Teroristický útok v Moskve Čo vieme o páchateľoch a v čom spočíva zodpovednosť Vladimira Putina?

Necelých dvadsať rokov po tragédii v Beslane zažilo Rusko ďalší veľký teroristický útok. V piatok 22. marca na moskovskom predmestí Krasnogorsk v hudobnej sále Crocus City Hall spustili štyria útočníci paľbu z útočných pušiek na dav čakajúci na koncert, pri útoku a následnom požiari prišlo o život 137 ľudí. Ďalších viac než 180 ľudí bolo zranených.

Ruské úrady v spojitosti s útokom zadržali 11 osôb, z toho štyroch údajných útočníkov. Podľa zverejnených informácií sú nimi štyria Tadžici vo veku 19 až 32 rokov.

Po brutálnom mučení – ruské bezpečnostné zložky jednému z Tadžikov odrezali ucho a prinútili ho zjesť ho, druhého mučili elektrošokmi do genitálií a tretieho museli do súdnej siene odviezť na vozíku – sa všetci štyria priznali, o hodnote takýchto priznaní si však netreba robiť ilúzie.

Hoci v prípade podozrivých z terorizmu často aj etablovanejšie právne štáty, než je ten ruský, narážajú na limity vypočúvacích schopností, doteraz žiaden štát tak otvorene mučenie podozrivých nepropagoval ako teraz Rusko.

Časť skeptikov sa preto nazdáva, že existuje neveľká, ale nie celkom triviálna pravdepodobnosť, že ruské úrady chytili nejakých náhodných Stredoázijčanov, ktorí sa podobali na útočníkov, alebo že chytili len malé ryby, ktorých úlohou bolo odlákať pozornosť, aby skutoční páchatelia mohli uniknúť.

„Ako si môžeme byť istí, že muži, ktorí boli zajatí a verejne mučení, sú podozriví?“ pýta sa odborníčka na Strednú Áziu Erica Marat.

Zatknutie štyroch Tadžikov je totiž v rozpore s tvrdením Islamského štátu, podľa ktorého sa útočníci dokázali stiahnuť. Takéto vyhlásenia majú v prvom rade propagandistický charakter, ale nielen v súvislosti s nimi jestvujú pochybnosti, či sa naozaj podarilo dolapiť skutočných páchateľov.

„Som prekvapený, že po dvoch dňoch mučenia Federálnou bezpečnostnou službou – odrezaní ucha, elektrošokoch do genitálií – sa podozriví Tadžici ešte neobjavili v ruskej televízii, aby porozprávali, ako boli naverbovaní na kokteilovej párty so Zelenským a s Victoriou Nulandovou,“ sarkasticky poznamenal redaktor Wall Street Journal (WSJ) Jaroslav Trofimov.

Naznačuje tak skutočný problém – ak aj sú zadržaní skutočne vinní, ich pravdivé výpovede budú nerozlíšiteľné od všetkých ďalších vyjadrení, ktoré narozprávajú vyšetrovateľom, len aby unikli ďalšiemu mučeniu.

Na snímke podozrivý z útoku v koncertnej sále na predmestí Moskvy Muchammadsobir Faizov sedí v súdnej sieni v Moskve 24. marca 2024. Foto: TASR/AP

Pomalá reakcia

Aj keď niektorí skeptici podozrievajú ruské tajné služby z útoku pod falošnou vlajkou, na takéto podozrenie zatiaľ niet dôkazov.

Jedným z hlavných argumentov zástancov takejto hypotézy je pomalá reakcia bezpečnostných orgánov. Hoci sa v blízkosti nachádzali základne národnej gardy Rosgvardija, bezpečnostné zložky zakročili oneskorene, čo takisto prispelo k veľkému počtu obetí.

Pomalú reakciu národnej gardy však možno vysvetliť aj úplne inými dôvodmi vrátane tých najtriviálnejších – babráctvom a strachom. O tom svedčia aj videá z Crocusu, ktoré ukazujú policajtov, ktorí namiesto ochrany napadnutých utekajú pred útočníkmi.

„Teroristi doslova unikli polícii pod nosom – zaparkovali svoje auto vedľa špeciálnej dodávky ministerstva vnútra,“ píše ruské Echo s odvolaním sa na kanál na Telegrame blízky polícii.

Ruské médium pripomína, že polícia nakoniec dorazila na miesto o sedem minút skôr, než došlo k úteku teroristov.

