Spoločnosť 07. jún 2023

Zničená ukrajinská priehrada Čo vieme o následkoch i vinníkoch

Christian Heitmann
Christian Heitmann

V utorok ráno sa pretrhla Kachovská priehrada na Dnepri, svojím objemom takmer 50-krát väčšia než Oravská priehrada. Hospodárske škody sú obrovské, Ukrajinci a Rusi sa navzájom vinia z jej zničenia.

V utorok ráno sa pretrhla Kachovská priehrada na Dnepri, svojím objemom takmer 50-krát väčšia než Oravská priehrada. Hospodárske škody sú obrovské, Ukrajinci a Rusi sa navzájom vinia z jej zničenia.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Christian Heitmann

Čo vieme o následkoch i vinníkoch
Voda v uliciach Chersonu 7. júna 2023. Foto: TASR/AP

Jednou z mála dobrých správ je, že pretrhnutie priehrady priamo neohrozuje Záporožskú jadrovú elektráreň. Tá totiž disponuje ešte samostatným rezervoárom s chladiacou vodou práve pre prípad, že by zlyhalo zásobovanie Kachovskou priehradou.

Rusi medzitým neustále menia príbeh. „Ruská propaganda sa ukázala byť nepripravenou na zničenie hrádze Kachovskej hydroelektrickej priehrady,“ píše ruský portál Agentstvo.

Zatiaľ najúsmevnejší lapsus sa podaril „guvernérovi“ ruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti Vladimirovi Saldovi. Ten tvrdil, že situácia v Novej Kachovke je štandardná a ľudia sa normálne prechádzajú po uliciach, zatiaľ čo za ním na námestí pred kultúrnym palácom stúpa voda – niečo, za čo si Saldo vyslúžil množstvo posmechu.

Plánovali Rusi len malý výbuch?

S tým súhlasí aj ukrajinský analytik Olexandr Aronec, ktorý analyzuje reakcie ruských médií i predstaviteľov a nazdáva sa, že Rusi v skutočnosti mali v úmysle zničiť omnoho menšiu časť hrádze. Záležitosť sa im však vymkla z rúk.

„O druhej hodine ráno Rusi vyhodia do vzduchu elektráreň Kachovka, ale nevidia, ako silno. Nie je veľmi vidieť,“ vysvetľuje Aronec počiatočné reakcie.

Spočiatku si Rusi „stále myslia, že opatrne vyhodili do vzduchu malú časť priehrady a potápajú našu armádu. O 6.06 primátor Novej Kachovky Leontiev hovorí, že výbuch elektrárne je nezmysel. [...] Ruská spravodajská komunita OSINT mení tvrdenia a hovorí o detonácii malej oblasti o 6.51“.

Potom si „stratégovia začínajú uvedomovať, že to pohnojili. Primátor z Novej Kachovky ostro mení svoju rétoriku a hovorí, že nedošlo k výbuchu, ale k ostreľovaniu zo strany ozbrojených síl“.

Nasleduje štvrtá fáza: „Propagandisti, ktorí ešte nevedia, čo sa stalo, pokračujú v práci podľa predpísaných metód a naďalej hovoria o priehrade, ktorá bola predtým ostreľovaná a potom sa sama trochu preťažila a pretrhla.“

V tejto fáze sú ruské reakcie ešte radostné, píše Aronec. „Ostatné telegramové kanály, ktoré spolupracujú s armádou, sa z výbuchu priehrady Kachovka tešia, pretože sú zaplavené pozície Ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré sa snažia evakuovať.“

Aronec pokračuje: „Rusom postupne dochádza, že vytvorili rozsiahlu človekom spôsobenú ekologickú katastrofu, takmer takú veľkú ako Černobyľ. [...] Dramaticky menia tón. Okamžite obracajú a začínajú obviňovať ukrajinskú stranu z provokácií.“

„Tejto tézy sa už začínajú držať, pretože to, čo vytvorili, je obrovská medzinárodná tragédia, najmä v ekologickom zmysle,“ zhŕňa Aronec.

