Zabije nás supernova?

Vesmír je nebezpečný, najmä ak do neho cestujeme. Niekedy si však vesmír príde po nás. Áno, pozerám sa na vás, dinosaury. Myslíme si, že nie sme ďaleko od stavu, keď budeme schopní hrozbu asteroidu či kométy smerujúcej na Zem odvrátiť.

Umelcova predstava výbuchu extrémne energetickej supernovy, ilustrácia NASA/CXC/M.Weiss

Asteroid či kométa sú špecifický typ hrozby – jedna veľká delová guľa, ktorá je síce ničivá, ale iba jedna, a vďaka tomu kontrolovateľná. Čo však veľa malých častíc ako výstrel z brokovnice? Každá z nich je nevinná, dokopy však majú zničujúci potenciál. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko – silná slnečná erupcia môže vyvolať geomagnetickú búrku, ktorá dokáže poškodiť elektrické zariadenia. To môže v princípe ohroziť ľudí, masového vymierania sa však báť nemusíme. Slnko začne byť nebezpečné v posledných štádiách svojho života, na to si však pár miliárd rokov počkáme.
Čo tak supernova? Keby ako supernova skončilo Slnko, boli by to ľahké počty. Zo Slnka však takáto hviezda nebude, nemá na to hmotnosť. Do hry vstupuje viac parametrov a v konečnom dôsledku skončí ako supernova menej ako percento hviezd. Našťastie. Aj vzdialené objekty totiž môžu napáchať veľké škody. Čo sa môže diať, naznačuje výskum masového vymierania z konca obdobia devónu. Ionizujúce gama žiarenie z blízkej supernovy spôsobilo narušenie ozónovej vrstvy, ktorá sa potom obnovovala asi 100 000 rokov. Bez ozónovej vrstvy boli pozemské organizmy vystavované silnému UV žiareniu, ktoré postupne život na planéte hubilo. Supernova sama osebe teda nezabíjala, otvorila však dvere inému zabijakovi. Treba dodať, že nie je isté, či ozónovú vrstvu poškodila takáto hviezda, mohlo ísť aj o klimatické procesy. Kandidátov na menšie vymieranie spôsobené práve ňou je však viacero.
Za blízke supernovy sa považujú objekty do vzdialenosti 300 parsekov (pc), čiže asi 1 000 svetelných rokov. Naozaj nebezpečné, teda také, ktoré by zničili polovicu ozónovej vrstvy, sú len do vzdialenosti 8 pc. Kandidáti na supernovu sú však oveľa ďalej: IK Pegasi 46 pc, Spica 80 pc a Alpha Lupi až 141 pc. Keď tieto hviezdy vybuchnú, bude to veľkolepý pohľad – javí sa však, že bezpečný. Len veľmi blízke výbuchy dokážu ohroziť biosféru v horizonte, no tie sa vyskytujú iba raz za niekoľko stoviek miliónov rokov. V dohľadnom čase to nehrozí a aj práve teraz sa podozrivo správajúca Betelgeuse je dosť ďaleko. Je príjemné si môcť zo zoznamu existenčných ohrození niečo vyškrtnúť.

Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space. Vedátora môžete sledovať aj prostredníctvom bezplatnej mobilnej aplikácie.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 3/2024. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.