Alebo, ako sarkasticky poznamenáva časť ruskej opozície, úloha Rosgvardije predsa nie sú prestrelky s nebezpečnými teroristami, ale mlátenie neozbrojených demonštrantov.

Teroristický útok v MoskveIslamský štát zverejnil video z útoku, Rusko stále s tragédiou spája Ukrajinu

TASRPostoj

Kto je Islamský štát-Chorásán?

Napriek pochybnostiam o spoľahlivosti výpovedí existuje dostatok indícií, že na vine je naozaj Islamský štát, konkrétne jeho odnož v Afganistane, Islamský štát – provincia Chorásán (IS-K). Chorásán je historický región, ktorý okrem Afganistanu zahŕňa aj Tadžikistan a časti Iránu, Uzbekistanu a Turkménska.

IS-K vznikol pred asi desiatimi rokmi zo skupiny odštiepencov Talibanu, ku ktorým sa pridali islamisti z Uzbekistanu a ďalších krajín a ktorí deklarovali lojalitu ISIL-u na Blízkom východe. Najväčšiu moc dosiahol okolo roku 2018. Odvtedy sa vďaka spoločnému úsiliu USA, vtedajšej afganskej vlády, ale aj konkurenčného Talibanu podarilo IS-K oslabiť, nie však zničiť.

Od prevzatia moci Talibanom v septembri 2021 zažil IS-K malú renesanciu. Len v Afganistane spáchal stovky útokov namierených proti novej vláde a civilistom. Obzvlášť útočili proti etnickej skupine Hazarov – perzskojazyčných šiítov obývajúcich centrálny Afganistan, ktorí sú v očiach sunitského Islamského štátu heretikmi.

IS-K bol zodpovedný aj za teroristický útok na kábulské letisko v roku 2021, pri ktorom prišlo o život okolo 170 Afgancov a 13 amerických vojakov.

Skupina vystupuje čoraz aktívnejšie aj v zahraničí. Napríklad v januári 2024 spáchala teroristický útok v iránskom meste Kermán, najväčší útok od založenia Islamskej republiky v roku 1979, pri ktorom zahynulo takmer sto ľudí.

V prospech oficiálnej verzie o vine Tadžikov hovorí skutočnosť, že členovia tohto národa boli údajne zapojení aj do nedávneho útoku v Iráne a že v poslednom čase patria k jednej zo skupín, ktorú sa Islamský štát-Chorásán snaží cielene regrutovať.

Najväčší teroristický útok v dejinách IránuZomrelo takmer 100 ľudí, vina smeruje na IS-K alebo balúčskych separatistov

Christian Heitmann

Prečo Rusko?

Prekvapením by nemalo byť ani to, že si Islamský štát vybral Rusko.

Ešte v roku 2015 spáchal aj jeden z najkrvavejších teroristických útokov v moderných dejinách Ruska, keď nechal vybuchnúť let Metrojet 9268 s 224 osobami na palube, a Rusko považuje za jedného z úhlavných nepriateľov.

Dôvodov je niekoľko. Rusko sa ukázalo ako obzvlášť urputný protivník Islamského štátu v Sýrii, kde Moskva podporuje režim Baššára al-Asada. Mnohí bojovníci IS na Blízkom východe pochádzali práve z Ruska, napríklad Čečenska a Dagestanu. Ruskí občania tak tvorili najväčšiu skupinu zahraničných militantov ISIL-u. V radoch IS-K navyše hrá rolu aj spomienka na sovietsku inváziu v Afganistane v rokoch 1979 až 1989.

Dôležité sú aj interné, afganské dôvody. Rusko totiž od prevzatia moci Talibanom s týmto islamistickým hnutím nadviazalo pomerne úzke kontakty a ako jeden z mála štátov naďalej prevádzkuje svoju ambasádu v Kábule. 

Taliban je pritom jeden z najväčších konkurentov IS-K a džihádisti mu vyčítajú, že nie je dosť radikálny. Taliban je totiž, na rozdiel od medzinárodného IS, v ktorého radoch sú moslimovia od západoeurópskych cez ruských, severoafrických až po indických, prevažne paštúnske hnutie, ktoré nejaví ambície pôsobiť mimo Afganistanu a Pakistanu.

Hoci sa IS-K väčšinou zameriaval na Taliban a civilné ciele v Afganistane, už v minulosti napadol aj ruské terče, konkrétne v septembri 2022 ruskú ambasádu v Kábule. Pri bombovom útoku boli vtedy zabití šiesti ľudia, dvaja zamestnanci ambasády a štyria afganskí civilisti.

