O maďarskom filme Vysvetlenie na všetko Tragicky rozdelená krajina a v nej zmätený mladý muž s kokardou

Mohlo sa to stať z dvoch dôvodov: jednak je koproducentom filmu aj občan Slovenskej republiky Mátyás Prikler. A druhým dôvodom bola skutočnosť, že film vznikal v čase, keď ešte slovenskú kultúru neovládla Martina Šimkovičová a dalo sa to vnímať aj ako solidarita slovenského audiofondu s maďarskými filmármi, ktorí majú problém získať peniaze doma.

Aj preto sa film promuje aj ako maďarsko-slovenský film. 

Film vnikal v čase, keď situácia v Maďarsku nijako nepripomínala to, čo sme mali doma. Preto sme sa na Maďarsko pozerali ako na krajinu smutne rozdelenú, kde sa nedarí nájsť prienik či kompromis medzi dvoma tábormi. Maďarsko A, ktoré legitímne vyhráva voľby a tvrdo uplatňuje svoju moc, a Maďarsko B, ktoré voľby nedokáže vyhrať, ale cíti sa prevalcované vládnucou mocou. Zjednodušene, orbánovské a antiorbánovské Maďarsko.

V takej spoločenskej situácii sa dajú nájsť veľké témy a ukázať, ako toto tragické rozdelenie škodí spoločnosti. Koproducent Prikler tvrdí, že na tomto filme má najradšej to, že nie je nakrútený z pozície jednej alebo druhej strany: „Nie je to kritika konzervatívcov z pohľadu liberálov alebo kritika liberálov z pohľadu konzervatívcov, ale je to rozprávané z pohľadu bežných ľudí. Je to mimoriadne empatické.“

Mátyás Prikler je tiež presvedčený, že už aj na Slovensku máme ako štát a spoločnosť „veľký nábeh na to, aby sme sa tu absolútne rozdelili, čo sa v Maďarsku stalo, už pätnásť rokov sú tam rozdelené rodiny, priatelia“.

Je dobré, že to rozdelenie akoby na dve iné krajiny majú umelci ambíciu skúmať, pochopiť aj ukázať vo filme.

Ábel a dievča, do ktorého sa zamiloval. Foto: Reka Vajda

Preto aj vznikol film spoluscenáristky Évy Schulze a režiséra Gábora Reisza s názvom Vysvetlenie na všetko.

Samozrejme, je jasné, že tento film vznikol v tábore Maďarsko B, teda v tom, ktoré je kritické k maďarskej vláde. A opisuje najmä to, čo zažívajú ľudia, ktorí sa cítia vo vlastnej krajine diskriminovaní, ignorovaní či ponižovaní.

To je aj zmysel toho filmu. Ale ukazuje aj tú ničivosť tragicky rozdelenej krajiny. 

Režisér Gábor Reisz povedal: „Už dlho ma dusí atmosféra v mojej rozdelenej krajine a preniká mi aj do každodenného života.“ Ako filmár zažil, ako moc zasiahla do autonómie Univerzity divadelného a filmového umenia v Budapešti, a vtedy si vraj uvedomil, že „o situácii okolo nás musíme hovoriť, a to prostredníctvom všetkých foriem umenia vrátane filmu“.

Film mal premiéru na festivale v Benátkach a odniesol si odtiaľ aj hlavnú cenu sekcie Orizzonti. A hlavnú cenu si odniesol aj z Medzinárodného filmového festivalu Febiofest.

Sú tie ceny len za to, že je to film antiorbánovský? Že je správne politicky zafarbený a dostatočne aktivistický?

Nie je to celkom tak. Je to dobre urobený film.

Maďarská kinematografia dokáže produkovať vysoko umelecké filmy a lacná propaganda by predsa len nezasiahla náročnejších divákov. A pre tých je film aj určený. Je to pomalý film, trvá dve a pol hodiny, divák sa musí sústrediť a trpezlivo zvládnuť najmä prvú tretinu či štvrtinu filmu, keď sa to celé rozbieha veľmi pomaly.

Vidíme maturanta Ábela, žiadny výnimočný typ. Mal by sa učiť, ale on sa pred maturitou zamiluje do spolužiačky Janky. Tá ho však berie len ako kamaráta a Ábel je z toho rozhádzaný.

Nevie sa sústrediť na učenie a on sám aj vie, že na to nemá ani dobrú hlavu.

A tak sa stane to, čo divák tuší – Ábel neprejde skúškou z dejepisu, lebo na tú sa bolo naozaj treba učiť. Ponižujúce je, že zlyhá práve na dejepise, kde dievča, do ktorého sa zamiloval, exceluje.

