Trasa je pekná v každom ročnom období, ja som sa ju rozhodol prejsť v zime.

Trasa

Blatnica – ústie Vápennej doliny – jaskyňa Mažarná – Tlstá – Muráň – Ostrá – Muráň – ústie Konského dolu - Blatnica

Jaskyňa Mažarná

Na parkovisku v Blatnici sa ráno na túry v bralnatej časti Veľkej Fatry chystáme viacerí. Bundy, čiapky na seba, retiazky a teplý čaj do batohu. Po očku pozerám na kolegu z vedľajšieho auta, ktorý ide v kraťasoch a teniskách so svojou partiou. Aspoň mikromačky si pribaľuje tiež. Hádam je zvyknutý a nebude mať problém, ak sa náhodou zhorší počasie. Chcú ísť opačnou trasou ako ja – najprv na Ostrú, potom cez Zadnú Ostrú a Bágľov kopec na Tlstú. Poprajeme si veľa šťastia a pekných zážitkov a ideme svojou cestou.

Na trasu ma vyprevádza obligátne upozornenie na medvede a púšťam sa po žltej značke smerom do ústia Vápennej doliny. Cesta je zľadovatená a šmykľavá, bezpečne sa dá ísť iba po okrajoch. Aj tak sa snažím ísť čo najrýchlejšie, aby som sa zohrial. Onedlho opúšťam žltú značku a po modrej vchádzam do Vápennej doliny. Terén začína prudšie stúpať a popri chodníku začínajú pribúdať bralá a krasové javy. Zanedlho prechádzam popri terase prvej jaskyne, o ktorej som si pri prvej návšteve pred rokmi myslel, že som pri Mažarnej. K nej a jej obrovskému portálu sa dostávam zasneženým chodníkom o čosi neskôr. Batoh odložím neďaleko vchodu, nasadím si čelovku a vydám sa na prieskum. Zo 45-metrovej vstupnej siene jaskyňa pokračuje dvomi smermi – Granátovou chodbou a Stĺpovou chodbou. Jaskyňa je voľne prístupná a vstup do nej je na vlastné nebezpečenstvo. Vo vnútri je pekná kvapľová výzdoba a tečie tu slabý prameň.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tlstá

Po prehliadke jaskyne sa vydám von, prezrieť si vonkajšiu cencúľovú výzdobu. Po oteplení z predošlých dní niektoré padajú na zem, nuž si dávam pozor, nech nedostanem zásah. Po malom občerstvení sa terasou s cencúľmi nad hlavou dostávam k úseku zabezpečenom reťazami. Očakával som tu zasnežený a zľadovatený terén, ale s priechodnosťou nebol problém. Nad skalným prahom sú prvé vyhliadky na Turčiansku kotlinu či na vrchol Tlstej. Je skrytý v hmle a dúfam, že kým naň prídem, počasie sa umúdri. Opäť reťazami prekonám ďalší skalný prah a dostávam sa na lesný chodník. Serpentínami ma privedie až na samotný vrchol. Z chodníka si odskakujem k jednotlivým vyhliadkam, ale výhľady sa čoraz viac strácajú v hmle. Po poslednej z nich sa dostávam do čudne modro osvetleného prostredia a uvedomím si, že do lesa svetlo nepreniká kvôli oblačnosti navôkol.

Trošku zrýchlim, chcem sa čo najskôr presvedčiť, či sa mi podarí dostať nad mraky a vo vyšších polohách budem mať pekné slnečné počasie. A naozaj, les sa presvetľuje a pod vrcholovú lúku vychádzam do krásneho slnečného prostredia s azúrom na oblohe. Ešte viac pridám, nech vidím ponad stromy, a keď sa po pár metroch obzriem, neviem sa vynadívať na divadlo okolo. Celá Turčianska kotlina sa kúpe v oblakoch, z ktorej trčia len najvyššie vrcholy protiľahlej Malej Fatry. S hlavou vykrútenou na všetky strany prichádzam k vrcholovému smerovníku. Trochu pofukuje, ale inak je krásne slnečné počasie. Výhľady si užíva tiež párik turistov so psíkom, ktorí ma v stúpaní predbehli. Utiahnem sa bokom a nachystám si občerstvenie s teplým čajom. Po doplnení energie pobehám vrcholové plató Tlstej a užívam si výhľady navôkol. S nevôľou, ale predsa pomaly odchádzam.

