Neviem ako u Vás ale u nás sa každý rok nesie v nejakom móde.
Napríklad vlani.
Tak to bol rok kávových automatov.
Vlani sme mali starosti s nebohou mamičkou (božtek do nebíčka).
Tatík ako statný devädesiatnik a ona ako 86 ročná mladica, už potrebovali stálu opateru.
Pýtam sa Vás. Zažili ste hľadanie celodennej opatrovateľky?
Neskutočné niečo.
Kým sa tak stalo, striedali sme sa rodina a vykrývali to tak, ako sa dalo.
Mne vyšla hlavne letná služba. Dobrý Brat má malé vnúčatá v škôlkárskom veku a obidve potrebovali letnú opateru, takže sme to vyriešili takto.
Až do konca septembra som chodievala dva týždne tam, víkend s Dobrým Manželom a naspäť.
Viete čo. Docestovala som sa ako jeden kôň.
Raz mi už vypovedala chrbtica a tak ma DM viezol brmbrmom.
A na každej pumpe sme sa zastavovali a pila som kávu s penou, pretože v Selciach som si zalievala jedine nesku.
A DM si to všimol!!!!!!!!!!!!!!!!! Predstavte si to.
A na začiatku Bystrice je Nay a zabočil tam a riekol: “ A nieže nebudeš na mňa myslieť, zakaždým, keď zapneš mašinu“
A takto úplne nepripravenú ma postavil pred regál, plný kávových strojov.
Zaujali ma mnohé, čoby nie. Najmä ten, čo som videla na obecnom úrade v Selciach.
Maľovali im kuchynku či čo, tak mali prístroj v klientskom centre.
S celým personálom obecného úradu som sa tam videla a ohromne som sa tam cítila.
Hádam hodinu som tam bola a rozprávala sa raz s tým, raz s tým. Výborné to bolo.
A ten niekto z pracovníkov, si tam väčšinou chodili robiť kávu v mašine.
Neskutočná káva to bola.
Nie káva, ale pena.
To nebola pena, to bola hustá, hustá, zahustená šľahačka…fakt to konzistenciou tak vyzeralo.
Z obyčajného polotučného mlieka.
Aj mne ponúkli, že mi urobia, ale ja ako sprostá som už mala dve kávy v sebe a také mocné, že mi dvíhalo hrudník.
Nesku som si nikdy nevedela dávkovať. Buď som si urobila niečo ako hruškovú vodu, alebo sesternicu kolumbijského ristretta. Nič medzi tým neexistuje.
Ak by som si vtedy dala ešte jednu kávičku, tak mi tam v tom klientskom centre , môžu rovno aj pohreb vybaviť.
Takže som stála v Nay, vyberala si kávovar a neustále som myslela na ten, na selčianskom , obecnom úrade.
Našla som ho!!!!!!!
Tak niežeby ma odradila jeho cena….teda táram, odradila, ale keby som veľmi veľmi chcela, tak mi ho DM kúpi.
Ale príprava toho mlieka bola taká…no nie pekná akokeby…od mlieka viedol do toho prístroja doslova šlauf…hadička ako na infúznej fľaši. Možno aj taká dlhá. No to preháňam, ale skrátka bola dlhá.
A zase, na tom obecnom úrade je predsa len nejaké množstvo pracovníkov. Tak ja neviem, ale predpokladám, že 20 určite. Takže tá mašina má tam zmysel. Ale v Selciach u dvoch starcoch a mňa, sa mi videlo vyše tisícky ozaj dosť.
A pán predavač vycítil svoju príležitosť a začal nám nanucovať tento
No čo Vám budem hovoriť. Kúpili sme ho.
Absolútna fantázia.
Pena ako na tom obrázku.
Manipulácia jednoduchá. Do mlieka sme len strčili takú ihlu s tou hadičkou a potom len prepláchli. Vážne, vážne skvelé.
U nás v Selciach začalo kávové eldorádo.
Ešte aj rodičia začali piť znovu kávu.
Mamička stredne veľké kapučíno s troma zrnkami, tatík veľké latéčko s jedným zrnkom.
Tá kávová mašina sa nezastavila.
Nakúpila som k tomu aj tie hrnčeky s dvojitým dnom, aby sme videli ako sa nám to tam pení, posýpky a ochutené sirupy do kávy.
Ešte aj Julka, čo robí v Leroy, tak si nedala kávu vo fache, ale prišla si dať do Seliec.
Jediná Janka Dobrá Švagriná je mrachta.
Tá si vytrvalo zalieva svoju obligátnu smeťavú. Tak jej treba.
