Slovo kňaza O snacku na desiatu a dvoch Ježišoch

Keď pred časom svetlo sveta uzrel nový preklad misála, z Kvetnej nedele sa nám stala Palmová nedeľa. Naši predkovia si kedysi palmovými listami veľmi zamávať nemohli. S nedostatkom paliem si poradili a na procesiu dnešnej nedele si niesli prúty s bahniatkami a pukmi kvetov. Je preto pochopiteľné, že nedeľa bola pre nich viac Kvetná a menej Palmová.

Teraz sa však situácia s palmami mení. Medzi pestvá, ktorými si deti krátia beztak krátke zimné poobedia, korčuľovanie na zamrznutej rieke už veľmi nepatrí. Nie preto, že by sa deti nechceli korčuľovať. To rieka nezamŕza. Presnejšie povedané: už nezamŕza. Je to pre ten istý dôvod, prečo si čoskoro popri marhuliach, ktoré teraz rastú aj tam, kde pred časom vzišli ledva zemiaky, dopestujeme aj tie palmy a olivovníky.

So slovenskými, iba slovenskými a žiadnymi inými palmami v rukách sa nám názov Palmová nedeľa postupne už nebude zdať zvláštny. A ak aj niekto krčil čelom, čo to je za novotu, že to bola vždy Kvetná nedeľa a že Palmová nedeľa evokuje palmový olej, postupne si zvykne. 

Dokonca je možné, že najväčší kritici zmeny sa stanú jej najhorlivejšími obhajcami. Nebolo by to pod slnkom, a to ani tým slovenským, nič nové. Keď sa trošku odosobníme, zistíme, že niečo nové nemusí byť zradou pôvodného a že to staršie nemusí byť nutne lepšie a vernejšie. Presne ako v prípade nového názvu Kvetnej, prepáčte, Palmovej nedele.

Informácia, ktorú sa vám chystám napísať, sa týka Matúšovho evanjelia. Nerád prechádzam z jedného evanjelia do druhého, lebo každé evanjelium má svoje posolstvo a zámer, a to aj vtedy, keď hovoria o tej istej udalosti. Dnes však zaznejú pri liturgii hneď dva evanjeliové úryvky, preto si dovolím načrieť aj do Matúšovej správy o Kristovom umučení.

Pár menej významných rukopisov Matúšovho evanjelia dáva aj povestnému väzňovi Barabášovi meno Ježiš: text znie potom tak, že Pilát sa zástupu pýta, či má prepustiť Ježiša Barabáša alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš. Barabáš v aramejčine znamená „syn otca“, a keďže Ježiš Kristus je Synom Otca, iróniou je, že ľudia majú de facto na výber medzi dvoma postavami, ktoré sú Ježiš Barabáš. A my vieme, že veľmi netrafili a uprednostnili zločinca.

„So slovenskými, iba slovenskými a žiadnymi inými palmami v rukách sa nám názov Palmová nedeľa postupne už nebude zdať zvláštny.“

Píšem to preto, lebo aj pred nami môže stáť voľba medzi dvomi, ktorí sú označení ako Ježiš, Syn Otca. Môžeme byť v pomykove, ktorý z postojov, pohľadov je ten Kristov a ktorý je iba napodobeninou. Môžeme sa cítiť podrobení skúške o pravú vieru, a to v rôznych otázkach. 

V horlivosti by sme možno radšej rýchlo stavili na to známe a nové zavrhli ako nebezpečnú novotu. A predsa hrozí nebezpečenstvo, že takým výberom netrafíme podobne, ako keď si ľudia vybrali povestného už známeho väzňa.

Treba mať totiž na pamäti dve veci. Prvou je, že niečo nové nemusí byť vôbec zlé a všetko, čo je nám teraz také drahé, bolo nové vo svojej dobe: nový bol napríklad ruženec, adorácia a kľačanie pred Eucharistiou, novotou kedysi bolo začať hovoriť o hodnote ženy a o hodnote ženy v cirkvi, škandalóznou novinkou bolo to, keď svätý Bazil Veľký do svojej liturgii vyznával, že Duch Svätý má takú istú úctu a slávu ako Otec.

Druhou vecou, na ktorú by som upozornil, je, že zopakovať nejakú formuláciu z minulosti dnes, navyše v inom kontexte, nemusí zaručiť pravovernosť a že to prezentuje toho pravého Ježiša. Je to preto, lebo žiadne opakovanie nie je imúnne voči  nebadanému posunu vo význame. 

Skúsme si také malé cvičenie. Prečítajte si nahlas vetu: „Ja som tebe desiatu nezobral.“ Tak čo? Na ktoré slovo ste dali dôraz? Na prvé a vaša interpretácia naznačuje, že vy ste tú desiatu síce nezobrali, ale vedeli by ste o niekom inom, komu sa prilepila na prsty? Alebo ste zdôraznili slovo „tebe“ a naznačujete, že vy ste desiatu zobrali, ale niekomu inému? 

Zdôraznili ste slovo „desiatu“ a chcete povedať, že tú ste nechali nedotknutú, zato ste si však uchmatli čosi iné? Alebo ste dali dôraz na posledné slovo a vaša výpoveď dáva tušiť, že vy ste desiatu nezobrali, ale rovno celú zjedli? Nuž, jedna a tá istá veta a toľko významov, podľa toho, kde dáme dôraz. A to sa bavíme len o snacku na desiatu...

Sme si úplne istí, že to, kde dávame dôraz, keď opakujeme pravoverné formulácie z minulosti, nemení ich význam a neposúva ich niekde inde? Sme si úplne istí, že ponúkame ako Krista to, čo Kristom naozaj je?