Boj o televíziu a rozhlas sa zmenil na ideologickú frašku a vedie nás do pekla

Jolana ÍTÝ Čuláková
Jolana ÍTÝ Čuláková

Verejnoprávnej televízii a rozhlasu lámeme kosti a chrbticu ako nikdy. Paradoxne nie iba politici. Masírovanie, manipulácie a uzurpovanie moci sme zažili za Mečiara a azda nikto nechce návrat tej doby. Dnes máme novú dobu. RTVS lámu kosti novinári a verejnosť. Hádajú sa, ako ju urobiť ideologickejšou. Premiér Fico nemusí ani prstom pohnúť.

Verejnoprávnej televízii a rozhlasu lámeme kosti a chrbticu ako nikdy. Paradoxne nie iba politici. Masírovanie, manipulácie a uzurpovanie moci sme zažili za Mečiara a azda nikto nechce návrat tej doby. Dnes máme novú dobu. RTVS lámu kosti novinári a verejnosť. Hádajú sa, ako ju urobiť ideologickejšou. Premiér Fico nemusí ani prstom pohnúť.

Jolana ÍTÝ Čuláková

Jolana ÍTÝ Čuláková

Boj o televíziu a rozhlas sa zmenil na ideologickú frašku a vedie nás do pekla

Neprešlo ani dvadsaťštyri hodín od vyhlásenia ministerky kultúry o zmene RTVS a preoraní jej demokratických základov a s prekvapením zisťujem, že vo verejnosti máme za priehrštie mediálnych odborníkov, z ktorých väčšina nespokojne tlačí na redaktorov a pracovníkov RTVS, aby sa okamžite vyjadrili

Nie odborníci, ale politici a verejnosť riešia, ako by mala verejnoprávna televízia vyzerať alebo dokonca, prečo by mala vôbec existovať. Je nebezpečená, pretože je progresivistická, tvrdia ľudia, ba aj konzervatívni novinári a navrhujú riešenia, z ktorých sa mi točí hlava.

Za všetky iba jedno: Bolo by super, keby sa v spravodajstve vytvorili dva tímy, jeden progresívne ladený a druhý konzervatívne. Spracovali by tú istú informáciu dvojmo. Bolo by na divákovi, ktorú reportáž by považoval za kvalitnú a pravdivú.

Alebo: Nechajme, nech Fico a politici RTVS ovládnu a keď budú príliš tlačiť na pílu, popália sa.

Rozdeľovanie médií na dobré a zlé podľa ideológie a podľa toho, za koho kopú alebo aký je ich majiteľ, je nebezpečné. Ukazovať na médiá prstom a vyhlasovať ich všetky za nepriateľov iba preto, lebo si dovoľujú kritizovať vládnu moc, je nebezpečné. 

Bežnému človeku to môže znieť lákavo. Konečne niekto klepne po prstoch "zlým" novinárom. Keď však niekto začne klepať po prstoch občanovi, pretože nespokojne kritizuje a je príliš hlasný a musí byť ticho, nebude sa mu to páčiť. Alebo bude potichu odsunutý (do závetria väznice, kotolne, k lopate...) a jeho rodina a deti do zabudnutia, ako sa to robilo kedysi, keď médiá boli čistejšie a ideologickejšie ako dnes.

Kto si myslí, že socializmus a autokracia sa nemôžu v rôznych obmenách vrátiť na Slovensko, nech zdvihne ruku.

Tak ako v časoch Hitlera sa proti nemu vzoprelo iba zopár ľudí a jedna malá redakcia, tak dnes sa boj o RTVS stáva strategickým nástrojom na uchopenie vplyvu v krajine. Na spoločnosti bude záležať, či nad RTVS kývne rukou alebo sa vzopne k diskusii. Aj k protestom, ak to bude nevyhnutné.

To, čo Sulík, Matovič, Heger, Kollár a Remišová "nahryzli" zrušením koncesionárskych poplatkov, to teraz s veľkou chuťou a bez zábran dokončí SNS a Ficova vláda.

Môžeme si za to sami.

Hryzieme sa kvôli tomu, či je RTVS dostatočne ideologicky "vyvážená" a zatiaľ nám ju ktosi celú "pochrúme, prehltne a vypľuje" (alebo inak z tela vylúči) ako ideologicky čistú, národne orientovanú a hrdú inštitúciu, na budove ktorej bude viať slovenská vlajka spolu s európskou a keď nastane čas, tak aj s ruskou. 

Naša televízia a rozhlas budú konečne slovenské a iba slovenské a budú niesť hrdý, prozápadne znejúci názov STaR. 

 

 

 

 

 

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia
Diskusia