Kedy budeme so sebou spokojní?

Ľuba Struková
Ľuba Struková
Ľuba Struková

Ľuba Struková

Kedy budeme so sebou spokojní?

Kiež by sme dokázali na malú chvíľu naše myšlienky „vypnúť“ a mali na perách iba šťastný úsmev, ktorý pramení  z pocitu radosti a spokojnosti. Aspoň ja by som si želala mať každý večer, keď zaspávam tento pocit. Hoci sa o to snažím, nie vždy ho mám.

Múdri ľudia majú pravdu v tom, že sami si vieme do určitej miery myšlienky riadiť a nedovoliť, aby nás prenasledovali a ničili tie zlé. Také, ktoré v nás vyvolávajú  nedobré pocity a výčitky. Prečo sme urobili v ten deň tak málo, prečo sme sa nerozhodli nejak inak, prečo sa dávame ovplyvňovať inými ľuďmi a mnoho iných otázok. Dobre vieme, ako je potrebné sa hýbať, cvičiť, správne sa stravovať, čo je škodlivé a čo dobré pre naše zdravie. Toľkokrát som počula, že niekto viedol zdravý životný štýl, nepil, nefajčil a aj tak ochorel. To neznamená, že môžeme jesť iba prepečené steaky a zapíjať ich pivom. Ale nestačí sa starať iba o naše telo. Nikto, žiaden lekár, ani ten najbližší človek s ktorým žijeme nevidí do nášho vnútra. Čo cítime a na čo myslíme. Či sa stále „hrabeme ako v odpadkoch“ v našej minulosti, sme rovnako nespokojní v našej prítomnosti a budúcnosť nechávame na náhodu.

Áno, každý z nás je jedinečný a pritom možno v mnohom podobní. Všetci sa chceme predsa dobre cítiť, byť spokojní a šťastní. Niekedy stačí tak málo a cítime sa úpne naopak. Ale ako sa k tomu dopracovať? Ako byť v pohode a nad vecou?

Sama si uvedomujem, čím všetkým ma Boh obdaril a som za to vďačná. Pretože mám najväčšie bohatstvo na svete, svoju milujúcu rodinu. Ale rýchlo na to zabúdam, ak ma premôže smútok a pocit, že niečo nejde podľa mojich predstáv. Teoreticky ovládam, čo mám robiť pre svoje zdravie a preto, aby som dosiahla to, na čom pracujem a po čom tak túžim. Čomu dávam všetok svoj čas a svoje pohodlie. Ale v praxi to niekedy vyzerá úplne inak. Mám zapísaný diár poznámkami, čítam a počúvam ľudí, ktorí mi majú čo povedať. Ale niekedy mám pocit, že som stále na samom začiatku. Pretože moje plány sa menia podľa situácie, ktoré sa mi v živote dejú, aj podľa ľudí, ktorí mi ich niekedy ovplyvňujú.

Som našťastie veriaci človek a som si vedomá, že Pán Boh má s každým z nás svoje plány. A som práve tam, kde mám byť. 

V neposlednom rade je však na nás, kým a čím sa dáme ovládať. Pretože každý deň sa môžeme aspoň pokúsiť o niečo dobré. Aby sme večer pri zaspávaní mali zo seba lepší pocit. Ak sme niekomu zavolali a urobili mu v jeho samote krajší deň. Ak sme hocikomu dokázali odpustiť nepodstatnú hlúposť, ktorá vôbec nie je dôležitá pre náš šťastný život. Ak sme urobili nejaký dobrý skutok. 

Čo tak zaspávať s myšlienkou, že na druhý deň nás čaká niečo pekné? Môžeme stretnúť nových priateľov, môžeme sa prihlásiť trebárs na džudo, môžeme urobiť čokoľvek. Môžeme byť ešte lepšími ľuďmi. Je to iba na nás.

A Boh nás bude sprevádzať každým jedným dňom aj nocou.

Ľuba Struková  

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia
Diskusia