Pod ochranou svätého Klementa otvárame rok venovaný formácii pre misiu, píše páter Rogério Gomes vo svojom liste pri príležitosti sviatku svätého Klementa Mária Hofbauera, ktorý sa slávi 15. marca. Je to rok, v ktorom si máme uvedomiť samých seba a nanovo sa objaviť ako osoby, ako rehoľníci a ako spoločenstvo, ponorení do procesu otvorenosti voči svetu a Pánovi, ktorý nás volá. Páter generál tak pokračuje v projekte, ktorý prijal so svojou radou na toto šesťročie: každý rok sa venovať reflexii tém, ktoré sa týkajú našej kongregácie, našej identity a nášho poslania a ktoré sa objavili počas 26. generálnej kapituly a boli zahrnuté do jej záverečného dokumentu.

Rím, 15. marca 2024 – Sviatok svätého Klementa Mária Hofbauera

Misionári nádeje v šľapajach Vykupiteľa
ROK VENOVANÝ FORMÁCII PRE MISIU

Pán, ktorý nás poučuje, ako oživiť Boží dar, ktorý v nás prebýva
Konšt. 77-90, GS. 050-085; Mt 10,5-15; Lk 9,1-6; 2 Tim 1,6

Drahí spolubratia, bratia vo formácii a laickí spolupracovníci našej misie!

1. V tento deň, keď slávime sviatok svätého Klementa Mária Hofbauera, si musíme pripomenúť, že svätý Klement je inšpiráciou pre našu misiu. Nebál sa doby, v ktorej žil, ani historických prekážok, ktorým čelil, ale premenil ich na príležitosť na dialóg so všetkými spoločenskými vrstvami, od najpokornejších z najchudobnejších, cez šľachtu, stredné vrstvy, intelektuálov, umelcov, robotníkov, študentov, učiteľov, mužov, ženy až po prelátov. Spolupracoval s laikmi na výchove iných laikov, vykonával apoštolát pera a snažil sa ohlasovať evanjelium stále novými spôsobmi, čo sa prejavovalo v jeho starostlivom kázaní a liturgickej horlivosti. Investoval aj do formácie detí, mladých ľudí a dospelých, aby mohli rásť nielen vo viere, ale aj vo svojej ľudskosti.
2. Ako hovorí Heinzmann: Hofbauer sa snažil uskutočniť ideál redemptoristu: túžil byť misionárom v zmysle svojho povolania a poslania; obával sa len jedného: že mu nebude verný. Nevrhal sa do svojej pastoračnej práce v absurdnom šialenstve, ale ako misionár a redemptorista sa umiestnil do búrlivej epochy svetových dejín a mal dobrý zmysel pre hľadanie Božej vôle a plánov v konkrétnych udalostiach a situáciách. Mal energiu nestrácať čas, ale zachytiť Boží čas. Bol dostatočne slobodný, aby si utváral spôsob apoštolátu, pretože vedel, že je pokorným nástrojom v rukách Spasiteľa […]. Nebol opojený svojimi úspechmi a v tisíckach neúspechov a prenasledovaní zostal pokojný a disponovaný. Tento apoštolský muž vedel, že Boh je prítomný v dejinách a že „v ňom je hojné vykúpenie“, ako hovorí motto Kongregácie redemptoristov[1].
3. Pod ochranou svätého Klementa otvárame rok venovaný formácii pre misiu. Je to rok na uvedomenie si seba samých a na znovuobjavenie seba samých ako osôb, ako rehoľníkov a ako spoločenstva, ponorených do procesu otvorenosti voči svetu a Pánovi, ktorý nás volá, v dialógu o našich formačných procesoch, počnúc počiatočnou formáciou s pomocou Sekretariátu pre formáciu; a tiež otvárajúc priestor na reflexiu a činnosť v oblasti trvalej formácie, ktorá je v našej Kongregácii dosť vzácna. V mnohých (vice)provinciách stále neexistuje program trvalej formácie. Uprednostňuje sa účasť na diecéznych formačných podujatiach, ktoré sú síce veľmi dôležité, ale nemajú ako referenčný bod témy vlastné našej redemptoristickej charizme a životu, čo nepochybne postupne narúša našu redemptoristickú identitu.
4. Otázka, ktorú si musí každý z nás úprimne položiť bez toho, aby sme niekoho obviňovali, znie: Je formácia dôležitá pre môj osobný, komunitný a misijný život? Ako ma problémy postmodernej spoločnosti vyzývajú k formácii? Ako prispievam k počiatočnej formácii svojej (vice)provincie svojím úsilím o udržanie trvalej formácie? Toto by malo byť predmetom záujmu nás všetkých, ktorí máme doživotné sľuby, aj tých, ktorí sú vo formácii, v rôznych štádiách našej formácie. XXVI. generálna kapitula potvrdila, že „podpora povolaní a formácie, počiatočnej aj trvalej, musí byť základnou prioritou Kongregácie“ (Záverečný dokument, č. 40).
5. Žiadam (vice)provinciálov, regionálnych, misijných, komunitných predstavených a formátorov, aby povzbudzovali rehoľné komunity a formujúcich sa k podpore formačných stretnutí, ktoré nám pomôžu prehĺbiť náš prístup k tajomstvu Vykupiteľa, a zároveň rozšíriť naše obzory redemptoristického života a poslania. Povzbudzujem každého rehoľníka, rehoľnú komunitu a formačný dom, aby tieto skúsenosti zintenzívňovali a prehlbovali počas celého roka. Hoci sa na tento aspekt kladie väčší dôraz, neznamená to, že sa zabúda na ostatné témy[2], pretože všetky sú navzájom prepojené. Napríklad komunitný život je spojený s formáciou, misiou, vedením a duchovným životom, ako aj s ostatnými témami.
6. Tento rok je pozvaním priblížiť sa k Pánovi na spôsob učeníka, on nás učí oživiť Boží dar, ktorý v nás prebýva, aby sme mohli radostne ohlasovať plnosť spásy. Ak chceme byť misionármi (porov. Evangelii gaudium, č. 273), musíme sa najprv učiť od Spasiteľa, ktorý sa jedného dňa dotkol našich sŕdc a povolal nás, aby sme boli s ním. V opačnom prípade bude naša misia len robením vecí, ktoré sa časom stanú prázdnymi a bezvýznamnými. Ako východisko odporúčam tieto texty: Konštitúcie 77-90, EG; 050-085; Mt 10,5-15, Lk 9,1-6, 2 Tim 1,6, tie nás vyzývajú, aby sme proces formácie prijali ako osobné a komunitné poslanie, ktoré nás zároveň uschopňuje pre poslanie Vykupiteľa.
7. Využijúc tento Rok formácie, generálna rada, aby konkretizovala rozhodnutie č. 30 XXV. generálnej kapituly a odpovedala na požiadavky XXVI. generálnej kapituly o formácii pre misiu (Záverečný dokument, č. 40-48; rozhodnutia 1-4; smernice 22-36), a zároveň berúc do úvahy naliehavé potreby Kongregácie, nás všetkých vyzýva, aby sme v našich jednotkách a konferenciách v celej Kongregácii vážne zhodnotili všetky úrovne formácie, počiatočnej aj priebežnej. Cieľom tohto hodnotenia je preskúmať kvalitu našej redemptoristickej formácie: Je naša formácia skutočne redemptoristická svojou podstatou, povahou, rozsahom a cieľom? Je to formácia pre misiu?
8. Niektoré veci vyvolávajú znepokojenie, napríklad neustále zmeny formátorov, ktoré sťažujú sprevádzanie formujúcich sa; nedostatočná kontinuita formačných programov z jednej etapy do druhej podľa Ratio Formationis, pastorácia povolaní, ktorá nehovorí o povolaní bratov, absencia formačného programu v mnohých formačných domoch, ktorá je tak ponechaná výlučne v rukách inštitútov alebo teologických fakúlt. Nie je primárnou povinnosťou inštitútu alebo teologickej fakulty ponúkať formáciu o zasvätenom živote a charizme Kongregácie; to je povinnosťou formačného domu!
9. Mnohí spolubratia si mýlia trvalú formáciu so špecializáciou. Trvalá formácia ide ďalej. Je na celý život. Trvalá formácia je proces, ktorý sa začína vstupom do formačného domu a rozvíja sa počas celého života z osobného, bratského a (vice)provinciálneho hľadiska. Je to dynamika osobného obrátenia, pochopenia a prehĺbenia nášho zasvätenia ako učeníka, odpovedajúceho Pánovi, ktorý volá, a angažovanosti v jeho poslaní pre Boží ľud. Preto presahuje intelektuálnu a akademickú formáciu. Dotýka sa každej oblasti nášho života. Ak je to tak, potom kvalita našej počiatočnej formácie závisí od kvality našej trvalej formácie. Pre nás nie je trvalá formácia iba doplnkom; je úzko spojená s naším bytím a s naším poslaním.
10. Formácia nie je len na intelektuálnej úrovni. Ide o živenie ducha, aby sa posilnila naša misionárska horlivosť a radosť z toho, že sme redemptoristami (porov. Konšt. 2, 20, 33, 80). Preto je dôležité využiť tento čas na prehĺbenie našej bohatej redemptoristickej spirituality. Ako si môžeme vytvoriť silnú a tvorivú identitu, ktorá nebude opakovaním minulosti, ale obnovou našej misie, ak si nevezmeme za základ štúdia Sväté písmo, spisy našich svätých, naše konštitúcie a spisy mnohých spolubratov, ktorí sa hlboko ponorili do redemptoristických tém? V redemptoristickom živote neexistuje misia bez spoločenstva, skúsenosti s Bohom a trvalej formácie.
11. Je dobré položiť si otázku: boli naše komunity miestom formácie? Dávajú naše formačné domy našim mladým ľuďom najavo, že sa potrebujú formovať nielen pre rehoľné povolanie alebo kňazskú službu, ale aj preto, aby boli slobodní a verní v Kristovi (porov. Gal 5, 1) a nositeľmi charizmy, ktorú bez toho, aby stratila svoju originalitu, môžu zažiť, interpretovať a zdieľať s mužmi a ženami našej doby? Pre nás teda formácia nie je len niečím, čo nás kvalifikuje z hľadiska služby, ale živí naše povolanie byť nástupcami Vykupiteľa v dnešnom svete, vteliť sa do neho a byť po boku tých najchudobnejších a najopustenejších. Len tak môžeme byť svetlom sveta (porov. Mt 5,14).
12. V kontexte toľkých zásadných otázok v rôznych oblastiach ľudského života, aby sme uviedli len jeden príklad, v oblasti morálky a bioetiky (nové modely rodiny, sexualita atď.), ak nie sme aktuálni, robíme Božiemu ľudu medvediu službu. Je to otázka osobného a kolektívneho svedomia ako formátorov svedomia. Nebudeme mať zázračné a univerzálne odpovede, ale ak si aspoň osvojíme schopnosť viesť dialóg a počúvať našich partnerov, už to je veľký krok. V tomto zmysle je dôležité, aby naše (vice)provincie a regióny vypracovali svoj ročný program trvalej formácie a aby sa tejto úlohy ujali aj komunity na miestnej úrovni, aby mohli riešiť výzvy, ktorým čelia.
13. Tak ako svätý Klement, aj my musíme prispievať k formácii našich laických spolupracovníkov a oblátov, aby aj oni mohli byť evanjelizátormi v realite, v ktorej žijú. Oni môžu zas prispieť k našej formácii tak svojimi profesionálnymi zručnosťami, ako aj spôsobom života podľa evanjelia. Naša charizma je nevyčerpateľným zdrojom, je to dar Ducha, ktorý nám bol daný, a my sa o ňu musíme deliť s laikmi ako o spôsob života a poslania, aby spolu s nami tvorili misionárske telo, ktoré vyžaruje Spasiteľa vo svete.
14. Na záver by som chcel vyzdvihnúť niektoré plody trvalej formácie ako osobnej, komunitnej a misijnej:

