Matej Piffl pracuje ako hlavný ošetrovateľ Malkia Parku v Orechovej Potôni. Zaujímalo nás, čo ako skúsený chovateľ hovorí na nešťastný prípad z Ranča pri Žiline, kde lev usmrtil chovateľa.
Lev napadol chovateľa, ktorý ho prišiel nakŕmiť. Prečo sa to podľa vás stalo?
Šelmy napadnú človeka preto, lebo to majú v hlave tak „vyskladané“. Na rozdiel od psa, ktorý bol tisíce rokov šľachtený tak, aby rešpektoval svojho pána, divé zvieratá rozmýšľajú inak. Nerešpektujú autoritu, niektoré druhy od určitého veku nerešpektujú vo voľnej prírode ani vlastných rodičov. Pobijú sa aj medzi sebou. Lev s levicou, napriek tomu, že majú mláďatá, sa dokážu veľmi krvavo pobiť. Prípady, keď veľká mačkovitá šelma napadne chovateľa – amatéra, nie sú vzácnosťou. No, na verejnosť sa dostanú, len keď dôjde k usmrteniu alebo veľmi ťažkému poraneniu. O prípadoch, keď chovateľa „len“ zašívajú lekári, sa veľa nehovorí. No, my profesionáli si občas pozeráme štatistiky a z nich vyplýva, že celosvetovo aj v dobrých zoologických záhradách občas dôjde k nejakému incidentu so šelmou. Vždy je na vine človek. Sú prípady, keď zlyhá technické zabezpečenie, ktoré treba pravidelne kontrolovať, no vo väčšine prípadov je príčinou ľudská nepozornosť a zábudlivosť. Ale, ak chovateľ zámerne vstúpi do výbehu k veľkej šelme, vždy musí rátať s tým, že to môže byť naposledy. Spúšťačom útoku môže byť čokoľvek. Zviera môže byť hladné a chovateľa berie ako konkurenta. Takisto sa môže niečoho zľaknúť. Samci sú tiež veľmi nebezpeční, keď v blízkosti cítia samicu v ruji. Alebo sa zviera pri hre rozblázni a potom nevie, kedy prestať, hra sa postupne premení na útok a človek nemá šancu ubrániť sa. My nevieme a asi sa to ani nikdy nedozvieme, čo bol ten spúšťač, kedy sa z na pohľad mierumilovného zvieraťa, stal zabijak.
Musí kŕmenie šeliem prebiehať tak, že chovateľ vstupuje do klietky, do výbehu? Nedá sa to vyriešiť iným spôsobom?
Kŕmenie šeliem v profesionálnych chovoch prebieha zásadne bezkontaktne. A dokonca v profesionálnych zoologických záhradách je z hľadiska bezpečnosti pri práci zakázané vstupovať do výbehu k levom a k ostatným nebezpečným zvieratám. Všetko je technicky vyriešené tak, že ak človek dodrží určité postupy, tak sa so zvieraťom napriamo nestretne. Ide o takzvaný bezkontaktný chov. Pre mňa je nemysliteľné, aby som mal postavený výbeh tak, že sa musím s tým zvieraťom stretnúť. A veľká chyba je v tom, že niektorí súkromní chovatelia k tým zvieratám vstupujú priamo do výbehu. Také niečo profesionál neurobí. Sú dokonca zariadenia, kde k dospelým šelmám môžu za poplatok vojsť aj návštevníci. So šelmami pracujem 30 rokov a nevstúpil by som do výbehu k žiadnej dospelej veľkej šelme – ani svojej ani cudzej. Práve preto, že viem, ako sa môže situácia v sekunde zmeniť.
Aký výbeh vlastne potrebuje lev alebo tiger?
