Čo písal Silvester Krčméry vo väzení?

V Krčméryho väzenskom spise čítame odpoveď na otázku, aké sú jeho osobné vlastnosti. Píše: „Mám veľmi rád ľudí (všetkých) a prácu, veselosť.“

Moje chyby

Napísal ešte niekoľko slov naviac: „Chyby: pedantéria, ambicióznosť, čiastočne samoľúbosť, nedostatok pokory, presnosti, nesústredenosť, nevykoreniteľný optimista, neschopnosť zdržať sa smiechu.“ Každého z nás možno zaujme iná vlastnosť, ktorú Silvo považoval za chybu. Možno málo kto považuje „nevykoreniteľný optimizmus“ za niečo negatívne.

Silvo aj neskôr učil tých, ktorých viedol k tomu, aby si denne značili, ako bojujú so svojou hlavnou chybou.

Aj vo vysokom veku povedal: „Ak vidíš na mne niečo dobré, tak budem rád, ak si z toho niečo zoberieš do života. No, ak vidíš na mne niečo zlé, zaprisahávam Ťa, aby si mi to povedal.“ Od koho ste počuli takúto vetu? Chceme počuť o našich chybách?

Silva vnímame ako človeka, ktorý viedol zápas s totalitnými režimami, no nezabúdajme, že tento zápas začína vždy v srdci človeka. A takto to bolo aj v živote Silva Krčméryho.

List z roku 1957

Z banskobystrickej väznice napísal domov list 6. apríla 1957. Píše mamke, aby nemala starosti o jeho pľúca. „Bol som konečne v nemocnici na snímku i tomogram pľúc (4. marca 1957) a podľa názoru odborníka - je to v poriadku.” Zrejme išlo o následok vyšetrovacej väzby, keď mu zlámali rebrá a nechali neošetrené. Podľa svedectiev (i jeho synovca Vladimíra Krčméryho) mu zlámané rebro len tesne neprerazilo pľúca.

Silvo píše, že postupne priberá a to až natoľko, že sa mu niektoré cviky cvičia oveľa ťažšie. „Myslím ovšem, že váha 75 kg - ako mi ju mamka programuje, je trochu prehnaná a na moju výšku priam nezdravá. Ináč už kvôli jej radosti - by som sa i na to obetoval “vyštopkať” sa trebárs i na 90 kilogramov - a trebárs i na veľký úkor mojej pečienky, žlčníka, svalstva, o žáludku a črevách ani nespomínajúc. Ja ale prednosť by som dal radšej svalom, a preto v poobednom čase doplňujem svoj ranný a poludňajší telocvik (do ktorého som pridal zase nové čísla: premety, stojky a chôdzu na rukách, cigánske kolá - ovšem mi to ešte nejde - až tak za dva mesiace dajú sa čakať nejaké výsledky.”

 Ako väzeň sa stáva krstným otcom svojho synovca Silva. „Trošku si aj vytýkam, že som to prijal, keď to nemôžem primerane plniť (to krstné otcovstvo). Ešte šťastie, že ste vybrali Gabičku (Silvova sestra – poznámka autora) za krstnú mamu. Tá ma dobre zastúpi a iste predstihne. Vidím, že to poníma veľmi vážne a že bude sa svojmu krstniatku tak venovať  (…) akoby som to ja robil, keby som bol von.”

Silvo dáva rady v oblasti vzťahov aj svojej mladšej sestre, keď píše: “Žiaden človek sa ani v ľudských vzťahoch nevrhne s plnou vervou a vášňou do dobývania toho, čo je na dosah ruky, čo nie je obkolesené prekážkami a bolesťou. Tie “lásky na prvý pohľad” a lásky “od prvého stretnutia” kvitnú len v románoch a v “čteních pro paní a dívky” - ale v živote obyčajne len odkvitajú. A nezabúdaj hlavne: i odmietať treba s pokorou a hlavne s dobrým uvážením - prípadne po porade s niekym komu sa vieš zdôveriť a kto má trochu viac skúseností a hlavne, kdo ti chce dobre. Ostatne najviacej problémov vyrieši i v tomto: čas. Znáš iste Kolárovu “Slávy Dcéru” - prečítaj si tam aspoň tieto vety: “Čas vše mení i časy - - k víteztví on vede pravdu…” Každá vec potrebuje k organickému vývinu svoj prirodzený čas (k zbrklosti alebo krachu ani nepotrebuje). Tým skôr srdečná záležitosť! Malá vec: malý čas; veľká vec: veľký čas. (Ale neprirovnavaj to k tomu nášmu: chabý chirurg: malý rez, veľký chirurg: veľký rez! To tak totiž niekedy utešujem veľmi ambicióznych kolegov v chirurgii).”

Aj z väzenia pobáda svojich blízkych, aby sa venovali poriadne odborom, ktoré vyštudovali “…nech sa venuje tomu o čo má záujem. V každom obore dajú sa robiť veľké veci a mnoho dobrého.” Zároveň nabáda, aby sa (zrejme bratranec Karol) venoval výskumu rakoviny. “Už je myslím doba zrelá, aby sa i tento problém vyriešil.”

Pred záverčným pozdravom a slovami “Obívama Vás Silvo” sa nachádza ešte jedna veta: “Ja som si žiadal od Vás jedine Trestný zákonník a Súdny poriadok (to je spolu v malej knižke) nový, čo ste mi však sem poslali (vraj celý balík spisov) som tedy nedostal.”

I tento list z väzenia hovorí o pokojnej mysli a nemennom postoji Silva. Napriek utrpeniu a starostiam žil celý život v duchu slov, ktoré napísal ako väzeň: „Mám veľmi rád ľudí (všetkých) a prácu, veselosť.“

František Neupauer

Poznali ste príbeh Silva Krčméryho, alebo Vladimíra Jukla? Alebo ste ich poznali osobne? Ak áno, napíšte mi: frantisek.neupauer@gmail.com

Foto: Archív ÚPN