• Vyvádza nás z nášho komplexu nadradenosti, keď si myslíme, že už všetko vieme a že sa nemusíme obnovovať.
• Rozširuje náš pohľad na svet, aby sme nevideli skutočnosť len z jedného uhla pohľadu, ale čítali znamenia doby a viedli dialóg s aktuálnymi kultúrnymi kontextmi.
• Umožňuje nám rásť v zrelosti a pomáha v nás obnovovať charizmu zakladateľa, aby sme ju mohli žiť a odovzdávať novým generáciám ako poklad, ktorý nám dal Duch Svätý.
• Pomáha nám pochopiť a upevniť našu redemptoristickú identitu založenú na tajomstve Krista Vykupiteľa, ktorý udržiava a živí naše zasvätenie.
• Vyzýva nás k pastoračnej láske voči našim spolubratom, ktorí si zaslúžia to najlepšie z našej reflexie, s jednoduchosťou jazyka, ale s duchovnou a teologickou hĺbkou, ktorá sa dotýka ľudského srdca a premieňa ho.
• Provokuje nás k prehodnoteniu nových metód misie a nášho jazyka, ktoré vychádzajú z našej charizmy a našej spirituality.

Nech nám svätý Klement a naša Matka ustavičnej pomoci, Matka múdrosti, pomáhajú byť skutočnými učeníkmi a misionármi nádeje v šľapajach Vykupiteľa.

Bratsky v Kristovi Vykupiteľovi,

Páter Rogério Gomes CSsR
generálny predstavený

Pôvodný text: španielčina

[1] HEINZMANN, José. Nuevo anuncio del Evangelio: Clemente María Hofbauer. Bogota: Editorial Kimpres Ltda, 2008, s. 159. (Nové ohlasovanie evanjelia: Klement Maria Hofbauer)

[2] Témy pre každý rok: spoločenstvo, formácia, misia, vedenie, spiritualita a životná revízia.

Preklad: mediálny tím redemptoristov