Fidel Castro sa narodil v roku 1926 v kubánskom mestečku Birán bohatému španielskemu imigrantovi, farmárovi a pestovateľovi cukrovej repy Ángelovi Castro y Argizovi a matke Line Ruz González. Fidelova matka bola slúžka v domácnosti jeho otca a aj jeho milenka. Fidel sa narodil ako nemanželské dieťa, no jeho rodičia sa nakoniec vzali a mali spolu 7 detí vrátane Fidela.
Dôležitý bod pre Castrovu politickú kariéru prišiel počas štúdií na univerzite, kedy sa prvýkrát začal politicky vzdelávať. Stal sa kritikom angažovanosti Spojených štátov amerických v Karibiku, zapájal sa do politických aktivít študentov a kultúry gangov na univerzite. Ešte pred dokončením štúdií sa začal prikláňať k marxizmu.
Keď Castro počas kubánskej revolúciezvrhol vládu diktátora a sľúbil väčšiu ekonomickú rovnosť občanov, čestné voľby, sociálnu rovnosť, prerozdelenie pôdy medzi malých poľnohospodárov a ďalšie reformy, mnohí občania ho obdivovali a tešili sa na lepšiu budúcnosť. Tá však nebola taká ružová, ako Castro sľuboval. Po desiatkach rokov pri moci Kuba schudobnela, zomreli a utiekli desiatky tisíc občanov a krajina sa stále dostáva z následkov Castrovho režimu.
10 základných informácií a faktov o Fidelovi Castrovi
Celé meno: Fidel Alejandro Castro Ruz
Dátum narodenia: 13. 8. 1926
Miesto narodenia: Birán, Kuba
Dátum úmrtia: 25. 11. 2016 (vo veku 90 rokov)
Miesto úmrtia: Havana, Kuba
Príčina úmrtia: prirodzená smrť po dlhej chorobe a divertikulitíde (zápalové ochorenie hrubého čreva)
Politická strana: PCC (Komunistická strana Kuby)
Známy najmä ako: vodca kubánskej revolúcie, dlhoročný kubánsky prezident, politický líder, ktorý premenil Kubu na komunistický štát
Manželka: Mirta Díaz-Balart (od roku 1948 do roku 1955), Dalia Soto del Valle (od roku 1980 do jeho smrti)
Deti: Fidel Ángel Castro Diaz-Balart (1. 9. 1949 – 1. 2. 2018), Alina Fernández (19. 3. 1956), Alex Castro Soto del Valle (24. 1. 1963) a ďalších 6 detí. Niektoré zdroje však tvrdia, že mohol mať aj 11 alebo viac detí.
15 zaujímavostí o Fidelovi Castrovi
1. Rád sa venoval športu
Ešte ako školák sa Fidel rád venoval športu a aj v ňom vynikal. Bol dobrý v atletike, basketbale a stolnom tenise. Tiež nadhadzoval v baseballe, no nikdy neprejavil záujem stať sa profesionálnym športovcom. Aj v dospelosti bol však veľkým fanúšikom baseballu – kubánskeho národného športu.
2. Chvíľu pracoval ako právnik
Castro v roku 1945 nastúpil na právnickú fakultu Havanskej univerzity a štúdiá dokončil v roku 1950. Počas štúdií sa zapojil do politických aktivít študentov a do protestov. V roku 1950 Castro spolu s dvomi ľavicovými kolegami založil právnickú spoločnosť, ktorá sa zameriavala na pomoc chudobným občanom. Ako právnik pracoval do roku 1952, zatiaľ čo sa stále zaujímal o politiku.
3. Zúčastnil sa na povstaniach aj mimo Kuby
Počas štúdia na univerzite Castra čoraz viac zaujímal nacionalizmus a antiimperializmus. Stal sa členom výborov, ktoré podporovali nezávislosť Portorika a demokraciu v Dominikánskej republike. Budúci kubánsky prezident sa v roku 1947 zúčastnil výpravy na Dominikánsku republiku s cieľom zvrhnúť vládu diktátora Rafaela Trujilla. Povstanie však bolo rýchlo potlačené a Castro sa vrátil na Kubu.
V roku 1948 Castro odcestoval do Bogoty, kde sa konala 9. Panamerická konferencia. Castro a jeho skupina chceli protestovaťproti účasti USA na tejto konferencii. V tom čase po vražde obľúbeného ľavicového vodcu Jorgeho Eliécera Gaitána mesto zachvátili násilné nepokoje známe ako Bogotazo. Nepokoje prebiehali medzi konzervatívcami a ľavicovými liberálmi, pričom Fidel Castro sa pridal k liberálom.
