Spoločnosť 07. jún 2023

Slovensko potrebuje nové elektrárne Elektroáut je zatiaľ málo, no výrazne sa zvýši spotreba elektriny v priemysle

Erik Potocký
Erik Potocký

Dekarbonizácia priemyslu či dopravy nebude dávať zmysel, ak dosť elektriny nevyrobíme z bezemisných zdrojov – napríklad z jadra.

Dekarbonizácia priemyslu či dopravy nebude dávať zmysel, ak dosť elektriny nevyrobíme z bezemisných zdrojov – napríklad z jadra.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Erik Potocký

Elektroáut je zatiaľ málo, no výrazne sa zvýši spotreba elektriny v priemysle
Ilustračné FOTO: TASR/Milan Kapusta

Spoločnosť U. S. Steel Košice v pondelok dostala od vlády dotáciu 300 miliónov eur, ktorá má poslúžiť na tzv. dekarbonizáciu výroby. V praxi to znamená výmenu súčasných pecí za elektrické. Dodajme, že v rovnakom balíku dotácií je aj cementárenská spoločnosť Danucem z Turne nad Bodvou a tehelne Wienerberger, ktoré majú dva výrobné závody – v Bolerázi a Zlatých Moravciach. Obe spoločnosti však oproti košickým železiarňam dostanú „len“ po 8,4 milióna eur.

Tieto tri podporené projekty majú spoločne ušetriť emisie skleníkových plynov na úrovni takmer pätiny tých, ktoré v roku 2022 vypustili dohromady všetky spoločnosti na Slovensku zapojené do systému obchodovania s emisiami.

Zostaňme však pri U. S. Steel. Dekarbonizácia v tomto prípade znamená zníženie emisií z výroby ocele vo vysokých peciach, ktorá spočíva na spaľovaní čierneho uhlia a koksu – to znamená aj vysoké emisie CO2.

Systém, ktorý má tento spôsob nahradiť, je postavený na oblúkových elektrických peciach. Tu už emisie CO2 primárne závisia od zdroja elektriny, v samotnej železiarni však ich produkcia výrazne klesne.

Problémom je však práve zdroj elektriny.

Nové elektrické pece, ktoré U. S. Steel plánuje inštalovať, budú mať totiž vyššiu spotrebu elektriny, ako mal pred odstavením výroby závod Slovalco v Žiari nad Hronom. Kým hliníkareň mala približne desaťpercentný podiel na celej spotrebe elektriny na Slovensku, v prípade elektrických pecí v košických železiarňach sa odhaduje 20-percentný podiel na celkovej spotrebe.

A tak hoci sa ráta so skorým spustením aj štvrtého bloku Mochoviec (v optimistickom scenári do dvoch rokov), potrebu elektriny, ktorú si vyžiada priemysel, to zrejme nepokryje.

Navyše, ak prirátame možnosť obnovenia výroby v Slovalcu, automobilku Volvo a stále existujúcu možnosť vybudovania závodu na výrobu batérií do elektroáut, Slovensko sa dostane do deficitu aj so všetkými štyrmi blokmi Mochoviec. A ešte nerátame plány na výrobu vodíka, o ktorej sníval exminister hospodárstva Richard Sulík a ktorá by po realizácii tiež spotrebovala veľké množstvo elektriny.

Čítajte tiež

S inými zdrojmi elektriny je to zložitejšie. Uhoľná elektráreň v Novákoch by mala skončiť tento rok, spolu s ťažbou hnedého uhlia na Hornej Nitre. Osud uhoľnej elektrárne vo Vojanoch môže byť iný, ak sa jej úspešne podarí zmeniť palivo – z uhlia na odpad.

Ďalším veľkým zdrojom sú vodné elektrárne. Tie sú však závislé od výdatnosti vodných tokov, ktoré môžu v dôsledku sucha nepredvídateľne klesať. Hoci tento rok zatiaľ vyzerá z hľadiska sucha ako bezproblémový, tie minulé nám ukázali riziko nedostatku vody. A ten má dosah nielen na vodné elektrárne, ale potenciálne aj na výrobu energie z jadra.

