Po rokovaniach nemeckých biskupov vo Vatikáne Tvári sa to na remízu, no môže ísť o začiatok konca progresívneho projektu

Spor medzi lídrami Katolíckej cirkvi v Nemecku a Svätou stolicou sa zrejme dostáva do novej fázy. Po piatkových rokovaniach zástupcov nemeckého episkopátu s predstaviteľmi Rímskej kúrie zostávajú síce nevyriešené mnohé otázky, no predsa len možno dekódovať náznaky ďalšieho vývoja. 

Najprv však krátka rekapitulácia doterajšieho príbehu tzv. nemeckej synodálnej cesty.

Aj tak si výbor spravíme

Zástupcovia biskupov a laikov si v rámci takzvanej nemeckej synodálnej cesty vlani v marci vo Frankfurte odhlasovali viacero kontroverzných rozhodnutí, napríklad liturgické požehnávanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia či kázanie laikov počas bohoslužby. 

Súčasťou plánu bolo tiež vytvoriť synodálnu radu – zmiešaný orgán zložený z laikov aj biskupov, ktorý by riadil cirkev v Nemecku. Vatikán však takýto model synodálnych rád namieta, nie je podľa neho v súlade s katolíckou ekleziológiou. V nemeckom návrhu by laici dokonca mohli prehlasovať biskupov.

Pripraviť vznik tejto synodálnej rady dostal za úlohu synodálny výbor – taktiež zložený z biskupov aj laikov –, no pri jeho kreovaní sa vyskytli problémy. 

Štvorica konzervatívnych biskupov sa odmietla podieľať na jeho financovaní, no napriek tomu sa členovia výboru prvý raz stretli v novembri 2023, odobrili si stanovy a procedurálne pravidlá.

Lenže ako upozornil portál The Pillar, pri tvorbe stanov vynechali členovia výboru zásadu tzv. synodálnej cesty, podľa ktorej sa rozhodnutia prijímajú dvojtretinovou väčšinou spomedzi hlasov biskupov, ako aj laikov. V praxi to znamená, že laickí členovia výboru by mohli presadiť rozhodnutia bez podpory biskupov.

Synodálnemu výboru stále chýbalo (a doteraz chýba) schválenie stanov zo strany Nemeckej biskupskej konferencie, čo sa očakávalo 19. februára v Augsburgu. Tesne pred stretnutím biskupov však dostala biskupská konferencia list z Vatikánu so žiadosťou, aby sa o stanovách výboru nehlasovalo.

Nemeckí biskupi v tejto veci ustúpili Rímu a stanovy výboru vo februári naozaj neschválili. 

Avšak nič nenasvedčuje tomu, že výbor je „mŕtvy“ projekt. V polovici marca napísali členom výboru predseda biskupskej konferencie Georg Bätzing a šéfka Ústredného výboru nemeckých katolíkov Irme Stetterová-Karpová list, v ktorom potvrdili, že synodálny výbor zasadne na svojom druhom rokovaní v júni podľa pôvodného plánu. 

Zdalo sa, že biskupi počítajú s činnosťou výboru, hoci mu neschválili po tlaku Vatikánu stanovy. Aj preto sa čakalo, ako dopadne ďalšie kolo rokovaní medzi zástupcami nemeckého episkopátu s Rímskou kúriou. 

Nemecká synodálna cestaPožehnávanie homozväzkov aj kázne laikov dostali zelenú. Na ťahu je Rím

Pavol Rábara

Predchádzajúce stretnutie vo Vatikáne sa konalo ešte minulý rok v júli. Odvtedy smerovalo do Nemecka z Ríma viacero apelov, napríklad list pápeža štyrom nemeckým laičkám, v ktorom František vyjadril hlboké znepokojenie nad nemeckou synodálnou cestou. 

Najostrejšie slová prišli v októbri minulého roku, keď kardinál Pietro Parolin nemeckých biskupov v nóte informoval, že svätenie žien a zmeny v cirkevnom učení o homosexualite nemôžu byť predmetom diskusie na nadchádzajúcich stretnutiach. 

