Každý ma niečo, nejaké osobné prúsery, či prkotinky, ktoré mu zavazajú v živote krásnom, prípadne, ktoré zavadzajú iným v živote spoločnom. To sú také mätúce radosťkaziace záležitosti…a ja to mám rovnako. Byť sám sebou je luxus, mnohí sa bojíme, alebo svoje naozajstno zahodíme, len aby sme mali pokoj... A často aj preto, aby sme boli ľúbení. Ak také nič nepoznáte, ak svoju jedinečnosť, ktorú niektorí nazývajú divnosťou, ľúbite naozajsky, blahoželám vám. Ak ste sa v prvých vetách našli, čítajte ďalej, lebo ja vám strašne rozumiem!!!
Od malička a vždy a všade som bola tá, čo všetko príliš prežívala, príliš intenzívna a potom príliš samotárska a potom príliš veselá. Že som taká precitlivelá a to mi nerobí dobre. Vždy som bola tá, čo sa za všetko rozplakala, tá urevaná (čo býva teda jednoznačne znak rozmaznanosti), tá čo nemá plakať, lebo jej to aj tak nepomôže, vždy som bola tá…čo sa dokáže šialene tešiť, tešiť, ako nikto, všímať si maličkosti a užívať si pekná, tá čo sa tak strašne nahlas smeje a nevie spať od šťastia. Aj mi vraveli, že “nemusíš všetko tak prežívať” a ja som tak všetko prežívala naďalej, lebo som bola z toľkých vecí bez seba. Lebo keby som nebola sebou, neprežila by som.
Taká som vždy bola. Lebo taká som.
Trvalo mi to dlho, približne tridsať rokov, kým som z toho prestala mať nezmyselne divné pocity: hanba, výčitky, zodpovednosť za šťastie iných… “Čo si to dovoľuješ?”, pýtalo sa pár ľudí. A ja som bola len ja…nič viac. Najprv som kedysi dávno zistila, že to je v poriadku byť akákoľvek. Potom som zistila, že je to úplne v poriadku, aj keď si niektorí ľudia myslia, že by som sa mala smiať tichšie. Prešla som aj tým, že som pomaličky skúšala byť naozajstná pred ľuďmi, ktorým moja naozajstnosť vadila a namiesto toho, aby som nebola sebou, prestala som byť s nimi. Lebo som prišla na to, že je oveľa viac ľudí, ktorí ma ľúbia naozajstnú a radi sa smejú aj plačú so mnou. Toto bola asi najťažšia fáza, lebo som si akosi myslela, že lásku si treba zaslúžiť. To je ale že príšerná kravina! A obzerajúc sa okolo seba som zistila, že všetci tí čudní ľudkovia a ľudky majú svoje “sám/a sebou” a ľúbim ich ako kone, napriek tomu, že robia fakt čudné veci, ktoré moje vlastné “sama sebou” považuje za čudné…zaujímavé, prínosné, pekné, srandovné, napriek nekompatibilnosti kompatibilné s mojou vlastnou úplne obyčajnou čudnosťou.
Bol to k*a zdĺhavý, často boľavý a nepríjemný proces. Akoby pán ezoterik zasvätený v tajných náukách ukulele povedal: mystický proces hľadania tŕnistej cesty objaveniu samej seba a dôvodov prečo sa anjelska žena utieka k správaniu sťa yoni na ceste vesmírnej, kde luna v znamení pandy ovplyvňuje ametyst v alchemilke zbieranej za splnu.
Nezmeškajte limitovanú ponuku
Čítajte exkluzívny obsah na Najmama.sk.
Iba teraz k predplatnému Aktuality Navyše môžete získať v limitovanej ponuke knižku Za 7 horami: Prázdniny v krajine rozprávok od Michala Rybanského, s ktorou si môžete spríjemniť chvíle s vašimi deťmi. Osem dobrodružných príbehov je doplnených aj o nádherné ilustrácie a poučných rozprávaním.
