Argumenty sú v prospech rastu minimálnej mzdy

Ako napísala Pravda minulý týždeň, rokovania o výške minimálnej mzdy pre rok 2024 sú v plnom prúde. Pozrime sa na aktuálne indikátory, ktoré by mali rokujúci zohľadniť.

08.06.2023 12:00
debata

Minimálna mzda plní sociálne a ekonomické funkcie a zamestnávatelia ju musia zvládnuť platiť. Podľa konceptu tzv. living wage má pokryť životné náklady. U nás vytiahnu štvorčlennú domácnosť obaja dospelí pracujúci za minimálnu mzdu len tesne nad hranicu sociálnej odkázanosti. A ak jeden z nich za prácou dochádza, jeho náklady na cestovanie a život na dvoch miestach uvrhnú rodinu do chudoby opäť.

Chudobní pracujúci…

Rast našej minimálnej mzdy totiž nezohľadňuje rast životných nákladov. Svedčí o tom i medzinárodné porovnanie. Zatiaľ čo v nominálnej výške minimálnej mzdy v EÚ predbiehame sedem krajín, ak ju porovnáme v tzv. parite kúpnej sily, ktorá zohľadňuje ceny, horšie sú na tom len Bulharsko a Lotyšsko. Argument regionálnej súťaže o investorov neplatí: najhoršie platení zamestnanci všetkých našich susedov sa majú lepšie než naši. Česi o 100 eur mesačne, Maďari takmer o 120 a Poliaci dokonca o 200 eur!

Róbert Chovanculiak z INESS má pravdu, že v niektorých okresoch „čakajú desiatky nezamestnaných ľudí na jedno voľné pracovné miesto“. Lenže ani tie ponúkané „desiatky nezamestnaných“ neobsadia, ak im mzda nepokryje životné náklady. Uprednostnia nižšie životné nároky, sociálnu pomoc a občasnú, prípadne nelegálnu prácu. Alebo odídu za prácou inam. Nízka minimálna mzda demotivuje a utlmuje hospodársku aktivitu. Analytik Chovanculiak správne upozorňuje, že „náklady za zamestnanca“ musí zamestnávateľ platiť „aj za predavača v malom obchodíku v Poltári alebo čašníčku v cukrárni v Utekáči“. Lenže práve tieto pracovné miesta závisia výlučne od kúpyschopnosti miestnych, lebo nikto z Bratislavy, ba ani len z Banskej Bystrice nebude chodiť na nákupy do Poltára a na zákusok do Utekáča. S nízkou mzdou obmedzí cukrárka z Utekáča nákupy v miestnom obchode na minimum a predavač v Poltári do cukrárne ani nevstúpi.

…tlmia ekonomiku

A práve s tým súvisí najčastejší ekonomický argument o mzdách – produktivita práce. Vyjadrujeme ju v peniazoch, lebo – zjednodušene – ide o čistú (peňažnú) hodnotu toho, čo firma vyrobí. Ak cukrárka v Utekáči predá za deň dvojnásobok koláčov, jej produktivita práce vzrastie takmer dvojnásobne. Alebo tých koláčov predá menej, ale za vyššiu jednotkovú cenu. Inými slovami, v regióne s nízkymi platmi nie je možné zvyšovať produktivitu práce v službách či vo výrobe a predaji potravín alebo remeselných produktov, ktoré tvoria základ miestneho hospodárstva. Iba lepšie zarábajúci ľudia dokážu viac míňať a tým ovplyvňovať rast produktivity práce.

Predstava, že nízke mzdy (vrátane minimálnej) pôsobia na ekonomiku stimulujúco, patrí do 19. storočia. Rast minimálnej mzdy však musí sprevádzať modernizácia hospodárstva.

Svedčí o tom porovnanie kúpnej sily priemerných miezd. V rámci EÚ je slovenská suverénne najnižšia, aj Bulhari a Rumuni si za priemerný zárobok kúpia viac než ľudia na Slovensku! Dokonca i nominálne majú vyššiu priemernú mzdu napríklad Maďari a Chorváti, ktorých produktivita práce je nižšia než na Slovensku. Slovinci sú produktívnejší len nepatrne, zato mzdový rozdiel je priepastný: v roku 2021 bola priemerná mzda v Slovinsku 1 874 eur, u nás 1 173 eur.

Riešením je modernizácia

Priama úmera medzi vývojom produktivity práce a miezd neplatí ani v mnohých hospodársky silných krajinách. Podľa OECD vo viacerých zaznamenali dlhé obdobia, keď priemerná mzda rástla rýchlejšie než produktivita práce bez poškodzujúceho efektu na zamestnanosť alebo ekonomickú výkonnosť: v Luxembursku v rokoch 2000 až 2005 a 2008 až 2010, v Írsku 2007 – 2010, na Novom Zélande 2004 – 2012 a v susednom Česku 2010 – 2012 a 2017 – 2019. Aj rýchlejší rast minimálnej mzdy než produktivity práce poznajú v mnohých vyspelých krajinách: v Slovinsku od roku 2010, v Južnej Kórei a Japonsku od roku 2012, v Portugalsku od roku 2015, v Španielsku od roku 2016 do roku 2017. Vo Francúzsku rastie minimálna mzda rýchlejšie než produktivita práce od roku 2004 a vo Veľkej Británii od roku 2003! Pritom aj v týchto krajinách rastie HDP a klesá nezamestnanosť.

Lenže v týchto krajinách zároveň platí, že podiel miezd na HDP je vyšší než u nás. Väčšinou prekračuje 50 % (v Slovinsku, Nemecku, Dánsku, vo Francúzsku či vo Švajčiarsku dosahuje 60 %), zatiaľ čo na Slovensku len necelých 44 %. Vo Švédsku, v Dánsku, vo Švajčiarsku, vo Francúzsku alebo v Slovinsku si firma z vyprodukovanej hodnoty necháva približne 40 % a zvyšok dá zamestnancom vo forme miezd. Ale u nás si firmy nechajú 51 % z vyprodukovanej hodnoty.

Predstava, že nízke mzdy (vrátane minimálnej) pôsobia na ekonomiku stimulujúco, patrí do 19. storočia. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka rastu produktivity práce u nás pomôže „viac výskumu a vývoja, kvalitnejšie vzdelávanie či podpora digitalizácie“. Odborné argumenty teda hovoria v prospech rastu minimálnej mzdy, ktorý však musí sprevádzať modernizácia hospodárstva.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #minimálna mzda #produktivita práce