baktéria postihuje aj hltan a hrtan, kde vznikajú typické pablany. Ďalšími príznakmi je zdurenie uzlín, vysoká teplota.

Ochorenie sa však môže prejaviť aj kožnými príznakmi vo forme vredov pokrytých sivou membránou.

Situácia v tomto prípade je však lepšia ako v prípade čierneho kašľa. Úrovne zaočkovanosti sú vyššie a dlhodobo sa pohybujú na úrovni 96 percent. Aj keď je teda trend výskytu stúpajúci, nemal by spôsobiť epidémiu.

Ďalšou starou chorobu, ktorá hlási svoj návrat, a to i v krajinách, kde bola považovaná za vyhubenú, sú osýpky. 

Ide o jedno z najvážnejších vírusových ochorení detského veku, pretože so sebou často prináša komplikácie vo forme zápalov pľúc, uší či centrálneho nervového systému. Prejavuje sa horúčkou, vyrážkou, kašľom a zápalom spojiviek.

Na Slovensku bolo vlani identifikovaných šesť prípadov osýpok. V roku 2019 ich bolo 318 a rok predtým bola dokonca zaznamenaná epidémia v ohraničenej lokalite.

Ako však upozorňuje úrad verejného zdravotníctva, v roku 2023 výrazne vzrástol počet prípadov osýpok po celom svete. V Európskej únii ich bolo najviac v neďalekom Rakúsku a v Rumunsku.

Úrad očakáva, že v tomto roku, najmä počas jarných mesiacov, počet prípadov vzrastie aj u nás. Dôvodom je pokles miery zaočkovanosti, ktorá je pod 95 percentami vo väčšine krajín Európskej únie vrátane Slovenska.

Dôvodom je nižšia ochota rodičov dať zaočkovať svoje deti, no nielen to.

Negatívne pôsobila aj pandémia covidu, ktorá znemožnila mnohým ísť na pravidelné očkovania. Podľa správy UNICEF z roku 2023 pre pandémiu v rokoch 2019 až 2021 vynechalo celosvetovo rutinné očkovania okolo 67 miliónov detí.

Ako upozornila hlavná hygienička Tatiana Červeňová, aj na Slovensku v posledných rokoch možno pozorovať neustále klesajúci trend zaočkovanosti v rámci povinného pravidelného očkovania detí.

„Zvýšené počty prípadov niektorých infekčných ochorení, ako je napríklad čierny kašeľ, sa zvyknú cyklicky objavovať zhruba každých päť rokov. Približne tak dlho trvá, kým počet vnímavých ľudí v populácii vzrastie natoľko, že sa ochorenie dokáže ľahšie šíriť,“ vysvetlila.

Zaočkovanosť detí do troch rokov proti čiernemu kašľu nižšia ako 95 percent bola v roku 2022 v 13 okresoch, najmä na východnom Slovensku. 

Problémy sú aj so zaočkovanosťou starších detí, 23 okresov nedosahovalo potrebnú hranicu na kolektívnu imunitu u päťročných detí a 11 okresov u 12-ročných detí.

V dospelosti by mali ľudia každých desať rokov podstupovať preočkovanie, mnohí však na túto povinnosť zabúdajú a počet ľudí s imunitou tak ďalej klesá.

Problematická vakcína 

Niektorí vedci však poukazujú na to, že pri čiernom kašli je problémom aj samotná vakcína.

V 90. rokoch sa totiž objavil nový typ vakcíny, ktorá už neobsahovala celú baktériu, ale iba jej časti. Profesor Christopher Gill z Bostonskej univerzity tvrdí, že nárast čierneho kašľa je daný tým, že táto vakcína nefunguje dobre.

Tá sa bežne používa aj u nás.

Odvtedy, čo sa začala v Spojených štátoch používať, totiž postupne rástol počet nových prípadov a tento trend sa udial aj v Anglicku, Kanade, Austrálii, Írsku či Španielsku.

„Ukázalo sa, že vakcína druhej generácie má neočakávané obmedzenie a to bol pravdepodobne hlavný motor oživenia tohto ochorenia,“ vysvetlil Gill, ktorý je hlavným autorom odborného článku o návrate čierneho kašľa, publikovaného v časopise F1000 Research.

V článku Gill spolu so svojimi spolupracovníkmi vyjadruje podozrenie, že vakcína zabránila symptomatickým prejavom, no to neznamená, že sa ľudia nenakazili a nemohli šíriť ochorenie ďalej.

Podľa tímu treba vyvinúť novú vakcínu, ktorá by zabránila aj šíreniu.

To robila pôvodná vakcína, ktorá patrila medzi prvé vakcíny, ktorými sa začalo masovo očkovať. Zároveň mala veľa vedľajších účinkov ako vysokú horúčku, silnú bolesť svalov či záchvaty. V čase, keď bol ešte čierny kašeľ rozšírený a ľudia videli, aké ničivé účinky môže mať, bola vyššia ochota tieto vedľajšie účinky vakcíny tolerovať.

Ako výskyt čierneho kašľa vďaka očkovaniu postupne ustupoval, tak klesala aj táto ochota. Vedci preto vyvinuli novú, menej agresívnu vakcínu, no ukazuje sa, že sa tak znížila aj ochrana proti ochoreniu.

Vrátiť sa môžu takmer všetky choroby

Za návratom starých chorôb sú aj iné faktory ako očkovanie.

Ako pre Postoj hovorí infektológ Martin Kršák, pri šírení týchto ochorení „rolu zohrávajú aj faktory ako hustota obyvateľstva, ochranné opatrenia a forma kontaktu v ohniskách nákazy“.

„Takmer všetky ochorenia, na ktoré boli ľudia zvyknutí dať sa očkovať, sa môžu vrátiť, hlavne ak preženieme úroveň skepticizmu voči očkovaniu ako takému, len vinou nezvládnutej komunikácie a nariadení okolo covidu,“ upozorňuje.

Mnohé patogény totiž prežívajú v prírode v rôznych rezervoároch. 

Vracajú sa aj ochorenia ako osýpky, ktoré prebývajú iba v ľuďoch. To znamená, „že aj keď si toto ochorenie dokážu po očkovaní symptomaticky posúvať len tri percentá ľudí, len čo sa zníži ochrana očkovaním, bude viac prípadov symptomatického ochorenia“, varuje Kršák. Zároveň pribudnú aj naozaj vážne stavy.