Čaputová v NATO, Blinken v Číne a Trump v ohrození

Čaputová v stopách Stoltenberga?

Prezidentka SR Zuzana Čaputová údajne zvažuje, že už nebude obhajovať svoj mandát. Vo svetle jej predčasného odchodu zo slovenského politického javiska, začala časť jej smútiaceho fanklubu upínať svoje zraky  na európske, ba až svetové pódiá. Vraj  „sa hovorí“, že by mohla nahradiť vo funkcií súčasného generálneho tajomníka NATO, Jensa Stoltenberga. Možno nemám taký vhľad ako jej podporovatelia, ale ak človek vychádza z bežných otvorených zdrojov, tak európske, ani americké médiá a think-tanky jej meno neuvádzajú ani náhodou.  

Fakt je, že Jens Stoltenberg už má za sebou dve volebné obdobia a kandidovať tretíkrát nechce. Mandát mu mal skončiť už v minulom roku, ale v dôsledku situácie na Ukrajine sa mu predĺžil až do 30. septembra 2023.

V tejto chvíli sa dá povedať, že na čele bude Európan a politika alebo diplomat, nie vojak. Prvým šéfom Aliancie bol síce britský generál Hastings Ismay (1952 – 1957), všetci jeho nasledovníci však boli civili, v snahe zdôrazniť demokratickú povahu inštitúcie.   

Najprv sa skloňovalo meno Ben Wallace. Veľmi efektívny britský minister obrany, krajinu „nakopol“ k opätovnému zbrojeniu a ráznej odpovedi Británie voči Rusku. Hovorilo sa aj o Markovi Ruttem, holandskom predsedovi vlády. Poliaci údajne zablokovali dánsku premiérku Mette Frederiksen, keďže by išlo o ďalšieho šéfa NATO zo severu (po Dánovi Rasmussenovi a teraz Nórovi Stoltenbergovi) a výhrady boli aj voči tomu, že Dánsko stále neplní záväzok vynakladať 2% HDP na obranu.

Zoči-voči agresívnej ruskej politike sa v však stále viac hovorí, že by nový generálny tajomník mal pochádzať z krajiny bývalého sovietskeho bloku. Išlo by o signál  NATO prezidentovi Putinovi, že odstrašenie a pripravenosť brániť sa ruskej rozpínavosti myslí vážne. Ako bonus by pravdepodobne bolo fajn, keby sa na čelo NATO prvýkrát v histórií postavila žena. Odtiaľto zrejme pramenia úvahy o Zuzane Čaputovej, no jej meno sa neskloňuje. Slovensko navyše nespĺňa požiadavku 2% HDP na ozbrojené sily. V prípade „východného“ riešenia, by novou generálnou tajomníčkou mohla byť estónska premiérka Kaja Kallas. Estónsko je bývalá krajina Sovietskeho zväzu a s Ruskom má neblahé historické skúsenosti. Zároveň na obranu vynakladajú až 2,85%HDP. Počas ukrajinskej krízy boli baltské krajiny spolu s Poľskom najhorlivejšími zástancami maximálnej pomoci Ukrajine. O novom generálnom tajomníkovi sa rozhodne na výročnom summite v litovskom Vilniuse. Zdá sa však, že v rozpore s rozmanitými úvahami, pani prezidentka „divokou kartou“ pri výbere nového generálneho tajomníka, takže nemusíme do poslednej chvíle tajiť dych...

Blinken v Číne. Nastane „odmäk“?

Americký minister zahraničia Anthony Blinken dnes v Pekingu absolvoval sedemhodinové rokovanie so svojim čínskym náprotivkom Čchin-Kangom. Ide o prvú významnejšiu návštevu člena amerického kabinetu od roku 2019. Cesta amerického ministra zahraničia mala prebehnúť už na začiatku roka. Zmarila ju však kauza čínskejo špionážneho balóna nad americkým územím, ktorý nechal prezident Biden napokon zostreliť. Až do mája sa potom vzťahy zhoršovali, keď sa prehĺbila hospodárske pnutia (zavedenie sankcii na export polovodičov do Číny), razie čínskej polície v sídlach západných firiem, a podozrenia, že v ukrajinskom konflikte dodáva zbrane Rusku.  

Následne sa vo Viedni stretol Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sulllivan s bývalým čínskym ministrom zahraničia a skutočným „number one“ v čínskej diplomacii, Wangom I. Cieľom bolo hľadať platformu na zmiernenie napätia a vytvorenie komunikačných kanálov, ktoré by predchádzali konfliktom a  „manažovali“  rivalitu oboch krajín. Je pozitívne, že Blinkenova návšteva prebehla, dokonca by sa mohol stretnúť aj s prezidentom Si-Ťin-Pchingom. Mala by sa pripraviť pôda pre návštevu čínskeho lídra na summite APEC  (ázijsko-pacifický dialóg o hospodárskej spolupráci) v San Franciscu v novembri tohto roku.  