Ľudská aj ekologická katastrofa

Presné počty ľudských obetí tejto humanitárnej katastrofy zatiaľ nie sú známe a možno len dúfať, že zostanú čo najnižšími. Kyjev hovorí o 16-tisíc ľuďoch uviaznutých v najkritickejšej oblasti, mnohí ďalší museli aspoň dočasne opustiť svoje domovy. Aj veľká časť z tých, ktorí prežijú, o svoje domovy aj majetok príde.

Veľký a dlhodobý dosah na miestne obyvateľstvo a aj enormné hospodárske škody sú jedným z hlavných argumentov, prečo je nepravdepodobné, že za zničením stoja Ukrajinci.Zdieľať

V rozbúrených vodách sa už utopilo aj množstvo zvierat, okrem iného aj všetky zvieratá v novokachovskej zoo, s výnimkou kačíc a labutí. Voda spláchla aj veľké množstvo ropných výrobkov, ktoré sa spolu s ňou vyliali na okolité polia, hrozí tak kontaminácia nielen brehov Dnepra, ale dokonca aj Čierneho mora.

Navyše, zničenie hrádze môže znemožniť zásobovanie Krymu vodou, ktorú veľmi suchý polostrov čerpal práve z Dnepra. Zástancovia teórie, že priehradu zničili Ukrajinci, aby odrezali Krym od zásobovania vodou, hovoria o zničenom poľnohospodárstve na tomto polostrove. Pravdou je však aj to, že od vody z Dnepra bol rovnako závislý aj juh ukrajinskej pevniny a bez zavlažovania kanálmi spájajúcimi juh Chersonskej oblasti s riekou bude v podobnej situácii ako Krym.

Práve veľký a dlhodobý dosah na miestne obyvateľstvo a aj enormné hospodárske škody sú jedným z hlavných argumentov, prečo je nepravdepodobné, že za zničením stoja Ukrajinci.

Záchranárske práce obyvateľov postihnutých katastrofou. Foto: TASR/AP

Desaťtisíce obetí v druhej svetovej vojne

O nebezpečenstve zničenia hrádzí svedčí aj druhá svetová vojna, okrem iného aj v bezprostrednej blízkosti Novej Kachovky. Severne od Kachovskej priehrady už dvakrát došlo k zničeniu Záporožskej hrádze.

Prvý raz sa tak stalo v auguste 1941. Ako uvádzalo ešte v roku 2013 Radio Free Europe, v polozabudnutých záplavách ukrajinských dedín vtedy zahynuli tisíce obyvateľov. Záplavy spôsobilo zničenie priehrady ustupujúcimi Sovietmi, presný počet obetí je neistý, no odhaduje sa na 20- až 100-tisíc ľudí.

Podľa historikov pritom bolo vtedajšie odpálenie nešťastne načasované. Nemecké vojská boli ešte príliš ďaleko a bezprostredne obsadiť mesto sa nechystali, namiesto zdržania nepriateľa tak odpálenie hrádze ochromilo ústup Červenej armády. Vykonávateľov z radov NKVD viac než Nemci trápilo to, čo by sa stalo, ak by operáciu nevykonali.

„V skutočnosti boli Epov a jeho podriadení menej znepokojení možnou nemeckou inváziou do Záporožia ako skutočnosťou, že možno nebudú schopní vykonať Stalinov rozkaz,“ hovorí historik Vladyslav Moroko.

Druhý raz čiastočne opravenú hrádzu odstrelili Nemci pri svojom ústupe v roku 1943.

Ešte krvavejšie následky mala povodeň na Žltej rieke v Číne v roku 1938. Čínski vojaci vtedy podkopali hrádze, aby zastavili postupujúcich Japoncov, v záplavách sa utopilo 30- až 90-tisíc Číňanov. Povodeň navyše zničila veľkú časť úrody a pomohla šíreniu chorôb, dohromady tak o život prišlo okolo 500-tisíc ľudí.

Z pohľadu medzinárodného práva sú útoky na zariadenia ako hrádze či atómové elektrárne zakázané. Na druhej strane, právo na ich zničenie je len za splnenia prísnych podmienok povolené obrancom výlučne na vlastnom území a v prípade, ak je možná evakuácia civilistov.

