Kto sú vysmiati dôchodcovia v JDS a prečo vyzerajú ako predajné slečny?

Fotografie z osláv MDŽ Jednoty dôchodcov Slovenska (JDS) ma vydesili a na chvíľu vyrazili dych. Nevydesil ma pohľad na detičky recitujúce básničky ani kapela zvesela hrajúca folklór, ženičky v pekných blúzkach a muži v oblekoch a kravatách, ba ani prestreté stoly pripravené na rezeň so šalátom a ružové osvetlenie.

Vydesil ma ružovolíci prezidentský kandidát, ktorého si seniori pozvali spolu so šedosivým slovenským ministrom zahraničných vecí. To tu ešte nebolo. Ani za Mečiara. Naše mamy a otcovia, starí rodičia, tety a ujovia sa nechali pozvať na dámske kortešačky, ktoré sa tvária, že kortešačkami nie sú. Neorganizoval ich štát, ba ani politická strana, ale združenie platené z členských príspevkov dôchodcov a s vplyvom na takmer stotisíc voličov. 

Ich šéf Michal Kotian na fotografiách žiari šťastím. Šťastím žiaria aj vitálni seniori a seniorky. Už na prvý pohľad je zrejmé, že nežijú z ruky do úst ako dôchodcovia a dôchodkyne zo sociálne odkázaných a marginalizovaných skupín. Títo seniori sú pekne oblečení, nastajlovaní a za odmenu, prípadne za "dobré chovanie" sa dostali na celoslovenskú oslavu MDŽ do Žiliny. A nielen ženy. Mužov bolo v sále tiež požehnane. Prišli z nostalgie. Veď za socializmu oslavovali MDŽ hlavne muži. 

Šéf slovenských dôchodcov Michal Kotian na prvý pohľad vyzerá ako drobný, ošumelý a nevýrazný človiečik  Nenechajme sa pomýliť. V jeho očiach plápolajú ohníčky podobné tým, ktoré mali Mečiarovi ľudia. Dáš - dostaneš. Ústa má plné manipulácií namierených proti nepriateľovi - progresívcom, médiám, západu alebo európskej únii. Čo sa kedy hodí. Ako poďakovanie už za to dostal tisícky rekondičných pobytov pre členov a ďalšie jednorazové prísľuby od Ficovej a Pellegriniho vlády. Dáš - dostaneš.

A keď venuješ obrázok prezidentského paláca ako darček k MDŽ pre prezidentského kandidáta, o zábavu je postarané. To nevymyslíš.  

Je ich 92 tisíc v 1 200 mestách a obciach. Ľudí, ktorých zväčša stačí pozvať na párky, guláš, rezeň a ružu. Ľudia, ktorí sa v časoch socialistických prvomájových sprievodov formovali do jednotných šíkov a mávali ruskými a československými zástavkami. Niektorým imponuje, keď ich dnes oslovujú súdružky a súdruhovia. 

Sú šťastní, že sú stredobodom pozornosti ako za socializmu. Konečne im politici úprimne ďakujú, ctia si tradície, skúsenosti a vrásky aj mozoľnaté dlane a posielajú úprimné úsmevy a vzdušné (aj virtuálne) bozky. Dnešní seniori sú už v on-line svete ako doma.

Čudujeme sa, že sú vystrašení, nevypočutí a nešťastní z progresívnych detí, (chýbajúcich) vnúčat, bezbožných mladých ľudí, moderných technológií, nízkych dôchodkov, mizerného zdravotníctva, prekvitajúcej korupcie, vojny a covidu a vzhliadajú k demagogickým a vysmiatym politikom sľubujúcim pokoj, mier a prosperitu? 

Je to hanba politikov ale aj nás, ktorí sme sa na seniorov vykašľali. Nemáme na nich čas. Čo tam po hanbe a morálke, povedal by Mečiar a zatvoril by sa do Elektry. 

Moja mama je členkou JDS. Odvážila som sa jej naznačiť, či by demonštratívne nevystúpila zo združenia, ktoré sa angažuje vo voľbách a otvorene, bez škrupúľ (za jej peniaze)  podporuje proruských kolaborantov a demagogických populistov przniacich demokraciu. 

Nechápala, čo od nej žiadam. 

Fotografie: Oficiálna webová stránka Jednoty dôchodcov Slovenska a fb