Kam za operou a klasickou hudbou Veľkonočné koncerty, Macbeth v Košiciach, Pucciniho omša v Banskej Bystrici

Verdiho Macbeth v košickej opere

Opera Národného divadla Košice uvedie v premiére v piatok 15. marca a v reprízach v sobotu 16. marca a v pondelok 18. marca o 19. hod. operu Giuseppe Verdiho Macbeth.

Operu hudobne naštudoval šéfdirigent orchestra košickej opery Peter Valentovič, réžie sa zhostil Anton Korenči, autorom scény je Juraj Fábry a kostýmov Simona Vachálková.

Na premiére sa predstavia v hlavných rolách Macbetha barytonista Marek Gurbaľ, Lady Macbeth sopranistka Eliška Weissová, Banca basista Michal Onufer, Macduffa tenor Juraj Hollý a Malcolma tenor Maksym Kutsenko.

Veľkonočné koncerty

Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži Josepha Haydna uvedie Štátna filharmónia Košice vo štvrtok 21. marca o 19. hod. pod taktovkou českého dirigenta Zbyňka Müllera.

Orchestrálnu skladbu si na podnet predstaveného katedrály Santa Cueva v juhošpanielskom meste Cádiz objednala na pobožnosti Veľkého piatka v roku 1786 miesta cirkevná obec. V katedrále bolo zvykom uviesť každoročne v predveľkonočnom období jedno oratórium.

Sviatočná nálada bola umocnená atmosférou v kostole. Steny a stĺpy boli zakryté čiernou látkou, okná zatemnené a len jedna veľká lampa visiaca zo stredu strechy osvetľovala katedrálu.

Na pravé poludnie sa všetky dvere kostola zatvorili a zaznela hudba. Po predohre vystúpil biskup na kazateľnicu, vyslovil prvé zo siedmich posledných slov Božieho Syna a rozjímal nad ním. Keď skončil, zostúpil z kazateľnice a pred oltárom sa vrhol na kolená.

Táto pauza bola vyplnená nádhernou Haydnovou hudbou. Biskup potom ešte šesťkrát vystúpil na kazateľnicu a na konci každého rozjímania padol na kolená a orchester do ticha zahral jednu časť Haydnovej kompozície.

Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži je klenotom svetovej hudby. Josephovi Haydnovi sa podarilo pretaviť evanjeliový text do expresívnej a sugestívnej hudby, v ktorej sa dramatické časti striedajú so subtílnou hudbou priam nebeskej čistoty.

Dielo vrcholí búrlivým záverom hudobne evokujúcim zemetrasenie, ktoré sprevádzalo Kristovo ukrižovanie.

Po publikácii ju už v roku 1787 uviedli v Paríži, Ríme, Berlíne aj vo Viedni. Joseph Haydn kompozíciu neskôr upravil aj pre sláčikové kvarteto, sólový klavír a v roku 1796 aj ako oratórium pre sóla, zbor a orchester.

Štátna filharmónia Košice uvedie orchestrálnu verziu, ktorú si budete môcť vypočuť aj na verejnej generálke vo štvrtok 21. marca o 10. hod.

Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži už tradične uvádza v období pôstu v bratislavskej Katedrále svätého Martina Slovenský komorný orchester pod vedením umeleckého vedúceho Ewalda Danela. Orchestrálna verzia zaznie aj v nedeľu 24. marca o 15. hod.

Jánove pašie Johanna Sebastiana Bacha ponúkne súbor Solamente naturali pod vedením umeleckého vedúceho Miloša Valenta v spolupráci so zborom Vocale ensemble SoLa v piatok 22. marca o 20. hod. v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave, v sobotu 23. marca o 19. hod. vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave a v nedeľu 24. marca o 19. hod. v Bazilike sv. Emeráma v Nitre.

Jánove pašie sú oratórium Johanna Sebastiana Bacha na tému umučenia Krista, ktoré napísal počas prvého roku pôsobenia ako kantor v Kostole sv. Tomáša v Lipsku. Celkovo zložil pätoro pašií, zachovali sa však len Jánove pašie a Matúšove pašie, ktoré zložil o niekoľko rokov neskôr tiež v Lipsku.

Kostru diela tvoria texty osemnástej a devätnástej kapitoly Jánovho evanjelia a úryvky z Matúšovho evanjelia doplnené staršími textmi básnikov Heinricha Brockesa a Christiana Heinricha Postela.

Dielo sa skladá z dvoch častí rozvrhnutých do piatich dejstiev. Prvá časť opisuje zradu Ježiša Krista (prvé dejstvo) a zapretie Petrom (druhé dejstvo). Potom nasledovala zvyčajne bohoslužobná kázeň. Druhá časť opisuje vypočúvanie a odsúdenie Ježiša Krista Pilátom Pontským (tretie dejstvo), jeho ukrižovanie a smrť (štvrté dejstvo) a jeho pochovanie (piate dejstvo).

Dielo malo premiéru na Veľký piatok v roku 1724 v Kostole sv. Mikuláša v Lipsku. Bach dielo niekoľkokrát upravil, dnes sa uvádza najčastejšie verzia z roku 1749.

Stabat Mater Antonína Dvořáka si tento rok pre svoj Veľkonočný koncert vybrala Slovenská filharmónia. Uvedie ju v stredu 27. marca a vo štvrtok 28. marca o 19. hod. pod taktovkou slovenského dirigenta Ondreja Olosa spolu so Slovenským filharmonickým zborom pod vedením jeho zbormajstra Jana Rozehnala a so sólistami Evou Hornyákovou, Janou Kurucovou, Pavlom Bršlíkom a Davidom Szendiuchom.

Text Stabat Mater je latinská báseň františkánskeho mnícha blahoslaveného Jacoponea da Todi z 13. storočia opisujúca utrpenie Panny Márie stojacej pod krížom, na ktorom umiera jej syn Ježiš Kristus. Latinské slovné spojenie stabat Mater dolorosa doslovne znamená „(pod krížom) stála Matka bolestná“.

Stabat Mater Antonína Dvořáka je jeho vrcholným dielom, dokladom o jeho hlbokej kresťanskej viere a zbožnosti. Je to obraz ľudského utrpenia, zármutku a nádeje, poznamenaný smrťou troch zo skladateľových detí.

Určujúcou pre charakter skladby je prvá veta Stabat Mater dolorosa, ktorá sa nesie v znamení pocitu nevýslovného smútku a úzkosti. Podľa spomienok Josefa Suka Dvořák rozprával, že pri premýšľaní o koncepcii Stabat Mater mal neustále na mysli predstavu kríža. Tento obraz sa mu vykryštalizoval nakoniec v predstavu tónu fis stúpajúceho z hĺbky do výšky. Postupne sa pridáva zbor a kvarteto sólistov, aby po gradácii vrcholiacej výkrikom zúfalstva prišla nádej.

Pucciniho Messa di gloria v Banskej Bystrici

Messa a quattro voci, dnes známa skôr pod názvom Messa di gloria, zaznie v Štátnej opere v Banskej Bystrici pod vedením dirigenta Jána Procházku a zbormajsterky Ivety Popovičovej.

Orchester a spevácky zbor Štátnej opery Banská Bystrica ju uvedie v sobotu 23. marca o 19. hod. na domovskej scéne a v utorok 2. apríla o 18. hod. vo farskom Kostole sv. Ondreja v Ružomberku. Ako sólisti sa predstavia Dušan Šimo, Zoltán Vongrey a Ivan Zvarík.

Nasledujúce tipy už budú namiesto piatka vychádzať v nedeľu poobede.