Odplavilo míny, ale prípadný ukrajinský útok sa zbrzdí

Záplavová vlna so sebou zmietla všetko, čo jej stálo v ceste, okrem iného aj časť protitankových mín, ktoré obe strany umiestnili na brehoch rieky. To bolo interpretované ako indícia tézy, že Ukrajinci mohli mať záujem na tom, aby vlna zmietla ruské pozície na ľavom (juhovýchodnom) brehu Dnepra.

Treba však mať na pamäti, že veľká časť ruských opevnení sa nenachádza priamo na brehoch rieky, ale ďalej na juh. Rusi už pri výstavbe svojich opevnení pamätali, že hrádza možno bude zničená – sami ju zamínovali ešte na jeseň –, a väčšinu svojich opevnení umiestnili ďalej od jej brehu, kde ich záplavová vlna nezasiahne.

Navyše je pochybné, či by Ukrajinci priehradu vôbec dokázali zničiť, aj keby chceli. Sú stavané takým spôsobom, aby udržali tlakom obrovských más vody, zásah bežnou raketou by na zničenie takej stabilnej stavby nemal byť postačujúci.

Na porovnanie, odpálenie Záporožskej priehrady ustupujúcimi Sovietmi v roku 1941 si vyžadovalo 20 ton trhaviny umiestnenej v útrobách hrádze, bežné rakety nenesú viac než pár stovák kilogramov.

Zničenie pomáha najmä Rusom – krátkodobé prekročenie Dnepra hatia vodné masy a aj po ich opadnutí zostane pôda premočená a mäkká, neschopná umožniť operácie ťažkých pancierovaných vozidiel.

„Ukrajina rýchlo obvinila Rusko zo zničenia priehrady, a hoci Rusi vydali svoje obvyklé konfliktné odmietnutia a protiobvinenia, tvrdenia Kyjeva vyznievajú oveľa dôveryhodnejšie,“ uvádza historik Sergej Radčenko.

Rekordne vysoká hladina vody v priehrade môže svedčiť o úmysle odpálenia a maximalizácie škôd alebo aj o neúmyselnom preťažení hrádze spôsobenom neschopnosťou ruských okupantov.Zdieľať

„Po prvé, Kyjev už v októbri 2022 varoval, že Rusko priehradu zamínovalo. Po druhé, podľa logiky cui bono sa zdá byť jasným vinníkom Rusko, pretože spôsobením záplav po prúde Novej Kachovky by Rusi skomplikovali ukrajinské snahy o prechod, získali by čas, ktorý by im umožnil sústrediť sa na iné úseky frontu.“

K tomuto vysvetleniu sa prikláňa aj vojenský analytik Christian Mölling (DGAP): Katastrofa by podľa neho „mohla pomôcť tomu, žeby sa v krátkodobom horizonte mohli premiestniť ruské sily z východnej časti Ukrajiny, ktorá je stále okupovaná Ruskom, aby sa tam trochu preriedili stavy vojsk a posilnili sa ostatné časti frontu“.

„Rusov to môže v tejto chvíli zaujímať, pretože Ukrajinci sú v Donbase zjavne čoraz aktívnejší. Aj keď nevieme, či je to súčasť ofenzívy, isté je, že tento výbuch Ukrajincov na krátky čas vyvedie z rovnováhy a svoje plány musia upraviť. Čo to znamená pre obdobie dvoch, troch alebo štyroch týždňov, sa ešte nedá predvídať,“ hovorí odborník.

Za riešenie ruských problémov však Mölling záplavy zásadne nepovažuje: „Ukrajina bude napriek tomu pokračovať vo svojich operáciách a v ofenzíve. Ruské ozbrojené sily si môžu na chvíľu kúpiť nejaký čas. Nemyslím si však, že by im to skutočne pomohlo, práve naopak, v Bachmute máme situáciu, keď stiahnutie vagnerovcov ešte viac oslabuje ruskú obranu. Možno ide o moment slabosti a Rusko sa ho snaží kompenzovať týmto zničením priehrady, ktoré je však svojím rozsahom a dôsledkami úplne neprimeraným krokom.“

Centrálne námestie mesta Nová Kachovka v stredu 7. júna 2023. Foto: TASR/AP

Môže ísť o nehodu?

