I. McDonald: Řeka bohů (Čitateľský denník 2/2024)
„Ganéša, Pán příznivých začátků, Ničitel překážek, usazený ve svém kočáru s krysím spřežením, se zvedne nad rovné střechy a anténní komplexy Nawady, ohromný jako kupovité mračno. V ruce třímá své aspekty — bodec, smyčku, zlomený kel, rýžový knedlík a misku s vodou. Jeho vystouplé břicho ukrývá nesčetné démony kyberprostoru. Ganéša je portál. Pan Nandha už zná vyvolávací rituály avatárů zpaměti. Přesnými pohyby rukou přivolá Hanumana s berlou a horou, Šivu Natarádžu, Pána tance, vzdáleného jen jedno šlápnutí od naprosté destrukce a regenerace, Temnou Durgu, bohyni spravedlivého hněvu, která v každé ze svých deseti rukou drží zbraň, Pána Krišnu s flétnou a náhrdelníkem, a Kálí Ničitelku s opaskem z usekaných hlav. Ve vizuálním kortexu pana Nandhy se teď všichni sinteloví agenti Ministerstva tyčí nad titěrnou Nawadou. Jsou připraveni. Jsou nabuzeni. Jsou hladoví.“
Ako čitateľ fantastiky som zvyknutý na zasadenie deja väčšiny románov do anglosaského prostredia. Preto ma potešilo objavenie Iana McDonalda, britského spisovateľa sci-fi, ktorý svoje diela vkladá do pre nás exotických kulís — Turecka, Brazílie či, v prípade Řeky bohů, Indie.
V roku 2047 oslavuje táto obrovská krajina sté výročie svojho založenia. Posvätná rieka Ganga, ktorá sa už dávno neprepletá len pomedzi chudobné slumy, však pomaly vysychá, susedný štát chystá inváziu a umelá inteligencia zosobnená v obľúbenej bolywoodskej mydlovej opere sa vymyká kontrole. A k zemi sa rúti asteroid zjavne vyslaný mimozemskou civilizáciou.
Aby toho nebolo málo, v kulisách pikantnej kuchyne, Khálíných krvavých chrámov a prezdobených palácov datarádžových hekerov sa odohráva príbeh ôsmych postáv — švédskej novinárky, Krišnovho policajta, vedkyne, komika dediaceho technologické impérium, pouličného gangstera, moslimského politika, bezpohlavného dizajnéra a vyvolenej dievčiny pobozkanej samotnými bohmi. To, čo na prvý pohľad vyzeralo ako príjemná a inteligentná pocta môjmu milovanému Hyperionu, sa však nakoniec úplne rozpadlo.
Ak si odmyslím pestrofarebné exotické kulisy a bohatú slovnú zásobu z nich vyplývajúcu, ostal mi len banálny, ničím nezaujímavý príbeh maskujúci svoju prázdnotu mnohými dejovými linkami a orientálnymi (ehm) kudrlinkami. Najzaujímavejšou scénou, ktorá vo mne vzbudila aj nejaké pocity, bola hádka jednej z postáv so svojou svokrou — a to asi nie je dobrá reklama na epickú cyberpunkovú sci-fi snažiacu sa o spoločenský presah. Navyše mi vôbec nesadlo ani celkové vyznenie románu, ktoré nie je ani veselo-nádejné, ani trpko-cynické, ani hlboko-filozofické, ba ani len priamočiaro zábavné. Ani horúce, ani studené.
Ak máte radi kari, vonné tyčinky a svojho prípadného korporátneho IT kolegu menom Patel, môžete skúsiť. Ale varoval som vás.
PS: Do konca januára nájdete na tomto mieste súťažný dotazník týkajúci sa môjho blogu. Budem rád, ak ho vyplníte — veľmi mi to pomôže v ďalšej tvorbe. Vďaka!
I. McDonald: Řeka bohů
Argo/Triton, 2009
438 strán
50 %
plusy
• exotické kulisy Indie
• pestrá slovná zásoba
mínusy
• prekombinované dejové linky
• banálny a predvídateľný dej
• nemastné, neslané vyznenie
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.
Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.
