Aby prežila, v železných pľúcach strávila každú noc počas 37 rokov. Aj napriek tomu dokázala nájsť lásku

V auguste 1956 mala Mona Randolphová 20 rokov a otváral sa pred ňou svet, o ktorom snívala. Bola dospelá, na vysokej škole, nezávislá a s priateľmi, ktorí ju milovali a obdivovali. Bola zasnúbená, pripravená vydať sa, mať deti a vychovávať tak, ako bola vychovaná aj ona. Všetko sa to zmenilo v jedno augustové popoludnie, keď ju rozbolela hlava.

Dievčina v železných pľúcach

Keď prišla domov, bolesť bola ešte horšia. „Nemohla som vydržať počúvať ľudí, ktorí sa rozprávali ďaleko odo mňa v kuchyni. Aj keď si šepkali, bolela ma z toho hlava. Nezniesla som ani žiadne svetlo,“ spomínala pre Kansas City Star. O tri dni neskôr mala problémy s chôdzou a už tušila, že je niečo zle. Poobede začala mať problémy s dýchaním.

V nemocnici si mysleli, že ide o encefalitídu, no mýlili sa - bola to detská obrna. Dali ju do železných pľúc a zachránili jej tým život. Mona bola ešte v roku 2018 jedným z posledných pacientov, ktorí stále využívali železné pľúca. Aj napriek tomu sa jej počas života splnilo takmer všetko, po čom túžila.

Vrátila aj snubný prsteň

Mone diagnostikovali detskú obrnu len rok po tom, čo americká vláda schválila účinnú vakcínu, ktorá dostala ochorenie pod kontrolu. Vakcína sa ale vo veľkom podávala iba deťom, pričom dospelých, medzi ktorých patrila aj Mona, nepovažovali za ohrozených. Dvadsaťročná dievčina však ochorela a bola jednou z mnohých pacientov, ktorých zavreli do železných pľúc – do ventilátora s negatívnym tlakom, ktorý pomáhal dýchať chorým, ktorým ochrnuli dýchacie svaly a bez prístroja boli odsúdení na smrť udusením.

Mona si myslela, že v železných pľúcach pobudne len niekoľko dní. „Privítala som to ako odpočinok od novej práce a povinností pri plánovaní mojej nadchádzajúcej svadby,“ povedala pre portál dignitymemorial.com. Nakoniec v prístroji strávila celých sedem mesiacov.

Článok pokračuje na ďalšej strane: