Dňa 16. marca 2024 sa v Národnom divadle Košice konala druhá premiéra opery Giuseppe Verdiho Macbeth v réžii Antona Korenčiho a pod taktovkou Igora Dohoviča. Hudobné naštudovanie pripravil Peter Valentovič. (o prvej premiére sme písali TU…, pozn. red.)
Macbeth je opera, ktorú Giuseppe Verdi kládol vo svojej tvorbe na piedestál najvyšší a ktorou si dláždil cestu k svojim vrcholným skvostom Otello a Falstaff. Ako skladateľ sa takto vyrovnával a nakoniec aj vyrovnal celoživotne obdivovanému alžbetínskemu dramatikovi W. Shakespearovi. Je známe, že ho fascinovalo divadelné majstrovstvo tohto velikána a inšpirovalo ho vyrovnať sa mu v hudbe.
Odhodlal sa zhudobniť Macbetha, jednu z najkrajších Shakespearových hier, ktorá námetom vychádza zo škótskych dejín a historicky doloženej postavy vladára z 11. storočia Macbetha (1040 – 1057), no presunul ho do obdobia vlády škótskeho kráľa Jakuba I. v 17. storočí. Macbethov hrad sa nezachoval, stál v meste Ivernes pri ústí rieky Ness, ktorá vyteká z preslávého jazera Loch Ness.
Prečítajte si tiež:
• Oh, qual orrenda notte! – Ach, aká hrozná noc. K premiére Verdiho Macbetha v Košiciach (článok dramaturga S. Trnovského)
• Národné divadlo Košice po prvýkrát uvádza premiéru Verdiho opery Macbeth
• Národné divadlo Košice predstavilo plány na novú divadelnú sezónu 2023/2024
• Verdiho Macbeth v Košiciach. Mechanizmus moci je rovnaký, na lige nezáleží (recenzia I. premiéry)
Opere Macbeth netrvalo dlho, aby po svetovej premiére 14. marca 1847 vo Florencii (so zaznamenaným počtom 38 opôn na klaňačke) obletela celý svet vrátane New Yorku (1850). V nemeckom preklade sa uviedla v Pressburgu (Bratislave) r. 1856. Do Košíc dorazila až teraz, teda 177 rokov po svojom prvom uvedení v Taliansku.
Meno Verdi síce v Košiciach r. 1847 zaznelo, ale v súvislosti s jeho ranou operou Ernani, ktorú sem doviezla nemecká divadelná spoločnosť L. Krammera, no jeho opery sa odvtedy len sporadicky objavovali v repertoári nemeckých a maďarských divadelných spoločností, väčšinou s preferenciou trojice La traviata, Rigoletto a Trubadúr z polovice 19. storočia.
Prečítajte si tiež:
• Známy-neznámy Giuseppe Verdi (seriál)
Situáciu nenapravil ani vznik Československej republiky r. 1918. Až po roku 1945, keď v Košiciach vyrástlo trojsúborové Národné divadlo sa Verdi dostal na miesto, ktoré mu patrí. Operný súbor zásluhou dramaturgov a dirigentov postupne a premyslene budoval ucelenejší repertoár jeho opier. Takýmto úsilím košické Národného divadlo uviedlo doteraz 14 z celkového počtu 26 Verdiho opier.
Opera Macbeth teda konečne objavila cestu do Košíc v roku 2024. Réžiu inscenácie držal Anton Korenči neobyčajne pevne a umelecky prezieravo v rukách, vzhľadom k útvaru pre opery minulého obdobia netradičnému, v ktorom sa skladateľ s libretistom nezamerali na lásku v akejkoľvek podobe, ale na kruté spoločenské a politické obdobie.
Prečítajte si tiež:
• Úsvit hudobného divadla v monarchistických Košiciach
• Paberky z minulosti najmä hudobného divadelníctva
• Opera Štátneho divadla v Košiciach (seriál o histórii súboru)
A. Korenči sa pri režisérskej práci so sólistami obdivuhodne vysporiadal s tragédiou, ktorú priniesli vraždy, a jej odozvou v ľudskej psychike. Obdivuhodná je jeho pohybovo-mimická práca so zbormi (mužským, ženským, miešaným), ktoré zosobňujú ťažiskový element v rámci celej dramatickej línii libreta (a drámy W. Shakespeara), čo tiež v talianskych operách nebýva zvykom.
Nezabudol ani na odľahčenie v rámci tragických scén aj s ich symbolickým významom, napr. keď Doktor v scéne šialenstva Lady prútikom „hľadá“ príčinu jej choroby v byte Macbetha. A. Korenči vo všetkých operných réžiách Národnému divadlu v Košiciach (NDKE) odovzdal zakaždým umelecky kreatívnu, hudbu a spev rešpektujúcu réžiu, a nebolo to ináč ani tentoraz.
Neustála finančná neistota a nízky rozpočet košického divadla boli aj tentoraz čitateľné v návrhu scény (Juraj Fábry) i kostýmov (Simona Vachálková). Tvorcovia týchto, pre každé javiskové umenie nevyhnutných súčastí, mali zviazané ruky, ale umelecká fantázia im fungovala. Obaja výtvarní umelci si museli pomôcť mobiliárom z iných inscenácií.