Dozvieme sa, že táto inteligentná a vzdelaná Janka je zamilovaná do ženatého učiteľa dejepisu. Aj jej láska je neopätovaná. Majú to tí tínedžeri ťažké.

Chvíľu to vyzerá na jednoduchú tínedžerskú drámu, on ľúbi ju, ona ľúbi iného a do toho premotivovaní rodičia, ktorí idú mladému mužovi na nervy. 

Ale je tu aj učiteľ dejepisu Jakab. Je to taký ten hipsterský typ muža s pôsobivým drdolom na vrchole hlavy. Okrem toho má vyšportované telo, lebo pán učiteľ behá, cvičí a vôbec celý je sexy a charizmatický. Nie div, že sa doňho študentky zamilovávajú. Pôsobivý reprezentant Maďarska B.

Vidíme, že učiteľ sa vášnivo zaujíma o maďarskú históriu a záleží mu, aby jeho študenti o nej naozaj vedeli veľa, takže je to vlastne veľký patriot, hoci trochu iný ako vlastenci patriaci do Maďarska A.

Maturant Ábel dejepisára nemá rád, zamilovane naňho hľadí jeho Janka a ešte sa aj pohádal s Ábelovým otcom na rodičovskom.

Maturitou sa konečne začína dráma. Ábel na skúške zo seba nevytlačí nič, je to ponižujúca situácia. Všetkým je to nepríjemné.

Skúšajúci mu ponúkajú vodu, prihovárajú sa mu a učiteľ dejepisu sa ho opýta, prečo má na saku kokardu. Nejaví sa to ako zákerná otázka, skôr ako príležitosť rozhovoriť ho.

Ábel má kokardu pripnutú na saku náhodne. Nebol to z jeho strany žiadny zámer, úmysel.

Zostala mu na saku ešte z 15. marca, keď nosia kokardu zrejme všetci Maďari, aby si pripomenuli vypuknutie povstania v roku 1848, je to veľký maďarský národný sviatok.

A potom sa dostane do sveta legenda, že Ábel nespravil maturitu pre tú kokardu. Že Maďarsko B, pohŕdajúce kokardami, sa spriahlo proti Maďarsku A, ktoré má rado národné symboly.

Mladá ambiciózna novinárka sa chce ukázať a uverí Ábelovej verzii. Ona sama prišla nedávno z rumunského Klužu a zdá sa, že ešte celkom nepochopila, ako to v Maďarsku funguje. Ábelovi svojím článkom ponúkne šancu pomstiť sa neobľúbenému učiteľovi a sokovi v láske.

Ábel na maturite s kokardou. Hrá ho Gáspár Adonyi-Walsh. Foto: Reka Vajda

Mladá novinárka urobí dieru do sveta.

Jej článok o študentovi s kokardou je bombastickou správou, Maďarsko A je pobúrené. 

Veď je to aj odporný jav, ak by to bola pravda. No my diváci dobre vieme, že je to inak.

Keďže je z toho škandál, Ábel dostane výnimku a môže ísť na opravnú maturitu, na ktorú sa dostavia desiatky novinárov, sú tam kamery, blesky, tlačenica. Táto scéna je naozaj vtipná.

Nebudem písať, ako to dopadne, ono to ani nie je podstatné.

Samozrejme, v tomto filme je obeťou talentovaný a učeniu oddaný učiteľ histórie, príslušník Maďarska B.

Ten je označený za škodcu, ktorý chcel mladému Ábelovi zničiť život pre kokardu. Vidíme primitívnosť moci a jej oddaných médií. Vidíme aj pobúrenie vlastencov, ktorých ani veľmi nezaujíma pravda, ale vidíme aj rýchle precitnutie mladej novinárky.

Moc je tu neľútostná aj smiešna.

Zaujímavejšie je niečo iné.

Vidíme dve rodiny, ich život a hlavne dvoch mužov, ktorí stoja na opačných stranách barikády.

Ábelov otec, zjednodušene povedané orbánovec, je vzdelaný muž, architekt, milujúci Maďarsko, má aristokratické korene, jeho predkovia odmietli opustiť vlasť aj za cenu, že im to prinieslo utrpenie a chudobu. Nie je to teda nejaký primitív, hoci občas ho tak aj môžeme vnímať.

Maďarsko je preňho milovanou vlasťou a nechápe mladých, ktorí ho opúšťajú kvôli lepšej kariére či zlej atmosfére. 