Obchodná výmena krajín dosiahla minulý rekord viac ako 700 miliárd dolárov. Čína sa cez svoju diplomaciu snaží zohrávať aktívnejšiu rolu vo svete a nedá sa vylúčiť, že aj na Ukrajine bude v istom momente jedným z garantom mierovej dohody Na druhej strane dochádza k vyhrocovaniu vzťahov na vode i vo vzduchu v indo-pacifickej oblasti (naposledy 30.mája v Juhočínskom mori, keď čínska stíhačka sa v rámci agresívneho manévru skoro zrazila s americkým prieskumným lietadlom v medzinárodnom vzdušnom priestore). Čínsky minister obrany Li-Šang-Fu sa na nedávnom bezpečnostnej konferencií v Šangrí-la odmietol stretnúť s americkým kolegom.

Prezident Biden avizoval, že by si prial „odmäk“ , teda uvoľnenie vo vzťahoch. Zatiaľ sa to zdá byť viac želanie ako realita. Rivalita je zabudovaná vo vzájomných vzťahoch, má štrukturálny charakter. Stretávanie sa na najvyššej úrovni a vyhýbanie sa riskantným situáciám je však v záujme oboch veľmocí. Uvidíme, či Čína preukáže, že je v rámci medzinárodných vzťahov už „dospelý“ hráč.

Trump má ďalších vyzyvateľov 

Trumpovi sa hromadia nielen obvinenia z federánych zločinov (zadržiavanie tajných dokumentov), ale aj portfólio protikandidátov. Republikánska zostava nádejných kandidátov do prezidentských volieb 2024 sa totiž začína plniť. Veľa sa hovorí o guvernérovi Floridy Ronovi DeSantisovi, konzervatívnom „Trumpovi s ľudskou tvárou“. Na štartovacej čiare sa však začínajú zoraďovať ďalšie zaujímavé mená.

Kandidatúru oznámil Chris Christie, hrmotný a telnatý ex-guvernér New Jersey. Kandidoval už v 2016 roku, ale nakoniec ako jeden z prvých podporil Trumpa. Dnes však Christie svojim imidžom krčmového bitkára na Trumpa sústavne útočí. Nepriamo priznáva že mu ani nejde o víťazstvo v primárkach ale podkopanie pozície exprezidenta takým spôsobom, aby ho porazil iný kandidát.

Kandiduje aj Mike Pence, Trumpov bohabojný viceprezident (jeho zdržanlivosť v mravoch sa naplno prejavila, keď raz poznamenal že by okrem svojej manželky nikdy osamote nevečeral s inou ženou – ťažko povedať, či išlo o snahu odolať „zvodom“ alebo prísľub manželskej vernosti). Trump si ho v roku 2016 vybral, lebo mu doniesol hlasy evanjelickej pravice. Medzičasom si však komunita Trumpa obľúbila natoľko, že Pence ako „budovateľ mostov“ sa stal nadbytočným. Dnes si vie exprezident svojou radikálnou rétorikou tento významný voličský blok "obhospodáriť" sám...Pence držal Trumpovi chrbát skoro do poslednej chvíle. Romanca sa skončila, keď Trump naňho tlačil, aby  zablokoval vymenovanie Joe Bidena za prezidenta pamätného 6. januára 2021. Pence sa svojmu idolu prvýkrát vzoprel, za čo ho chcela obesiť časť popletenej lúzy, ktorá vnikla do budovy Kongresu. Šance Mike Penca sú preto dnes pomerne skromné. Jeho kritike chýba bojovnosť a rezonancia. Tento „svätý muž“ už zrejme výraznejšie neprekvapí.

Zaujímavým a sviežim zjavom je senátor za Južnú Karolínu, Tim Scott. Jediný Afroameričan za republikánov v senáte ponúka optimistickejšie posolstvo ako zúrivý Trump, alebo mrzutý DeSantis. Kriitzuje Bidena, útoky na náboženskú slobodu, aj „cancel cuture“, zároveň však ponúka „východ slnka, jasnejší ako kedykoľvek predtým“. Napriek inej dobe a súvislostiam netreba silu tohto odkazu podceňovať, keďže na nej postavil celú svoju politiku Ronald Reagan. Má za sebou zaujímavý príbeh, keď vyrastal na chudobnom predmestí iba so svojou mamou, samoživiteľkou. Jeho kandidatúra by vyrazila tromf z rúk demokratov, ktorí často kritizujú republikánov za neúctu k menšinám a ľuďom z chudbných pomerov. Vľúdny Scott sa však zatiaľ nehrnie do bojov s protikandidátmi. Ak sa bude naozaj chcieť seriózne presadiť, vymedzeniu voči Trumpovi sa nevyhne. A ako vieme, Trump sa konfrontáciám nikdy nebránil...