Najväčší sklad oxidu uhličitého máme pod nohami: Dokážeme vďaka nemu vyhrať nad globálnym otepľovaním?
Podzemné siete húb sú mimoriadne efektívne v uskladňovaní uhlíka. Stiahnu približne tretinu globálnych emisií.
Pod povrchom Zeme existuje spletitá sieť húb, ktorá podľa výsledkov novej štúdie dokáže zachytiť viac ako 13-gigaton uhlíka, čo sa rovná približne 36% globálnych emisií z fosílnych palív.
Za štúdiou stoja vedci z University of Sheffield, ktorí stavajú na predchádzajúcich vedeckých prácach. Už tie naznačili, že huby so špeciálnym symbiotickým vzťahom s rastlinami, ktorý sa nazýva mykoríza, dokážu v sebe ukladať uhlík. Rastlina pretvorí uhlík na cukry a tuky a huby ho v sebe nielen ukladajú, no zároveň ho aj transportujú do pôdy. Až doteraz sa ale nerozumelo plnému rozsahu tohto procesu.
Zistilo sa, že huby ukladajú až tretinu uhlíka, ktorý vytvoríme za rok spaľovaním fosílnych palív. Autori výskumu sa domnievajú, že práve toto by mohlo byť spôsobom ako dostať emisie na nulu. Autori štúdie momentálne zisťujú, či nemôžu zväčšiť objem uhlíka, ktorý pôda pod hubou dokáže uskladniť. Mykoríza je vzťah, ktorý život na zemi podporuje už najmenej 450-miliónov rokov. Príkladom tohto symbiotického vzťahu je huba dubák a strom dub.
Korene húb vytvárajú spletitú sieť, ktorá sa môže formovať aj pod cestami, záhradami či domami. V rámci novej práce vedci analyzovali stovky rôznych vedeckých štúdií, aby zistili koľko uhlíka môžu huby v skutočnosti uskladniť. Ukázalo sa, že ročne sa medzi stromom a hubou prepraví až 13,12 gigaton CO2. Autori konštatujú, že pod našimi nohami sa nachádza najlepšie skladisko prebytočného oxidu uhličitého.
Boj s globálnym otepľovaním
Huby hrajú podľa vedcov mimoriadne dôležitú úlohu pri zrážaní globálnych emisií a vedci radia, aby sme ich začlenili do rôznych programov ochrany. Ak globálne otepľovanie bude pokračovať rovnakým tempom, do roku 2050 by mohlo byť znehodnotených až 90% pôdy. To by malo katastrofický dopad nielen na boj s globálnym otepľovaním, ale aj na produktivitu plodín ktoré pestujeme.
Neprehliadnite
„Mykoríza je vzťah, ktorý doteraz predstavoval slepé miesto pri vytváraní modelov uhlíkových emisií. V našej práci odhaľujeme, že tento proces má naozaj masívny dopad na Zem a mali by sme uvažovať aj o tom, ako ho môžeme využiť v náš prospech,“ tvrdí Katie Field, jedna z autorov štúdie.
Ekosystémy v pôde sa ničia závratným tempom a zatiaľ nechápeme ich dôležitosť. Ak tieto systémy narušíme, môžeme sa pripraviť o šancu na zvrátenie globálneho otepľovania. Ako však autori vysvetľujú, v tomto smere sa vyžadujú ešte ďalšie štúdie. Podzemné ekosystémy húb treba jednoznačne chrániť, no zároveň vedci hľadajú spôsob, ako ešte zvýšiť množstvo uhlíka, ktoré tieto huby zachytávajú.
V ďalších štúdiách sa lepšie pozrú na úlohu mykorízy v uhlíkovom cykle pôdy, no skúmať budú aj iné cykly spojené s transportom živín v pôde.
Komentáre