S kamzíkmi na Ostrú

Rozmýšľam, či pôjdem aj ja po zelenej cez Bágľov kopec, alebo ostanem verný modrej značke. Rozhodujem sa pre modrú, lebo touto trasou som ešte nešiel. Za vrcholom Tlstej predsa len ešte na chvíľu zastavujem a sledujem môj ďalší cieľ – Ostrú. Snehu pribúda a aj na vyšliapaných chodníkoch siaha po kolená. Klesám pod skaly a pri jednom obzretí si všímam skalné okno v bralách a pod bralami alpského kamzíka. Keďže som doteraz vôbec ani len netušil, že tu nejaké žijú, som jeho prítomnosťou prekvapený. Na ľudí je asi zvyknutý, lebo si ma vôbec nevšíma a kľudne prežúva potravu, ktorú si našiel.

Postupne klesám, až sa dostávam k portálu ďalšej jaskyne, resp. ku skalnému previsu. Prostredie sa mi zapáči, tak sa na chvíľu zastavím na dúšok teplého čaju. Vrcholové bralá Ostrej v kontraste slnečného svetla vyzerajú dramaticky. Zasneženým chodníkom zostupujem k rázcestiu Muráň, kde mením modrú značku za žltú, ktorá ma dovedie na vrchol Ostrej. Popod skalné galérie a cez popadané stromy prichádzam do sedla Ostrej. Je zaujímavé, ako rozdielne čo sa týka snehovej pokrývky, sú južné a severné svahy Ostrej. Kým severným, v tieni ukrytom svahu, som sa predieral snehom, na južnom skalnatom je sneh zídený a sú odkryté veľké trávnaté plochy. Dlho nerozmýšľam a pomaly, opatrne v mikromačkách a za pomoci reťazí stúpam k legendárnemu skalnému oknu v Ostrej, ktoré zatraktívňuje výstup na vrchol. Po prelezení skalného okna sa mi odkrýva krásny výhľad na blízky Drieňok a Kremnické vrchy.

Vyrazím na samotný vrchol Ostrej, kde výhľadom na sever dominuje rozložitá Tlstá a hôľny hrebeň Veľkej Fatry. V diaľke rozoznávam skalný zub Kľaku a zasnežené vrcholy Západných Tatier. Slniečko svieti, vyhrievam sa na ňom, užívam si samotu na vrchole. Spomenul som, že som od Tlstej nestretol ani človiečika? Áno, zubatý vrchol mám momentálne len pre seba. Ak však dolinou Konský dol nechcem zostupovať potme, musím myslieť aj na návrat. Opäť skalné okno, opäť reťaze.

V sedle Ostrej ma prekvapí ďalší žuvajúci alpský kamzík, ešte viac však päť Poliek, ktoré s maličkými psíkmi prichádzajú zo Zadnej Ostrej. Pýtajú sa ma na výstup na Ostrú, hovorím im, že výstup je po reťaziach, ale bez problémov. Psíkov im však radím, nechať v sedle a na výstup sa prestriedať a strážiť ich tu, nech nerušia kamzíkov. O tých som si doma naštudoval, že sa nejedná o náš slovenský poddruh – kamzík vrchovský tatranský, ale o dovezený poddruh kamzík vrchovský alpský. Ten sem bol dovezený v šesťdesiatych rokoch na zatraktívnenie poľovného revíru Gader.

Lúčim sa s dievčatami a smerujem na rázcestie Muráň. Opäť modrou značkou pokračujem miernym klesaním dolinou Konský dol. Sledujem bralá lemujúce chodník z oboch strán, v jednom z nich si všímam skalné okno na vrchole. Míňam viaceré kamenné vráta a za šera sa dostávam naspäť do Gaderskej doliny a na parkovisko k autu. Kolegovia, ktorí išli opačnou, ale dlhšou trasou, majú auto na parkovisku, ešte sú na trase. Snáď všetko zvládnu bez problémov a budú mať perfektný pocit z prejdenej trasy ako ja.

Záver

Okruh na dominanty bralnatej časti Veľkej Fatry je kondične náročnejší, v zimných podmienkach o to viac. Podľa podmienok sa treba riadne vystrojiť, nezabudnúť na paličky, minimálne retiazky, dostatok teplých tekutín a jedlo. Celá trasa je veľmi pekná v každom ročnom období, s veľkým počtom atrakcií – jaskyňa Mažarná, reťazové úseky, výhľady, krasové javy, hlboké lesy, preliezanie skalného okna na Ostrej. Podľa môjho subjektívneho názoru, je to jedna z najkrajších okruhových trás na Slovensku, v zime znásobená zasneženou krajinou. Odporúčam každému, kto má rád zimné prostredie, trasu je možné skrátiť o výstup na Ostrú a z rázcestia Muráň zostúpiť rovno do Blatnice.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek