Bohatí a hladní Martinčania

Poďme porátať aspoň tie potravinové. V Košútoch sa ide stavať Lidl hneď vedľa existujúceho Kauflandu. Oproti cez cestu je nákupné centrum Campo a v ňom je Billa.

Kúsok ďalej za riekou je ešte väčšie nákupné centrum Tulip a v ňom tiež Billa. Hneď vedľa je veľké nákupné centrum Turiec a v ňom Tesco. Oproti cez železnicu je pod slimákom Lidl.

V centre pri kostole je veľká Galéria a v nej Billa. Na Ľadovni je Tesco a na južnom konci mesta pri bývalých pekárňach sa ide stavať ďalší Kaufland.

V Záturčí nedávno postavili Lidl, na rozhraní Priekopy a Vrútok je ďalší Lidl a ďalšie Tesco.

Obchodov COOP Jednota je zo desať, ani neviem, či všetky viem. Na Ľadovni jeden nad Alpiou a jeden pri konečnej, v Jahodníkoch oproti daňovému, v centre pri kine Moskva, oproti Sokolovni, na Severe dva, v Košútoch, v Záturčí, v Priekope pri Lune.

Nedá sa povedať, že by ma to trápilo. Keď sú ľudia ochotní nechať sa vyžmýkať, treba im to umožniť a nech si reťazce postavia aj ďalších päť obchodov.

Všetko je to o tom, ako (ne)podľahnúť reklame. Odhadujem, že menej ako 5 % ponúkaných tovarov tvoria potraviny potrebné pre život a prípravu akéhokoľek jedla. Zvyšok sú slané, sladké a iné návykové predmety.

Zámerne na ten zvyšok hovorím predmety a nie potraviny, pretože sú to všetko veci priemyselne vyrobené z toho malého množstva základných surových produktov. Všetky tie pochutinky, sladkosti, chrumky, nápoje... nie sú pre organizmus potrebné. Dá sa bez nich v pohode prežiť. Lenže málokto si ich vie odpustiť.

95 % vecí v regáloch sú len biznis s návykovosťou a stravovacou módou. Navyše ide v drvivej väčšine o zahraničné výrobky a ich nakupovaním podkopávame vlastnú prosperitu.

Výrobcovia masívne propagujú „dobrotky“ a ľudia sa radi nechávajú priviesť k závislostiam. Nejde len o priame reklamy. Funguje to oveľa rafinovanejšie. V každom filme vybehne hlavný hrdina na ulicu a popíja zo zavretého papierového pohára, tváriac sa pritom blažene ako nadrogovaný. Nenájde sa filmové dieťa, ktoré by prežilo odchod z domu bez vrecúška s neznámou chrumkavou či lepkavou dobrotou.

A keďže my nechceme zaostávať za módou, konečné číslo supermarketov nebude konečné. Reťazce dobre vedia, že Martinčania od hladu nehľadia na ceny a kupujú všetko, čo vidia. Ibaže by to nebolo od hladu, ale obyčajné nepotlačiteľné nutkanie.

Ozaj, a tá poľská Biedronka už má nejaký vybratý flek? Tuto pod oknami máme ešte trochu miesta...