4. Jeho prejavy patrili k tým najdlhším na svete
Fidel Castro bol známy aj svojimi silnými prejavmi, ktoré často trvali hodiny. 26. 9. 1960 na plenárnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN Castro prednášal 269 minút, teda 4 hodiny a 29 minút. Najdlhší prejav v OSN mal však podľa Guinnessovej knihy rekordov indický politik V. K. Krishna Menon. V roku 1957 prednášal takmer 8 hodín.
Ďalší z najdlhších prejavov Fidela Castra trval 7 hodín a 30 minút. Tento prejav prebehol 24. 2. 1998 po jeho opätovnom zvolení za prezidenta. Jedným z jeho najdôležitejších prejavov bol La historia me absolverá, teda „História ma zbaví viny“. Trval 2 hodiny a Castro ho predniesol 16. 10. 1953 na svoju obhajobu na súde, ktorý sa konal po útoku na kasárne Moncada a Bayamo vedenom práve Castrom. Tento prejav sa neskôr stal manifestom jeho Hnutia 26. júla.
5. Jeho dcéra je proti jeho politike
Castrova dcéra Alina sa narodila ako nemanželské dieťa. Jej matkou bola Castrova milenka Natalia Revuelta Clews. Alina Fernandéz sa počas svojho života s otcom odcudzila natoľko, že v roku 1993 odišla z Kuby. Je jednou z najznámejších kubánskych protikomunistických aktivistiek a otcove politické názory a režim verejne odcudzuje. Svojho otca dokonca označila za tyrana a vydala aj autobiografiu, v ktorej otvorene zdieľala svoje názory.
6. Prežil viac ako 600 pokusov o atentát
Americká Ústredná spravodajská služba (CIA), ako aj kubánski exulanti, sa viackrát pokúsili zavraždiť Fidela Castra. Americká vláda v tom čase kubánskeho vodcu považovala za hrozbu pre národnú bezpečnosť a za prisluhovača Sovietskeho zväzu. Kubánski predstavitelia tvrdia, že pokusov o atentát bolo minimálne 638, a hoci toto číslo nie je možné potvrdiť, niektoré z pokusov boli skutočne bizarné. Tým snáď najznámejším pokusom o zvrhnutie vlády a prvým pokusom o atentát na Castra bola invázia v Zálive svíň v roku 1961.
Ďalší známy pokus o atentát sa odohral v roku 1960, keď CIA otrávila škatuľku Castrových cigár, no tie sa k nemu nikdy nedostali. Nemecká špiónka Marita Lorenz bola Castrovou milenkou, ktorú CIA najalo, aby otrávila Castra. Ona si to však v poslednej chvíli rozmyslela. Bizarnou udalosťou bolo aj odmietnutie kubánskeho úradníka spolupracovať so CIA. Američania totiž plánovali Castra zabiť prostredníctvom striekačky naplnenej jedom v guľôčkovom pere. Nemenovaný úradník mal toto pero podať Castrovi, no odmietol to urobiť, lebo si myslel, že CIA by určite vedela vymyslieť aj niečo sofistikovanejšie.
Posledný pokus o atentát sa mal odohrať v roku 2000. Pod pódium, kde mal Castro prednášať, mali byť umiestnené výbušniny.
7. Bol najdlhšie vládnucou hlavou štátu
Fidel Castro bol najdlhšie vládnucim nemonarchistickým politickým lídrom v histórii. V roku 1959 jeho revolučné hnutie zosadilo vládu diktátora Fulgencia Batistu a Castro sa ujal dočasnej kubánskej vlády. Vytvoril komunistický štát, na ktorého čele stál až do roku 2008 – vládol 49 rokov a 62 dní. Medzi rokmi 1959 a 1976 bol Fidel Castro kubánskym premiérom a medzi rokmi 1976 a 2008 prezidentom Kuby. V roku 2008 sa najmä kvôli zdravotným ťažkostiam rozhodol odísť z kancelárie prezidenta.
8. Bol jedným z troch najmocnejších vodcov kubánskej revolúcie
Fulgencio Batista sa v roku 1940 po prvýkrát stal prezidentom Kuby. Jeho prvé funkčné obdobie bolo relatívne bezproblémové a Batista sa javil progresívne. Druhýkrát sa stal prezidentom v roku 1952, no tentokrát bol iný – stal sa z neho diktátor ľahostajný voči potrebám svojho ľudu. Okrem toho bol aj silne antikomunistický.
Castro o sebe hovoril, že bol marxista-leninista a socialista. Batistu obvinil z korupcie a tyranie a túžil po tom, aby nielen Kuba, ale aj celý svet zabudli na kapitalizmus a obrátili sa k socializmu. Keď súdy zamietali Castrove sťažnosti, s bratom Raúlom založil polovojenskú organizáciu, ktorá bola predchodcom Hnutia 26. júla. Po neúspešnom ozbrojenom útoku bol zatknutý a neskôr odišiel do Mexika.