Solárne a veterné zdroje sú na zásobovanie priemyslu príliš nestabilné. Napriek tomu, že do povoľovacieho procesu EIA v ostatnom období vstúpilo viacero projektov veternej energie, ich potenciál sa zatiaľ nedá presne vyčísliť. A to aj vzhľadom na administratívne prekážky, ktoré povoľovacie konanie sprevádza. To isté sa týka aj geotermálnej energie, ktorej projekt na výrobu elektriny vstúpil do tohto konania len tento rok.

Ako vyplýva z údajov, ktoré zverejnil Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE), v energetickom mixe za rok 2022 sa obnoviteľné zdroje podieľali na výrobe 24,68 percenta elektriny. Dominovala však vodná energia s takmer 15 percentami, nasledovala biomasa (4,14 percenta) a solár (2,57 percenta), veterná energia pokrývala zanedbateľnú jednu stotinu výroby.

Dominovala jadrová energia (60,11 percenta), z fosílnych zdrojov mal najväčší podiel zemný plyn (8,56 percenta).

Nevyhnutne potrebujeme nový zdroj

Scenár toho, ako to bude so spotrebou a plánovanou potrebou elektriny, si vypracovala česká energetická spoločnosť ČEZ. V ňom hrá úlohu najmä ukončenie výroby elektriny z uhlia, ktoré je dnes na Slovensku marginálne. Najhorší vypracovaný scenár hovorí o odstávke uhoľných elektrární v Česku už v roku 2030.

V kombinácii s dekarbonizáciou v priemysle, doprave (elektromobilita) a vo vykurovaní nebude Česko schopné z vlastných zdrojov pokryť svoju spotrebu a bude odkázané na dovoz z (predpokladane) prebytkových krajín Nemecka a Francúzska. Minimálny dovoz sa odhaduje na 10 percent z celkovej spotreby.

Podobne ako Česko, aj Slovensko sa musí obzerať po nových možnostiach výroby elektriny. U nás je v pláne výstavba nových blokov jadrovej elektrárne v areáli dožívajúcich Jaslovských Bohuníc. Ako v dávnejšom rozhovore pre Postoj uviedol vtedajší štátny tajomník ministerstva hospodárstva Peter Gerhart, optimistický scenár je, že by nová jadrová elektráreň mohla dodávať elektrinu do siete v roku 2040.

Čítajte tiež

Ako totiž vidíme aj na slovenskom energetickom mixe, masívnu predpokladanú priemyselnú spotrebu dokážeme pokryť len veľkými a stabilnými zdrojmi. A hoci je jadro neobnoviteľný zdroj, je bezemisný a z hľadiska celkových dosahov na životné prostredie výhodnejší ako vodné elektrárne, ktorých výstavba trvá porovnateľne dlho.

Elektroautá? Najmenší problém

Hoci priemysel spojený s výrobou komponentov – najmä batérií – do elektroáut je mimoriadne energeticky náročný, samotné elektroautá by pre spotrebu v najbližších 10 až 15 rokoch nemali predstavovať zásadný problém.

Denník E nedávno zverejnil predpoklady Útvaru hodnoty za peniaze aj o tom, koľko elektriny budeme potrebovať pre elektrické vozidlá. Analytici konštatujú, že elektromobilita nebude predstavovať zásadnú výzvu pre dopyt po elektrine a naše výrobné kapacity aj prenosová sústava ju prakticky bez problémov zvládnu.

Do roku 2030 sa počíta s tým, že po slovenských cestách bude jazdiť zhruba 35-tisíc elektromobilov a plug-in hybridov (resp. toľko ich bude na Slovensku registrovaných). Spotreba elektriny pre túto z hľadiska celého autoparku marginálnu skupinu bude naozaj zanedbateľná a nijako neohrozí dostatok elektrickej energie pre iné segmenty spotreby.

Uvádza to Akčný plán rozvoja elektromobility Slovenskej republiky, ktorý vláda schválila ešte v roku 2019 (novšie predikcie na oficiálnej úrovni neexistujú).

Uvádza aj predikciu toho, koľko by malo byť na Slovensku nabíjacích staníc. Stanoveným rokom je 2025, keď by ich malo byť k dispozícii 1500 pre stredne rýchle (do 22 kW) a rýchle nabíjanie (nad 22 kW). Akčný plán síce pripúšťa mierne zvýšenie spotreby elektriny, no dodáva, že „prínosom elektromobility bude aj pozitívny vplyv na znižovanie výkonového prebytku v sústave po uvedení blokov elektrárne Mochovce 3 a 4 do prevádzky“.