Američania Rusko varovali

Na sociálnych médiách začali kolovať špekulácie o zapojení Ukrajiny. Podľa odborníka na Islamský štát Daniela Bymana však prepojenia medzi Islamským štátom a Ukrajinou neexistujú.

Napriek tomu sa kremeľská propaganda s nejakou ukrajinskou spoluúčasťou, hoci na ňu neexistujú žiadne dôkazy, pohrávala.

Dôvod je prostý. Kremľu sa hodí obviniť Ukrajinu z takého ohavného činu, aby k nej prehĺbil nenávisť medzi obyčajnými Rusmi a odôvodnil aj ďalšie kolo mobilizácie (Rusko len minulý týždeň oznámilo zriadenie ďalších 14 divízií). Navyše potrebuje zatajiť aj vlastné zlyhanie.

Začiatkom marca totiž USA varovali, že v Rusku hrozí teroristický útok, a vystríhali Rusov aj svojich občanov, aby sa vyhýbali veľkým podujatiam, ako bolo práve to v Crocuse. Hoci pred niekoľkými týždňami napokon k útoku nedošlo, obsah varovania sa až nápadito podobal piatkovému útoku. USA spätne potvrdili, že ich informácie sa týkali tejto udalosti.

Vladimir Putin len pár dní pred útokom odmietol, že by hrozil teroristický útok, a v rozhovore s vedením tajnej služby FSB obvinil Západ z „provokatívnych výrokov“, ktoré „pripomínajú priame vydieranie a zámer zastrašiť a destabilizovať našu spoločnosť“.

Zatiaľ nevedno, či ruské tajné služby boli pred útokom teroristom na stope alebo či ich útok úplne zaskočil. Isté však je, že ak aj niekto v bezpečnostných zložkách čosi o chystanom útoku tušil, po prezidentskom klepnutí po prstoch len ťažko mohol zmobilizovať bezpečnostný aparát, aby mu zabránil.

Na snímke podozrivý z útoku v koncertnej sále na predmestí Moskvy Saidakrami Račabalizoda sedí v súdnej sieni v Moskve 24. marca 2024.

Medzi mlynskými kameňmi

Akcia Islamského štátu uškodí – okrem samotných obetí útoku a ich príbuzných – najmä stredoázijským migrantom v Rusku. Z chudobných bývalých sovietskych republík státisíce dochádzajú do Ruska za prácou a už pred útokom v Crocuse čelili výraznej diskriminácii napríklad pri hľadaní bývania. Viacerých zavraždili ruskí neonacisti.

V minulom lete bezpečnostné zložky v Komsomoľsku na Amure zmlátili asi stovku tadžických študentov, ktorí tam študovali na vysokej škole.

Ich situácia sa navyše ešte zhoršila s pandémiou a so začiatkom vojny, keďže mnohí prišli o príjem. Ruské úrady začali na migrantov vyvíjať nátlak, aby sa ako „dobrovoľníci“ hlásili do „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajinu, kde už aj mnohí z nich padli. Aj z iných krajín, ako napríklad z Nepálu, Rusko lanári vojakov pod prísľubom dobrých platov, no realita je často menej ružová.

Ako píše portál Eurasianet, „po masovom zabíjaní v koncertnej sále Crocus City neďaleko Moskvy boli bezúhonní tadžickí migranti po celom Rusku vystavení vyhrážkam, slovnému napádaniu a zvýšenému obťažovaniu zo strany orgánov činných v trestnom konaní“.

Nielen Tadžici, ale aj iní Stredoázijčania sa teraz obávajú útokov zo strany Rusov. Pritom 15-ročný Islam Chalilov, ktorého rodina pochádza z Kirgizska, zachránil asi stovku návštevníkov Crocus City Hall, keď ich vyviedol z budovy cez administratívne priestory.

Jednému zo zdrojov Eurasianetu, 35-ročnému Atavullovi prenajímateľ bez udania dôvodu vypovedal zmluvu. Atavullo sa teraz chce vrátiť do Tadžikistanu, najmä aby ochránil svoje deti pred šikanovaním.

Podľa oficiálnych štatistík žije v Rusku 1,3 milióna Tadžikov, v skutočnosti ich však bude ešte viac, keďže časť sezónnych pracovníkov nie je zaznamenaná.