Denník N

EÚ schválila reguláciu umelej inteligencie. Odborník vysvetľuje, ako sa to dotkne deepfakov alebo četbotov

Právnik a výskumník Matúš Mesarčík pôsobí v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií a na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Foto N - Tomáš Benedikovič
Právnik a výskumník Matúš Mesarčík pôsobí v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií a na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Minulý týždeň schválil Európsky parlament akt o umelej inteligencii (AI Act). Právny predpis – prvý svojho druhu na svete – určuje podmienky pre používanie systémov umelej inteligencie v EÚ.

O obsahu nariadenia sa Denník N rozprával s právnikom a výskumníkom Matúšom Mesarčíkom. „Ak by bol na námestí protest, nemal by sa tam nasadiť systém na rozpoznávanie tváre a nemalo by sa stať, že štát by na základe tohto systému začal identifikovať účastníkov a podľa toho ich kádroval,“ hovorí Mesarčík o jednej zo zakázaných praktík.

Zakazujú sa aj systémy, ktoré podprahovo ovplyvňujú ľudské vedomie alebo systém sociálneho skóringu, známy z Číny.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • ako akt upravuje veľké jazykové modely, četboty alebo „aplikácie na vyzliekanie“;
  • ako zákonodarca reagoval na kritiku, že regulácia brzdí rozvoj a budeme zaostávať za svetovou konkurenciou;
  • odkedy bude nariadenie účinné a aké kompetencie má novozriadený Európsky úrad pre umelú inteligenciu.

Prečo je vôbec potrebný akt o umelej inteligencii?

Pretože umelá inteligencia nie je technológia, ktorú možno použiť len pozitívnym spôsobom. Jednotlivcom aj ľudstvu prináša výhody, no nesie so sebou aj isté riziká – dlhodobé aj krátkodobé.

Aké sú dlhodobé a krátkodobé riziká?

Medzi dlhodobé patrí napríklad vplyv na trh práce alebo obava, že umelá inteligencia nás ovládne a niekedy v budúcnosti diametrálne zmení naše fungovanie. Ale akt o umelej inteligencii sa zameriava najmä na riešenie krátkodobých rizík, ktoré treba riešiť urgentne.

Týkajú sa potenciálnych skreslení umelej inteligencie, ľudského dohľadu, transparentnosti, prípadne obáv spojených s ochranou súkromia – systémy umelej inteligencie sa trénujú na obrovskom množstve dát, z nich niektoré sa môžu týkať našich osobných údajov alebo diel chránených autorským právom.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Technológie

Umelá inteligencia

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie