Jazykovedkyňa Molnár Satinská: Keď sa ľudia cítia v jazyku bezpečne a prijato, dokážu sa sústrediť na iné výkony
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
„V akejkoľvek oblasti platí, že pokiaľ sa mienime vyjadrovať kultivovane, mali by sme si tému najskôr naštudovať,“ hovorí jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská. „Keď môžeme používať rešpektujúci jazyk, prečo by sme naschvál používali nerešpektujúci? Ak teda odhliadneme od skupiny, ktorá chce naschvál ubližovať.“
Politici a političky podľa nej takisto veľmi silno vplývajú na jazykovú kultúru. „Momentálne, žiaľ, prispievajú skôr k vulgarizácii a zvýšenej agresivite v prejavoch. Zároveň však máme pozitívne príklady, napríklad komunikácia pani prezidentky je veľmi dobrá. V istom zmysle aj preto, lebo nie je úplne dotiahnutá.“
Molnár Satinská zároveň dodáva, že sa netreba zľaknúť množstva nových výrazových prostriedkov, ktoré sa používajú napríklad v súvislosti s LGBTI+ ľuďmi. „Je to aj o tolerantnosti, môžeme sa spočiatku mýliť. Podľa mňa ani nebinárne osoby nečakajú, že všetci si nové vyjadrovacie spôsoby osvoja hneď. Prirovnala by som to k nárečiam v slovenčine. Keď človek príde do novej nárečovej skupiny, tiež si najskôr zvyká, no potom sa to naňho nalepí a začne tak hovoriť.“
V rozhovore s jazykovedkyňou sa dočítate:
- aký proces predchádza tomu, aby sa nejaký výraz zaradil do slovníkov;
- čo si myslí o tvaroch kvír alebo dúhová komunita;
- ktoré slovenské preklady prispôsobili jazyk nebinárnym postavám;
- aké reakcie dostali v jazykovednom ústave po zmene definície lásky;
- kedy môžu aj neutrálne výrazy vyznieť ubližujúco;
- čo sa stane so slovom prezidentka po týchto voľbách.
Rozhovor je súčasťou aj novej praktickej príručky Hovorme o sebe s rešpektom z vydavateľstva Milk. Zadarmo si ju môžete stiahnuť na tomto odkaze.
Na stole máte práve kartičky s rôznymi pomenovaniami, pričom viaceré nesú rovnaký význam. Našla som napríklad trojicu slov hluchý, nepočujúci a človek so sluchovým znevýhodnením. Podľa čoho môžeme rozlíšiť, ktoré z týchto označení je v komunikácii najvhodnejšie použiť?
Presne na tomto prípade vidíme, ako sa pomenovania vyvíjajú. Kedysi bolo pre slovenčinu slovo hluchý neutrálne a dnes ho už označujeme za nevhodné. Ale napríklad v slovníkoch ešte stále je, lebo máme množstvo dokladov o tom, že sa používalo. Potom sa pri tomto výraze stalo to, čo sa deje aj pri iných slovách – ozvala sa komunita nepočujúcich, či by sa to v slovníku dalo zmeniť. Nastala aj odborná polemika. Snažili sme sa komunite vysvetliť, že slovníky sa nedajú prepisovať, lebo sa nedá prepisovať história. No dá sa v slovníkoch upraviť výklad, aby sa poukázalo na to, že už je vhodnejšie pomenovanie nepočujúci.
Ani komunita nepočujúcich však nie je jednotná, tvoria ju ľudia s rôznymi poruchami sluchu, navyše k nej patria aj počujúci, ktorí napríklad ovládajú posunkový jazyk. Často ide o rodinných príslušníkov nepočujúcich, najmä ich deti. Tým sa dá opäť poukázať na komplexnosť tejto témy. Je dobré uvedomovať si, ako sa identifikujú konkrétni ľudia, o ktorých píšeme. A ak hovoríme o nejakej neznámej množine osôb, tak je vždy lepšie použiť neutrálny pojem.
Zároveň vnútri komunity môžu byť rôzne názory na to, ako sa označovať. To isté platí, aj keď prejdeme od zdravotných znevýhodnení k rodovým identitám. Pre niekoho z komunity môže byť hanlivé niečo, čo je pre inú osobu spôsob sebavyjadrenia. Takže vždy je to o hľadaní prostriedkov a dynamike v jazyku. Aj keď ja teraz označím niektoré výrazy za vhodné, o dvadsať rokov už na to bude možno iný pojem.
Prejdime konkrétne ku kvír ľuďom. Keď chceme o nich hovoriť rešpektujúco, no nepoznáme preferované pomenovanie každej skupiny či osoby, ako by sme mali postupovať? Respektíve ktoré výrazové prostriedky sa teraz považujú za najvhodnejšie?
Zachytávanie jazykových trendov je pomerne ťažké. Napríklad my v jazykovednom ústave ich väčšinou vieme opísať, až keď sú tu už nejaký čas. Nedokážeme reagovať tak rýchlo ako sociálne siete alebo rôzne organizácie. Čiže zvyčajne je tam nejaký časový posun, neologizmy nezverejňujeme okamžite.
V takýchto premenlivých alebo formujúcich sa oblastiach by som sa preto spoľahla na
