Ekológ Mikoláš: Lykožrút v hospodárskych lesoch škodí, v rezerváciách je hrobárom aj pôrodníkom

Kalamita v okolí Čierneho Balogu. Foto – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Masívna ťažba lykožrútom napadnutých stromov nie je cesta, ako zachrániť zelený les, a medzi európskymi lesníkmi sa už hovorí o tom, ako poznatky z rezervácií uplatniť v priebežnom hospodárení v lesoch, vraví vedec a ekológ Martin Mikoláš.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Štátne Lesy SR chcú v oblasti Čierneho Balogu vyťažiť milión kubických metrov dreva napadnutého lykožrútom, čo je mimoriadne veľký objem. Postihnuté lesy sú v prvom, najnižšom stupni ochrany, kde mohli lesníci hospodáriť bez akýchkoľvek obmedzení zo strany ochrany prírody.

V hospodárskom lese je prioritou produkčná funkcia, teda získavať drevo. Lykožrút je tam vnímaný ako škodca. V rezerváciách je, naopak, prínosom, pretože je súčasťou prirodzeného cyklu lesov. Známy nemecký lesník Peter Wohlleben to v jednej zo svojich kníh o živote lesov Tajomné pradivo prírody opísal slovami, že lykožrút je nielen hrobár, ale aj pôrodník.

Rezervácie na Slovensku zaberajú len niečo viac než dve percentá rozlohy krajiny. Vedec a ekológ Martin Mikoláš vysvetľuje, či majú lesníci šancu masívnou ťažbou zachrániť zelený les a že nové trendy v európskom lesníctve smerujú k tomu, aby sa princípy z fungovania rezervácií uplatňovali aj v hospodárskych lesoch.

Čo je lykožrút a čím sa živí?

Lykožrút je podkôrny hmyz. Jeho larva sa živí lykom stromu a naruší kanáliky, ktoré stromu rozvádzajú vodu a živiny. Strom začne usychať a uhynie, ak nie je zdravý. Zdravý strom sa vie brániť a lykožrúta zaleje živicou. Samozrejme, ak je lykožrútov veľa, strom to nemusí zvládnuť, najmä ak trpí suchom a podobne. Je to nenápadný malý chrobáčik, ktorý však dokáže spôsobiť obrovské zmeny v horských lesoch a riadi dynamiku ich vývoja.

Akým spôsobom sa lykožrút premiestňuje?

Prelietava zo stromu na strom. Vzdialenosť šírenia sa líši na základe viacerých faktorov vrátane environmentálnych podmienok, dostupnosti hostiteľských stromov a hustoty populácie. Chrobáky môžu preletieť vzdialenosti od niekoľkých stoviek metrov až po niekoľko kilometrov.

Po krajine ho však rozširuje aj to, ak sa napadnuté stromy hneď neodvezú z lesa, ale ostanú aj mesiac stáť v lesnom sklade, teda rozšírenej ploche pri lesnej ceste.

Potravou lykožrúta sú len smreky?

Lykožrútov je veľa druhov, u nás spôsobuje najväčšie premeny v lesoch najmä lykožrút smrekový. Ak ich je veľmi veľa, môžu napadnúť aj borovicu limbu alebo kosodrevinu, ale len jednotlivo, nie plošne.

Prečo je lykožrút v hospodárskom lese problém?

V hospodárskom lese je prioritou produkčná funkcia, teda získavať drevo. Lykožrút je tam vnímaný ako škodca. Spôsobuje usychanie stromov, prichádzame teda o kvalitu dreva. Stráca sa aj klasický model hospodárenia, nerúbe sa podľa konkrétnych naplánovaných časov, keď sa majú stromy vyťažiť; nerobí sa klasická obnova, ale napadnuté stromy sa ťahajú z lesa hneď. Snažíme sa zachrániť drevo a časť toho zeleného lesa.