Ábelov otec je aj obetavý otec a manžel, máme dokonca pocit, že je pod papučou a veľmi visí na svojom synovi. Ale rodina je to vcelku fajn, bývajú v elegantnom byte, skôr taká vyššia stredná trieda. Dozrievajúcemu synovi už ide prehnaná starostlivosť rodičov na nervy, stále ich má rád a váži si ich.

A potom je tu učiteľ dejepisu, ženatý, asi tridsiatnik, zapálený pre svoju prácu. Aj on má tradičnú rodinu. S manželkou vychovávajú dve deti v maličkom byte. Učenie na prestížnom gymnáziu zrejme neprináša veľké peniaze.

Pán učiteľ je však doma trochu odťažitý. Jeho práca ho pohlcuje. Okrem toho má svoje záujmy, svoje projekty, ambície. Deti ostávajú na pleciach manželky, ktorá je frustrovaná.

To je na filme cenné, že vidíme akoby do kuchýň, obývačiek a spální dvoch rodín z opačných táborov. Možno je tá mladšia rodina viac trendy a sexy, ale aj ona má svojich trápení dosť a tá druhá je trošku starosvetská, naivne vlastenecká, ale v podstate sú to normálne funkčné rodiny.

Vyvrcholením filmu je scéna, keď sa učiteľ dejepisu a Ábelov otec po neúspešnej maturite osobne stretnú, aby to prebrali.

Iste, je tam veľký odstup, podozrievanie aj istý druh vzájomného pohŕdania, ale najprv sa snažia dajako spolu hovoriť. 

No vôbec to nejde. Obidvaja hovoria naraz, nepočúvajú sa, obidvaja sa cítia ukrivdení, pobúrení, nahnevaní. Stroskotá to. 

Ábelova rodina. Jeho otca hrá István Znamenák. Foto: Reka Vajda

Tá medzera sa nedá prekročiť, hoci obaja sú kultivovaní vzdelaní muž, otcovia rodín, obaja milujú svoju vlasť, no nedokážu vnímať, čo hovorí ten druhý a prečo to hovorí. Cítia len vlastnú krivdu.

Aj táto kauza krajinu ešte viac rozdelí. Mladý Ábel si najprv myslí, že je hrdina, no zároveň vie, že to z jeho strany nebola až taká čistá hra. Neodhadol však silu svojej drobnej lži.

Ale zaplatí cenu, najväčšie opovrhnutie mu prejaví dievča, do ktorého sa neopätovane zamiloval.

Príbeh Ábela je vlastne banálny, aj on je taký hrdina-nehrdina, divákovi je ho občas ľúto. 

Zrazu sa ocitne v náročnej politickej kauze, je to zložitá situácia pre mladého muža, ktorý sa nevyzná ani sám v sebe.

Režisér a scenáristka, ktorí sa isto cítia súčasťou Maďarska B, nechceli ponúkať klišé, že tí jedni sú zlí a tí druhí sú dobrí. Chceli sa ponad to preniesť, byť empatickí.

Vždy keď sa im to trochu podarilo, film získal na hĺbke.

Keď sa Ábelov otec mení na figúrku a je nám len smiešny napríklad svojou submisívnosťou voči manželke či malou mierou hrdosti, tak je to karikatúra. 

Ale sú aj iné scény, napríklad keď počujeme, ako rozmýšľa o Maďarsku, o histórii, vtedy nemáme dôvod sa smiať a je to cenné.

Maďarsko B sa vo filme príliš nekritizuje, veď je obeťou, hoci divák je vďačný aj za to, že v tej vrcholnej scéne stretu dvoch mužov zlyhávajú akoby obaja.

Aká je ambícia toho filmu? Ukázať Maďarom, kam vedie takéto tragické rozdelenie spoločnosti? 

Obávam sa, že na tento film príde len úzka časť maďarskej verejnosti, ktorá je pevne usídlená v Maďarsku B a dokáže si pozrieť aj náročnejšie filmy. 

A keď si ten film pozrie, tak sa utvrdí v tom, že je obeťou moci. Ale pripustí možno, že treba byť aspoň trochu empatickí aj k ľuďom z Maďarska A. Že treba aspoň vnímať aj ich pocity.

Obeťou tohto sváru sú mladí ľudia, zmätení z toho rozdelenia, preto mnohí odchádzajú.

Samozrejme, ten film je pre slovenských divákov teraz zaujímavejší, ako by to bolo bývalo pred dajakým rokom.

Lebo aj tu je už Slovensko A, Slovensko B – a tá priepasť medzi nimi môže byť neznesiteľná.