Ján Bogdan: Historické violončelo, na ktorom hrám, nesmie byť v kufri auta, aj v lietadle má svoju letenku
Ja aj mnohí iní umelci, ktorí sa snažia Slovensko čo najlepšie reprezentovať na pódiách po celom svete, radšej mlčíme, ako máme niekomu vysvetľovať, kto u nás teraz vedie kultúru, vysvetľuje violončelista študujúci v Izraeli.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Ján Bogdan (1994) vyštudoval hru na violončelo, už v 12 rokoch vystúpil ako sólista so Štátnou filharmóniou Košice. Aktuálne študuje hru na violončelo na Univerzite Tel Aviv v Izraeli. Ako sólista aj člen účinkoval s množstvom slovenských aj zahraničných orchestrov. V apríli 2024 bude mať sólové turné po Slovensku.
Študovali ste hru na violončelo vo Viedni, posledné roky v tom pokračujete na univerzite v izraelskom Tel Avive. Prečo?
Neplánoval som to. Keď som odchádzal z Viedne, plánoval som ísť do Berlína alebo Salzburgu. Lenže učiteľ, ku ktorému som chodil súkromne, mi raz zavolal, či by som nechcel vyskúšať práve Izrael. Na univerzite tam totiž učí profesor Hillel Zori, ktorý je jednak špičkový hudobník, jednak skvelý človek aj pedagóg. Odporučil mi to skúsiť aspoň na rok, prinajhoršom sa vraj vrátim domov. Nechcelo sa mi tam ísť, mal som už zabehnutý život v Európe, ale po mesiaci som nad tým začal rozmýšľať. Vyhľadal som si toho profesora na internete, prečítal, čo sa dalo, a ukázalo sa, že by mi fakt mohol veľa dať. Napísal som mu e-mail, či si ma vie predstaviť vo svojej triede, a priložil som svoje nahrávky.
Odpísal?
Obratom. Že bude rád a čoskoro ma bude kontaktovať univerzita. Bolo to milé, lebo som sa mu ozval až mesiac po termíne podávania prihlášok. V Rakúsku a Nemecku by mi to neprešlo, Izrael je v tomto iný. Škola si rýchlo vyžiadala ďalšie nahrávky a dokumenty, ja som bol zase v strese, či to stihnem, lebo som mal iné povinnosti. Nakoniec som si povedal – ak mi dajú štipendium, beriem to, ak nie, ostanem doma. No a dali mi ho. Vtedy som to vnímal ako ťažké rozhodnutie, ale dnes hovorím, že bolo jedno z najlepších v mojom živote. Na začiatku som mal jediný záväzok – snažiť sa na maximum, aby som po roku mohol povedať, že som sa niekam posunul. No a som tu už šesť rokov.
Čo vám pokrýva štipendium?
Školné. K tomu som dostal aj štipendium na ubytovanie, čiže mi hradili izbu na internáte. Sám som si financoval v podstate len stravu a voľnočasové aktivity. Tým nechcem povedať, že je to ľahké, lebo Tel Aviv bol tuším v roku 2020 alebo 2021 najdrahším mestom na svete.
Tak schválne, koľko tam stojí polliter piva?
Osem až deväť eur. Maslo stojí