Dokonca aj môj brat, prešiel zo smeťavej, čiernej na kapučíno s prídavkom.
V tom čase sme mali rodinnú, veľkú chatovačku, niekde na krupinských lazoch. Chata bola skvelá aj polohou, aj vybavením aj všetkým čo k tomu patrí. Mala aj kávovú mašinu. Ale ako rodina sme sa rozhodli, že bez kapučín a latéčiek sa neobídeme a tak sme ako blázni niesli ten stroj aj na tie krupinské lazy.
Pri tejto príležitosti Vám chcem ukázať ako prišla oblečená na krupinské lazy moja Dobrá Cerka.
Bohužiaľ nemám fotku kde je celá v tomto odeve. Ale je to kaftan až po členky.
Dobrá Cerka : hádam ste si nemysleli, že prídem na chatu oblečená ako šuchta.
Dobrý Manžel : Cerka, ale Tebe očividne zabudli povedať, že tá chata je nad Krupinou a nie v Bombaji.
Samozrejme bolo to tak, že ona mala aj normálne chatové oblečky, takto ju vyzdvihol Dobrý Zať v práci v Bratislave .
Takže kávovar s nami putoval aj na tú chatu.
Sme boli ozaj ako takí frikulíni, lebo ja nepijem kravské mlieko a ani Julka nie a DM sa už tiež adaptoval a tak my pijeme kapučína z ovseného mlieka.
Takže niet väčšej pohody, ako keď sme pozorovali na terase pod pergolou , ovsené kapučíno a pozerali ovce na lúke .
Bože kam to ten svet speje.
Si pamätám ako sme chodili okopávať krumple do Jelšín, kde nám od motýk iskry odlietali od tých kameňov, taká tam bola pôda, dorobení ako kone a vytiahli sme kávu v sunquickovej fľaši, obalenej alobalom. Osladenej a s mliekom a všetci sme si ju podávali dookola, nehľadeli na to, že ja som pila bez cukru, ten bez mlieka, ten bez ničoho, ten aj aj.
No čo už.
Kým som ja opatrovala rodičov, tak DM bol na chate v Jihlave, kde nám už načisto doslúžil náš starý kávovar, 2x opravovaný.
A tak som si premyslela, že ja bez tohto mliečneho už nebudem vedieť žiť. A tak si do Mníchova kúpime taký istý a náš mníchovský prevezieme na chatu do Jihlavy.
I tak sa stalo.
A potom Dobrá Cerka zrekonštruovala obidva ich byty v Bratislave. A do béčka prišiel ich starý kávový stroj a my, sťaby Dobrí Rodičia, sme jej, akože do „nového“ hlavného bytu, kúpili nový mliečny kávový stroj. Ten istý.
To už bol tretí.
A ten minulý rok, nielen ona rekonštruovala.
Rekonštruovala aj najlepšia kamarátka Evka Dingová.
Tá zrekonštruovala starší rodinný domček v Košťanoch.
A som prišla na obhliadku. No hádam neprídem bez ničoho.
A tak ma napadlo, že jej kúpim kávostroj. Tej som ale nekúpila tento mliečny, ale len plnoautomatický a tam sú také fukáriky, ktoré Ti tú penu urobia.
Minulý rok sme kúpili 4 kávové mašiny prosím pekne.
V Selciach neustále robí ukážkovú penu, Radke tiež a hádajte čo.
My v Mníchove sme znovu len prešli na tú vrtuľku.
viď článoček
Poraziť ma ide. Ale nejako sa nám prestalo dariť s tou penou, nech to šľak trafí.
Kravskú ešte urobí, ale z toho ovseného je to len bublinkavé mlieko a to ma nebaví.
Naviac, ovsené mlieko sa mi kazilo ešte pred tým, ako som ho minula, pretože som tou ihlou asi zanášala do neho baktérie. A to som poctivo tú ihlu umývala v horúcej vode. Potom som začala odlievať mlieko do krčiažteka, ale tým sa stratilo to čaro, okamžitého použitia mlieka, priamo v krabici.
Tak ja viem, že mám na to čas a ani by sa mi to neťažilo robiť, ale skrátka, už to nebolo ono.
Takže z tých troch mliečnych fungujú bezchybne na penu len tie dva, náš mníchovský nie a robíme si penu ručne .
Asi je to tak dané, že človek nemôže mať všetko, robí perfektné espresso a amerikano a lungo a s tým musím byť spokojná. (Nie nie som, štve ma to).
No a o čom bude tento rok 2024?
Už to bude tak, že rokom tyčových vysávačov na baterku a rokom operácií. Ale o tom nabudúce.
