Potrebujeme osemročné gymnáziá? Pomáhajú niektorým žiakom, no škodia celému systému, tvrdí väčšina odborníkov

Odborník na školstvo Vladimír Burjan bol spočiatku z idey osemročných gymnázií nadšený. Sám učil na bratislavskom gymnáziu zameranom na matematiku, kde mal v triede 25 vynikajúcich žiakov. Svoj názor však za roky, čo sa školstvu venuje, prehodnotil. „Osemročné gymnáziá môžu byť vhodné pre mnohé deti, ktoré ich navštevujú, aj keď nie pre všetky, ale systému vzdelávania ako celku skôr škodia,“ hovorí dnes pre Postoj.

Podľa profesora pedagogiky na Trnavskej univerzite Branislava Pupalu návrat osemročných gymnázií po období komunizmu v 90. rokoch nesprevádzala žiadna premyslená vízia. Rozhodnutie nebolo podporené ani žiadnymi medzinárodnými poznatkami o plusoch a mínusoch segregovaného vzdelávania už od veku desiatich rokov.

„Všetko, čo dnes k tejto veci vieme, skôr presviedča o tom, že osemročné gymnáziá v našom systéme zmysel nemajú. To je aj dôvod, prečo medzi našimi odborníkmi v oblasti systémových otázok vzdelávania v podstate panuje už dlhodobá zhoda, že osemročné gymnáziá by sme mali zo systému vypustiť a vrátiť sa k ucelenej základnej škole pre všetkých,“ hovorí pre Postoj Pupala.

Profesor pedagogiky na Trnavskej univerzite Branislav Pupala. Foto: Adam Rábara

Osemročné gymnáziá mala utlmiť reforma

K postupnému utlmeniu osemročných gymnázií mala podľa profesora smerovať aj reforma, ktorú momentálne testujú prvé desiatky škôl. „Keď som stál pri zrode súčasnej reformy základného vzdelávania, počítali sme s tým, že reforma zasiahne aj gymnáziá a bude sa vzťahovať na celú populáciu žiakov základného vzdelania,“ uviedol Pupala, ktorý po vyše dvoch rokoch príprav odišiel z tímu odborníkov. 

Dnes to podľa neho vyzerá tak, že reforma zmeny v systéme viacročných gymnázií neprinesie. „Zatiaľ sa nenašiel nikto, kto by bol nabral odvahu a vedel osemročné gymnáziá z nesystémového postavenia v školskej sústave rázne, no efektívne a systémovo vyriešiť. Ide o tému, ktorej sa dosiaľ báli všetci ministri školstva, bez ohľadu na svoju politickú farbu,“ tvrdí Pupala.

Osemročné gymnáziáPonuka je malá, záujem veľký. Deti bez drahých doučovaní sú v nevýhode

Alena Potocká

Pýtali sme sa ministerstva školstva, či súčasné vedenie rezortu plánuje robiť v tejto oblasti zmeny. „Ministerstvo má viacero rozpracovaných projektov, ktoré sa týkajú zmeny obsahu, formy a cieľov vzdelávania na základných a stredných školách, a zároveň pripravuje nové pravidlá pre sieť škôl. Návrhy pracovných skupín následne predstaví verejnosti, venovať sa čiastkovým otázkam je v tejto chvíli ešte predčasné,“ odpovedali vo všeobecnom stanovisku z tlačového odboru rezortu.

Na rozdiel od niektorých odborníkov analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Róbert Chovanculiak v osemročných gymnáziách vidí význam, pokiaľ po nich existuje medzi rodičmi a žiakmi dopyt. „Ministerstvo školstva by nemalo minúť ani jeden kilojoule energie na riešenie otázky existencie osemročných gymnázií, pokiaľ neurobilo všetko pre to, aby riešilo problém odchodu najšikovnejších ľudí do zahraničia. Toto je z pohľadu vzdelávania najväčší problém Slovenska,“ domnieva sa analytik. To, či sa šikovné deti vzdelávajú na elitných školách alebo na základných spolu s ostatnými, považuje za podružný problém.

Aký je problém osemročných gymnázií

Čo teda prekáža mnohým odborníkom na osemročných gymnáziách? Skorá selekcia detí, ktoré ešte nevedia, či sa skutočne chcú vydať akademickou cestou, oslabovanie základných škôl vyťahovaním šikovných žiakov, ale aj kvalitných učiteľov či vytváranie „elitných“ skupín žiakov, v ktorých nie sú zastúpené všetky sociálne vrstvy. Plus že v rovnakom zložení táto skupina strávi celých osem rokov, neraz s tými istými učiteľmi.