Vatikánsky štátny sekretár dokonca použil slová o možných „disciplinárnych dôsledkoch“ pre každého, kto sa vzoprie učeniu cirkvi.

Remíza? 

Poďme teda k najnovším správam a stretnutiu nemeckých biskupov vo Vatikáne z piatka 22. marca. 

V nemeckej delegácii boli okrem Bätzinga aj biskupi Bertram Meier (Augsburg), Peter Kohlgraf (Mainz), Franz-Josef Overbeck (Essen), Michael Gerber (Fulda) a Stephan Ackermann (Trier). Za Vatikán sa zúčastnili piati kardináli: Victor Fernández, Kurt Koch, Pietro Parolin, Robert Prevost a Arthur Roche, ako aj arcibiskup Filippo Iannone zodpovedný za legislatívne texty.

Spoločné stanovisko Nemeckej biskupskej konferencie a Svätej stolice obsahuje diplomatické frázy, no niekoľko skutočností sa z neho dá vyčítať.

Slová o „pozitívnej a konštruktívnej atmosfére“ či o tom, že „boli identifikované rozdiely a body zhody“, nechajme bokom, za väčšiu zmienku stojí iná veta. Na piatkovom stretnutí bola podľa komuniké dohodnutá „pravidelná výmena informácií“ medzi nemeckými biskupmi a Vatikánom „o ďalšej práci synodálnej cesty a synodálneho výboru“. 

Je vcelku zaujímavé, že synodálny výbor, voči ktorému má Vatikán také vážne výhrady, sa objavil v spoločnom tlačovom vyhlásení. Oficiálny portál cirkvi v Nemecku katolische.de to označuje za víťazstvo nemeckých biskupov. 

No je tu aj druhá strana mince – vo vyhlásení sa totiž zároveň uvádza, že výbor a všetky ostatné „formy synodality“ musia byť predložené na schválenie Svätej stolici.

Podobne číta výsledok rokovaní aj nemecký katolícky denník Die Tagespost: „Ak by synodálna cesta predsa len viedla k nejakým rozhodnutiam, ktoré by mohli ovplyvniť život Katolíckej cirkvi v Nemecku, potom sa tieto rozhodnutia budú prijímať v Ríme,“ napísali noviny v sobotnom komentári. 

Podľa webu katolische.de je podstatné, že obe strany si zachovávajú tvár, aspoň navonok. 

„Vatikán dal zelenú ďalšej práci v synodálnom výbore. Založeniu združenia na financovanie tejto práce by nemalo stáť v ceste veľa prekážok. Rovnako by nemalo prekážať ani prijatie stanov synodálneho výboru stálou radou biskupov, ktoré je naplánované na polovicu apríla,“ uvádza web.

V polovici júna sa výbor pravdepodobne stretne na svojom druhom zasadnutí v Mainzi. „Všetko, o čom sa tam rozhodne z hľadiska obsahu, však podlieha výhrade Ríma,“ dopĺňa cirkevný portál. 

Vatikánska sedmaNaozaj nemeckí biskupi ustupujú Rímu? Na čo ich vyzval kardinál z Viedne?

Pavol Rábara

Diskusia sa nekončí, keďže nemeckí biskupi majú prísť na ďalšie kolo rokovaní do Vatikánu pred letnými prázdninami.

Aký je teda záver z posledných udalostí na linke Nemecko – Vatikán? 

Vyzerá to tak, že pápežovi najbližší spolupracovníci úplne nezrušili „synodálne nástroje“, s ktorými „sa hrajú“ v Nemecku. No ak sa potvrdí, že nemeckí biskupi sa podriadili vôli Ríma – ako to doslovne konštatuje Die Tagespost –, pôjde o jasnú prehru reformného úsilia skupiny okolo biskupa Bätzinga. 

V tom prípade to bude pre cirkev v Nemecku vlastne veľmi dobrá správa, lebo sa bude môcť venovať tej podstatnejšej a naliehavejšej agende – znovu rozdúchať oheň viery vo svojej krajine.