To znamená, že pri plnej prevádzke Mochoviec by sme mali mať prebytok elektriny, ktorý budú elektroautá tlmiť. V prípade uvedeného rozšírenia elektromobility a výstavby nabíjacích staníc by sa podľa akčného plánu dokonca nemali vyskytnúť ani problémy so stabilitou distribučnej siete, pravda, ak si ich prevádzkovatelia splnia zákonnú povinnosť hlásiť inštaláciu nových zariadení.

Na druhej strane to však stále znamená veľmi nízky podiel elektro a plug-in hybridných áut. Ak si vezmeme celkový počet registrovaných osobných áut, tých je v súčasnosti takmer 2 milióny 600-tisíc (podľa policajných štatistík k 31. máju 2023). Všetkých ostatných vozidiel je zhruba ďalší milión.

Slovenská asociácia pre elektromobilitu hovorí o trochu iných číslach. Predpokladá, že v roku 2030 by malo na slovenských cestách jazdiť 117 060 elektroáut, čo stále znamená len približne 4,5 percenta vozového parku. Optimistický scenár (keď sa do predaja elektroáut zapojí nejaká forma štátnej podpory) by mal dosiahnuť 8 percent vozového parku, čo znamená 213 554. Tu doplňme, že podľa cieľov EÚ by sme mali mať v roku 2025 15 percent vozového parku s elektrickým pohonom.

Aj vládny, aj realistický, nehovoriac o optimistickom odbornom scenári sa však z dnešného pohľadu zdajú ako nenaplniteľné. Na konci roku 2020 bolo na Slovensku registrovaných zhruba 6-tisíc elektrických áut. Preto si aj bývalý minister hospodárstva Richard Sulík mohol dovoliť tvrdenie, že nabíjacích staníc máme na počet elektroáut dosť.

A aká je realita podľa oficiálnych štatistík ministerstva vnútra? Na konci minulého roka (čo je ostatné uzavreté obdobie) bolo na Slovensku evidovaných necelých 7900 čisto elektrických vozidiel. Hoci treba povedať, že počet registrovaných elektroáut sa každoročne zvyšuje. Hybridom sa na našom trhu darí lepšie, bolo ich takmer 58-tisíc. To sa však týka všetkých druhov vozidiel, nielen osobných áut.

Napokon sa tak dá súhlasiť s tvrdením Útvaru hodnoty za peniaze, že elektromobilita nebude mať zásadný vplyv na spotrebu elektriny. No nie preto, že by sme odrazu mali dosť zdrojov prebytočnej elektriny, ktorá by kŕmila elektromobilitu, či preto, že by sme v rekordnom čase zvládli prebudovať distribučnú sieť, ale jednoducho preto, že v dohľadnom čase elektrických áut na našich cestách výrazne nepribudne.

Ak sa nič zásadné nezmení, hrozí, že od polovice 30. rokov bude vozový park starnúť ešte rýchlejšie. Dnes je priemerný vek áut viac ako 14 rokov.

Ani hybridy nám v tejto štatistike už veľmi nepomôžu. Aj v prípade tohto pohonného systému totiž ide o vozidlá s motormi s vnútorným spaľovaním, a to v dominantnej miere fosílnych palív. Registrácia nových vozidiel tohto typu bude po roku 2035 zakázaná rovnako ako pri klasických spaľovacích motoroch.

Čítajte tiež

Na alternatívu syntetických palív či vodíka sa zatiaľ nespoliehajme. Prekážkou masovejšieho rozšírenia vozidiel s týmto typom pohonu môže byť vysoká cena, podobne ako je to dnes pri elektroautách. A pre výrobu syntetických palív alebo vodíka potrebujeme takisto veľké množstvá elektriny.

A tak napriek tomu, že samotné elektroautá v najbližších rokoch spotrebu elektriny príliš neovplyvnia, platí, že nároky priemyslu (aj toho, ktorý je s elektroautami spojený) budú ďalej rásť. Je teda nevyhnutné už teraz budovať zdroje, z ktorých elektrinu vyrobíme.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0