Vo výbere kostýmov sa S. Vachálková sústredila na strihy, blízke 30. rokom 20. storočia, kam bol dej opery prenesený. Doplnila a ozvláštnila ich aj niekoľkými novými prvkami, pričom kládla dôraz na oblečenie zboru čarodejníc, ale opierala sa aj o prvky symbolické („kráľovská“ reťaz na krku „kráľa“ Macbetha, aktovka a pod).
O symboliku sa opierala aj scéna J. Fábryho. Veľavravne svietil napr. luster z jelenieho parožia, identifikačná to dominanta loveckého salónika, ale zároveň aj charakteristika koristníckej spoločnosti, neštítiacej sa rôznym spôsobom nielen ukoristiť zver, (trofeje na viditeľnom mieste), ale sa aj „koristnícky“ hnať za spoločensky i politicky honosným postavením.
O prvej premiére písala Michaela Mojžišová v článku Verdiho Macbeth v Košiciach. Mechanizmus moci je rovnaký, na lige nezáleží. Aj druhá premiéra (16. 3.) sa popýšila kvalitnými výkonmi sólistov. V titulnej úlohe vystúpil Ludovik Kendi, hosťujúci umelec, ktorého spevácke umenie Košičania vnímajú už päť rokov. Znovu presvedčil, že je kvalitným belkantovým barytonistom.
G. Verdi napísal náročnú spevácku rolu, na ktorej pleciach leží celá zodpovednosť za inscenačný výsledok. L. Kendi dokázal ťažobu postavy, ktorá tkvie nielen v náročnom speve, ale aj v psychike vraždiaceho Macbetha, adekvátne vokálne aj herecky vyjadriť. Dokázal obidve výzvy zlúčiť do jedného zmyslom naplneného celku. Jeho spev bol príkladný vo frázovaní, zvučný v každej polohe, vnútorne prežitý a plastický vo výrazom naplnenej hereckej kreácii.
Ako Lady Macbeth vystúpila Tatiana Paľovčíková-Paládiová. Jej stvárnenie postavy vypovedalo o sólistkinej speváckej i hereckej pripravenosti na túto náročnú postavu. Lady Macbeth – akoby zrkadlový obraz manžela, vrahyňa, ale zároveň prenasledovaná svojím svedomím – vo vypracovanom výkone šírila okolo seba atmosféru celistvej javiskovej podoby a výrazového zvládnutia roly. Výkon T. Paľovčíkovej možno označiť za zrelý.
Mihály Podkopájev (Banco) ozvláštnil postavu zrozumiteľným frázovaním, šírkou aj hĺbkou svojho znelého basu. Postave prepožičal vznešenosť aj dôstojnosť. Do tenorovej postavy Macduffa súbor obsadil Jaroslava Dvorského, Malcolma stvárnil Anton Baculík.
V ďalších úlohách vystúpili Myroslava Havryliuk (Dvorná dáma), Martin Kovács (Doktor), Kristián Guttek (Sluha) a László Havasi (Vrah).
Zbory, ktoré majú v opere takmer porovnateľnú funkciu ako v antických hrách, boli hudobne príkladné, hlasovo farebné, v dynamike absolútne vypracované a znelé aj v najtichších úsekoch, rytmicky spoľahlivé. Pripravil ich Peter Valentovič za výdatnej spolupráce s asistentkou Irynou Demianyshinou. Pohybovú spoluprácu poskytol Andrej Petrovič.
Orchester NDKE v hudobnom naštudovaní Petra Valentoviča na druhej premiére dirigoval Igor Dohovič. Rukopis výbornej práce s orchestrom z prvej premiéry, plynulé plochy naplnené dramatickosťou, dravosťou aj intimitou, ostal zachovaný.
Autor: Dita Marenčinová
písané z II. premiéry 16. 3. 2024
G. Verdi: Macbeth
Opera Národného divadla Košice
Premiéry 15. a 16. marca 2024
Hudobné naštudovanie: Peter Valentovič
Dirigenti: Peter Valentovič, Igor Dohovič
Réžia: Anton Korenči
Koncept: Stanislav Trnovský, Anton Korenči
Dramaturgia: Stanislav Trnovský
Scénografia: Juraj Fábry
Kostýmy: Simona Vachálková
Pohybová spolupráca: Andrej Petrovič
Zbormajster: Peter Valentovič
Asistent zbormajstra: Iryna Demyanyshyna
Preklad a úprava titulkov: Anton Korenči
Macbeth: Marek Gurbaľ, Ludovik Kendi
Lady Macbeth: Eliška Weissová, Tatiana Paľovčíková Paládiová
Banco: Michal Onufer, Mihály Podkopájev
Macduff: Juraj Hollý, Jaroslav Dvorský
Malcolm: Maksym Kutsenko, Anton Baculík
Dvorná dáma: Viera Kállayová, Myroslava Havryliuk
Doktor: Martin Kovács
Sluha: Kristián Guttek
Vrah: László Havasi
Prvé zjavenie: Michal Onufer, Mihály Podkopájev
Druhé zjavenie: Ľubica Strapáčová, Silvia Ondočko
Tretie zjavenie / Fleance: John Francis Tolia, Filip Doboš
Duncan: Pavol Cebák
Deti: Marko Andrejko, Martin Závadský
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.