Časť odborníkov poukázala na skutočnosť, že Kachovská priehrada bola pred zničením najplnšia za posledných tridsať rokov. Za tento stav mohli pritom iba Rusi, keďže oni ju v súčasnosti kontrolovali. Môže to svedčiť jednak o staršom úmysle priehradu odpáliť a o snahe maximalizovať následné škody alebo aj o neúmyselnom preťažení hrádze spôsobenom neschopnosťou ruských okupantov.

Aric Toler z investigatívneho tímu Bellingcat vraví, že „nikto si vážne nemyslí, že to odpálila Ukrajina, ale otázkou je, či priehradu zničila úmyselná detonácia Rusmi alebo extrémne zlomyseľná ruská nedbalosť“.

Argumentom v prospech tejto tézy je, že výbuch zrejme prekvapil aj časť ruskej armády. To však možno vysvetliť i tým, že z dôvodov utajenia ruské velenie neinformovalo ani vlastných vojakov, aj keď toľký nezáujem o ich životy sa niektorým pozorovateľom zdá byť sotva pochopiteľný.

Predsa len výbuch?

Odborníci na stavebníctvo oslovení denníkom New York Times sa opatrne prikláňajú k tomu, že najpravdepodobnejšou verziou bude odpálenie hrádze zvnútra, teda Rusmi.

Variant, že by hrádzu mohlo zničiť ukrajinské ostreľovanie, považujú za menej pravdepodobný. „Ide o limity toho, koľko hlavica [rakety] unesie,“ citujú noviny Nicka Glumaca, profesora inžinierstva a odborníka na výbušniny na Illinoiskej univerzite.

„Kombinácia poškodených stavidiel a vysokej vody mohla spôsobiť odtrhnutie niekoľkých brán, ale neočakávalo sa, že roztrhne takú časť priehrady,“ tvrdí profesor Baecher pre New York Times.Zdieľať

„Ani priamy zásah nemusí priehradu zničiť. Vyžaduje si to značné množstvo energie,“ hovorí Glumac. Dôvodom je, že priehrady sú stavané spôsobom, aby bezpečne odolali obrovskému tlaku vody.

„Priehrady zlyhávajú, určite to možné je,“ vyjadril sa Gregory B. Baecher, profesor inžinierstva na University of Maryland a člen Národnej akadémie inžinierstva, ktorý študoval zlyhania priehrad. Ale: „Pozerám sa na to a hovorím si: Bože, to vyzerá podozrivo.“

Podľa New York Times mohla byť hrádza poškodená už od minulého roku, keď Ukrajinci počas bojov o Cherson zasiahli vozovku vedúcu po brehu hrádze. „Od novembra sa portálové žeriavy, ktoré otvárajú a zatvárajú stavidlá, takmer nepohli, aj keď nebolo jasné, či nefungovali. Viedlo to najprv k rekordne nízkym vodným hladinám a potom v dôsledku topenia snehu a jarných dažďov k 30-ročnému rekordne vysokému stavu vody.“

„Niektoré priehrady sa zrútili, pretože ich preťažili nezvyčajne silné vodné toky. Za normálnych okolností by takéto zlyhanie začalo na hlinenej časti priehrady na oboch brehoch,“ povedal pre New York Times profesor Baecher. „Fotografie a videá však ukazujú, že priehrada Kachovka bola najskôr pretrhnutá v strede, vedľa elektrárne susediacej s brehom, ktorý ovláda Rusko. Obidva jej konce sa spočiatku zdali neporušené, no ako deň plynul, rúcala sa čoraz väčšia časť priehrady,“ píšu noviny.

„Kombinácia poškodených stavidiel a vysokej vody mohla spôsobiť odtrhnutie niekoľkých brán, ale neočakávalo sa, že roztrhne takú časť priehrady,“ parafrázuje denník profesora.

Čo sa presne udialo a či zničenie celej hrádze bolo úmyslom, nedopatrením alebo technickým zlyhaním, však ukáže až ďalšie vyšetrovanie.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0