V roku 1956 sa Hnutie 26. júla s Fidelom Castrom, Raúlom Castrom, Ernestom Che Guevarom a ďalšími desiatkami ľudí vylodilo na Kube a chystali sa zvrhnúť Batistov režim. Najmocnejšími mužmi a lídrami revolúcie boli bratia Castrovci a Guevaro. Revolúcia trvala takmer 5 a pol roka a 1. 1. 1959 porazený Batista v panike utiekol z Kuby do Dominikánskej republiky.
9. Po revolúcii navštívil USA
Počas kubánskej revolúcie Spojené štáty americké pomáhali Batistovi a po zvrhnutí jeho vlády sa začali obávať, že podobné komunistické revolúcie sa rozšíria aj do iných krajín. CIA sa pokúšala zvrhnúť vládu Castra.
Krátko po víťazstve Hnutia 26. júla však Fidel Castro navštívil nepriateľské USA. V apríli 1959 prijal pozvanie organizácie American Society of News Editors, ktorá spájala redaktorov, profesorov žurnalistiky, riaditeľov novinárskych organizácií, vydavateľov, a ďalších pracovníkov médií. Vtedajší americký prezident Dwight D. Eisenhower sa s Castrom odmietol stretnúť, no viceprezident Richard Nixon sa s Castra nakoniec prijal.
Kubánsky vodca prednášal v New Yorku pred Radou pre zahraničné vzťahy. Počas svojho prejavu vyjadril, že Kuba nemá v pláne prosiť USA o hospodársku pomoc. Nakoniec svoju reč ukončil predčasne, pretože sa nahneval na niektoré otázky poslucháčov. Po tejto návšteve sa vzťahy medzi USA a Kubou rapídne zhoršili.
10. Navštívil aj Slovensko
V máji 1972 sa vtedajší kubánsky premiér Fidel Castro vydal na dvojmesačné turné po vybraných afrických a európskych krajinách. Navštívil Guineu, Alžírsko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko, východné Nemecko, vtedajší Sovietsky zväz a aj vtedajšie Československo. V oblasti Slovenska sa zdržiaval najmä v Bratislave, ale aj v Nitre a Starom Smokovci vo Vysokých Tatrách, ktoré mu vraj veľmi učarovali.
11. Brada a fúzy mali preňho dôležitý význam
Keď sa Hnutie 26. júla vylodilo na Kube, niektorí z revolucionárov sa dva roky skrývali a bojovali v horskom pásme Sierra Maestra. Keďže nemali príležitosť na holenie, narástli im brady, ktoré si mnohí z nich – vrátane Castra a Guevaru – ponechali aj po revolúcii. Narastená brada a fúzy pre nich boli odznakom cti. Castro aj Guevara brady a uniformy nosili na pripomienku víťazstva nad diktatúrou. Obaja zvykli byť pred revolúciou oholení, zatiaľ čo Castro si niekedy nechal narásť iba fúzy.
12. Mal deti s piatimi ženami
Fidel Castro mal minimálne 9 detí s 5 ženami. So svojou prvou manželkou Mirtou Díaz-Balart mal svojho najstaršieho syna Fidela Castra Diaz-Balarta známeho aj ako Fidelito. Dcéra Alina bola jeho nemanželská dcéra, a rovnako mal aj minimálne ďalšie dve nemanželské deti s dvoma rôznymi ženami – Jorgeho Angela Castra a Franciscu Pupo. Ďalších 5 synov mu porodila druhá manželka Dalia Soto del Valle.
Kubánsky revolucionár a líder si počas revolúcie hovoril svojím druhým menom Alejandro na počesť Alexandra Veľkého. Synov pomenoval menami, ktoré sú variáciou mena Alejandro alebo Alexander – Alexis, Alex, Alejandro, Antonio a Angelito.
13. Strávil 2 roky vo väzení
Po útoku na kasárne Moncada a Bayamo bola časť útočníkov zatknutá a časť sa vzdala. Fidel Castro bol medzi tými, ktorí boli zatknutí a bol odsúdený na 15 rokov väzenia. Nakoniec si však odpykal iba necelé 2 roky, pretože Batista v Castrovi nevidel politickú hrozbu, a tak väzňov v roku 1955 prepustil. Krátko na to odišiel aj s bratom Raúlom do Mexika, kde sa zoznámil s Ernestom Guevarom.
14. Kubánske cigary fajčil 44 rokov
Keď mal Fidel 15 rokov, jeho otec mu po prvýkrát dal cigaru. Odvtedy si zvykol fajčiť – cigary a občas aj cigarety fajčil iba s jednou prestávkou až do veku 59 rokov. Mnohé fotografie zachytávajú Castra s cigarou v ústach alebo medzi prstami. Počas revolúcie si však dal od fajčenia pauzu – povstanie roľníkov a hnutie proti cigarám viedlo k zníženej produkcii tabaku a keďže Castro chcel ukázať svoju solidaritu, prestal fajčiť. K cigarám sa vrátil až dokým úplne neprestal. Cítil, že poslednou obetou ktorú musí priniesť pre kubánske verejné zdravie, je prestať fajčiť – a vraj mu to až tak veľmi nechýbalo.