Podľa smernice to je 300 metrov štvorcových na jedno zviera. Predstavme si plochu napríklad 50 krát 60 metrov. Ak si kúpite ešte druhé zviera, tak ten výbeh musíte zväčšiť ešte o ďalších 20 metrov štvorcových. Pre leva ďalej potrebujete vykurovaný vnútorný priestor s rozlohou 30 metrov štvorcových, pre pár to musí byť o 10 metrov štvorcových viac No, to je len plocha. Výbeh potrebujete zabezpečiť ešte poriadnymi mrežami. Potrebujete pevné mreže a stĺpy a aj dostatočnú výšku plotu, ktorá musí dosahovať minimálne štyri metre. A ak nemáte strechu, treba to celé ešte aj poistiť elektrickým ohradníkom. Vybudovanie vykurovaného zaizolovaného zimoviska je tiež nevyhnutné. Tiger navyše potrebuje bazén s vodou hlboký minimálne 1,2 metra. Ak toto všetko zrátame, vezmeme do úvahy ceny stavebných materiálov a práce, tak sa dostaneme na celkom slušnú sumu. A to súkromní chovatelia nie vždy sú ochotní investovať. To je však iba prvotná investícia. Nezabúdajme, že zvieratá treba kŕmiť a veterinárne ošetrovať. Takže v súkromných chovoch často vidíme šelmy chované v malých klietkach s drevenými búdami a kŕmené mäsom treťotriednej kvality.
Do Malkia parku by ste si mohli zobrať nejakú šelmu z Ranča pri Žiline?
Momentálne nie, pretože nemáme miesto. Vysvetlil som, že každé jedno zviera potrebuje adekvátny výbeh a my nemáme žiadne výbehy voľné. Chovateľ akéhokoľvek zvieraťa by mal mať vymyslený scenár, kto sa o zviera postará, ak sa z nejakého dôvodu nebude môcť postarať on. To oni by mali niesť zodpovednosť. Proste, keď si raz to zviera kupujem, tak si tým beriem na seba záväzok na ďalších 20 rokov. Musím rátať s tým, že so šelmou sa asi nebudem môcť nikam presťahovať, musím mať v zálohe náhradníka, ktorý sa o zviera postará, ak pôjdem do nemocnice alebo na dovolenku a, samozrejme, celý ten chov a celá prevádzka musí byť finančne krytá aj „v zlých časoch“ . Zviera by nemalo pocítiť, že sa zvýšili ceny mäsa alebo energií alebo, že majiteľ už nie je schopný starať sa oň ďalej.
No, napriek tomu čo vravíte, ide predsa aj o tie zvieratá. Ony trpia, sú v zlých podmienkach. Nemal by štát zasiahnuť z tohto dôvodu?
Bohužiaľ, aj v prípade v Ranči pri Žiline zlyhalo viac faktorov. Nakoniec si to odnesú zvieratá, ak sa ich neujme niekto, kto by im ponúkol adekvátne podmienky pre život. Podľa môjho názoru príslušné inštitúcie vôbec nemali povoliť nadobúdanie zvierat do zariadení, ktoré nespĺňajú podmienky pre chov zvierat a pre bezpečnú prácu s nimi. Ak chcem šoférovať auto, musím prejsť skúškami, ak chcem legálne vlastniť zbraň, musím prejsť skúškami, ak vám budem doma inštalovať elektriku, mal by som mať príslušné osvedčenie. Ale ak som chcel za domom na dedine chovať tigra, tak až donedávna som nepotreboval takmer nič. Čisto teoreticky, štát by vedel vyriešiť situáciu tým, že by vybudoval a prevádzkoval akýsi útulok pre šelmy. Potom by všetkým súkromníkom, ktorých chov nespĺňa vyššie uvedené podmienky, tieto šelmy zhabal a na štátne náklady by zvieratám poskytol dôstojný život. Ale všetci vieme, že to je nerealizovateľné.
Napokon – v marci 2022 sa u nás legislatíva, ktorá zakazuje držať vybrané druhy živočíchov, prijala. Ale asi neskoro…
Áno, je to aspoň malý krok vpred.
Viera Mašlejová
Foto: M. P., Facebook