Zakladateľ firmy EXAM testing a dlhoročný šéfredaktor časopisu Dobrá škola Vladimír Burjan. Foto: Postoj

„Keď vezmete 25 ľudí, ktorí sú v niečom vynikajúci, aj v tejto skupine budú nejakí vždy poslední. Hoci boli vo svojej triede na základnej škole najlepší, po roku piati-šiesti zistia, že sú v novej triede najhorší, a vypnú. Pre tých, ktorí tam skončia na chvoste, to nebola dobrá voľba,“ povedal v relácii Klub rodičov portálu Eduworld Vladimír Burjan. Ďalšia vec, na ktorú sám ako učiteľ narážal, je odlišnosť práce učiteľa s mladšími deťmi vo veku jedenásť či dvanásť rokov oproti stredoškolákom. „Od maturantov som ako učiteľ prišiel k piatakom. To je rozdiel vesmíru! Niektorí učitelia to nemusia zvládať,“ dodal expert.

Keď základná škola nestačí

Mnohí rodičia sa boja, že ich šikovné dieťa bude na základnej škole stagnovať a spoločné tempo triedy nerozvinie jeho potenciál. Burjan uznáva, že mnohé základné školy naozaj nevedia pracovať s najšikovnejšími deťmi. „Otázka je, či by to štát mal riešiť tak, že pre ne vyčlení iný typ školy, alebo bude riešiť problém, prečo deti v základných školách nedostávajú to, čo by mali,“ pýta sa odborník.

Profesor Branislav Pupala hovorí, že pri zabezpečení dobrej správy môžu základné školy ponúknuť kvalitné vzdelávanie všetkým žiakom. „Ak sa im ponúknu nástroje, ako vytvárať programy, ktoré dokážu vyjsť v ústrety vzdelávacím potrebám všetkých žiakov. Tuším sa tomu hovorí inkluzívne vzdelávanie,“ tvrdí. 

Momentálne tak vzniká akýsi začarovaný kruh. Dobrí žiaci odchádzajú, aby sa viac rozvíjali, no základné školy sa tým ešte viac oslabujú. Najlepší študenti sú totiž neraz ťahúňmi a po odchode na osemročné gymnáziá chýbajú nielen spolužiakom, ale podľa Burjana znižujú aj motiváciu učiteľov. „Odchod najlepších pôsobí demotivačne na ostatných, prichádzajú o vzory, o tých, ktorí niečo perfektne vedia, doučujú druhých. Často ide o všestranne nadané deti, ktoré robia predsedov tried, pomáhajú organizovať výlety. Keď niečo povedia, má to hlavu a pätu,“ dopĺňa Burjan.

Deti nemusia byť v škole nešťastné

Mária Melicherová

Je pritom paradoxné, že v čase, keď je trendom vo vzdelávaní inklúzia, existuje pre najlepších žiakov samostatný typ škôl. Odborníci poukazujú aj na to, že vytváranie akýchsi „elitných skupín“ nie je ideálna príprava na reálny život, v ktorom sa prelínajú všetky vrstvy spoločnosti.

Ponúkajú dnes osemročné gymnáziá oproti základných školám pridanú hodnotu, ktorú si rodičia piatakov od nich sľubujú? Odborníci sa zhodujú, že lepšie výsledky žiakov nie sú ani tak podmienené kvalitou vzdelávania na tomto type škôl, ale „materiálom“ v podobe najlepších mozgov. „Sotva možno hovoriť napríklad o systémovej pridanej hodnote, keď už len taká základná vec, ako sú učebnice, je rovnaká pre druhý stupeň základných škôl a pre nižší stupeň osemročných gymnázií,“ dôvodí Pupala. 

Na druhej strane môžu ísť v predmetoch osemročné gymnáziá viac do hĺbky. Rodičia oceňujú aj možnosť kvalitnejšej výučby cudzích jazykov oproti základným školám.

Aj keď deviatakov v celonárodnom testovaní ich spolužiaci na osemročných gymnáziách predbiehajú, vo výsledkoch maturít na štvorročných a osemročných gymnáziách už zásadné rozdiely nie sú. „Keby to bol efekt školy, že by osemročné gymnáziá dokázali zázraky, museli by mať lepší výsledok aj pri maturitách. Deviataci zo základných škôl ich tam však dobehnú,“ dodáva Burjan.

Osemročné gymnáziá sú naprieč Európou súčasťou vzdelávacích modelov v krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska. Ich tradícia siaha do devätnásteho storočia, počas komunistickej éry boli zrušené a v deväťdesiatych rokoch následne obnovené. Okrem Slovenska vyčleňujú nadané deti do špeciálnych škôl v Rakúsku, Nemecku aj v Česku. V susednom Poľsku osemročné gymnáziá pred niekoľkými rokmi zrušili.