15. Mal na svedomí desiatky tisíc životov
Projekt Kubánsky archív dokumentuje straty na životoch v dôsledku Castrovho režimu. V čase písania článku bolo potvrdených a zdokumentovaných 11 310 obetí, no výskumníci stále pátrajú ďalej a predpokladajú, že skutočný počet obetí môže byť desaťnásobne vyšší. Tiež odhadujú, že pri pokuse o útek pred diktatúrou mohlo zahynúť 78 000 ľudí, ďalších 5 300 v boji proti komunizmu a asi 14 000 Kubáncov pravdepodobne zahynulo po tom, ako ich Castro vyslal do zahraničia na podporu revolúcií v iných krajinách. Projekt ďalej zistil, že počas Castrovho režimu zomrelo 5 600 ľudí pred popravnými čatami a ďalších 1 200 pri takzvaných mimosúdnych popravách.
5 zaujímavých filmov o Fidelovi Castrovi a jeho režime
1. Fidel, 2002
Miniséria Fidel pozostáva z dvoch 100-minútových častí dokumentujúcich politickú kariéru Fidela Castra (Victor Hugo Martín). Väčšia časť filmu zobrazuje udalosti pred pádom diktátora Batistu a druhá, kratšia časť víťazstvo Castra, jeho nástup k moci, reformy a zmeny režimu tohto kontroverzného politika.
2. 638 spôsobov, ako zabiť Castra, 2006
Dokument sa zameriava na pokusy CIA a kubánskych exulantov o zavraždenie Fidela Castra. Tajná agentka, ktorá má kubánskeho prezidenta otráviť, jed ukrytý v pere alebo vybuchujúce cigary – to sú len niektoré zo spôsobov, akými mal Fidel Castro zomrieť. Dokument tieto pokusy približuje pomocou archívnych záberov, rozhovorov a výpovedí svedkov.
3. Comandante, 2003
Americký režisér Oliver Stone sa často zameriava na kontroverzné otázky týkajúce sa politiky. Schvaľoval napríklad politiku Vladimira Putina, s ktorým natočil sériu interview Rozhovory s Putinom (2017). Podobne spracoval aj dokumentárny film Comandante – Stone sa rozpráva s Fidelom Castrom o rôznych témach, vrátane Castrovho detstva, revolúcie, embarga, ale aj osobnejších otázkach.
4. Drahý Fidel: Maritin príbeh, 2000
Marita Lorenz sa v roku 1959 zamilovala do Fidela Castra a aj napriek tomu, že bola poverená otráviť kubánskeho lídra, nedokázala to. Dokument rozpráva jej príbeh, vrátane vzťahu s Castrom, dieťaťa, ktoré mala s venezuelským diktátorom, svedectva o atentáte na bývalého amerického prezidenta J. F. Kennedyho a práce agentky.
5. Che Guevara, 2008
Argentínsky revolucionár Ernesto Che Guevara (Benicio del Toro) sa s Fidelom Castrom (Demián Bichir) chystá zvrhnúť vládu Fulgencia Batistu. Dvojdielny film sa zameriava na kubánsku revolúciu, úspech povstalcov a Guevarov pokus priniesť revolúciu do Bolívie.
Castrove názory, pravidlá a režim mali za následok uvalenie embarga Spojenými štátmi americkými v roku 1960, na čo sa Kuba stala závislou od ZSSR. USA dokonca sankcionovali akúkoľvek krajinu, ktorá by pomáhala Kube alebo s ňou obchodovala. Po rozpade ZSSR sa HDP Kuby výrazne prepadlo, z čoho sa krajina v podstate dodnes nespamätala. Fidela Castra kritici označujú za diktátora. Jeho režim mal totiž na svedomí desiatky tisíc životov nevinných Kubáncov, porušovanie ľudských práv, zbedačenie hospodárstva krajiny a v neposlednom rade aj odchod mnohých občanov z krajiny.
Pablo Escobar: 30 faktov a zaujímavostí z jeho života
El Chapo: 30 faktov a zaujímavostí z jeho života
Al Capone: 30 faktov a zaujímavostí z jeho života
S vašou podporou dokážeme viac
Exkluzívny obsah je teraz ešte dostupnejší aj vďaka vám. Získajte k nemu prístup za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!
 "Peter Crouch sa stal v Tottenhame terčom posmeškov. Spoluhráči si ho doberali za to, že bol panic | Šport.sk")
