Jeho vláda má popri všetkom nezvládnutom za sebou i dlhý rad mediálne menej známych, no dobrých vecí, ktoré sa preniesli do legislatívy i správy štátu. Možno je ich menej, ako za kratší čas stihla vláda Radičovej, ale sú. Jemu osobne možno pričítať k dobru, že sa podarilo prelomiť tri desaťročia platnú tichú dohodu politických elít o tom, že sa vysokí predstavitelia predchádzajúcej doby (alebo i súčasní politickí súperi) trestnoprávne nestíhajú, nech by už bolo dôvodov koľkokoľvek. Toto je zásadná novinka a verme, že sa k nedotknuteľnosti vyvolených už naša spoločnosť nikdy nevráti. Nechcem mať krvavé oči, ale vedomie, že za prechmaty môže prísť aj trest, síce nezaručí čistotu verejného života, no pomôže. A pre spoločnosť má očistný efekt.
Matovičov facebookový politický a komunikačný štýl, keď svoje nápady prezentoval rovno, bez ochranného valu profesionálnych politických „marketérov“ a „komunikátorov“, mu vyniesol vlnu kritiky. Je však opačný extrém vedenia politiky lepší? Presnejšie, je štýl robenia politiky cez starostlivo pripravené príspevky na sociálnych sieťach zárukou menšieho chaosu či dokonca kvalitnejšej správy vecí verejných?
Je tu však ešte niečo. Matovičov facebookový politický a komunikačný štýl, keď svoje nápady prezentoval rovno, bez ochranného valu profesionálnych politických „marketérov“ a „komunikátorov“, mu vyniesol vlnu kritiky. Je však opačný extrém vedenia politiky lepší? Presnejšie, je štýl robenia politiky cez starostlivo pripravené príspevky na sociálnych sieťach zárukou menšieho chaosu či dokonca kvalitnejšej správy vecí verejných? Je iný populistický štýl, keď sa stále jedným okom pozerá na verejnú mienku a bez mihnutia otočí, v dlhodobom horizonte užitočnejší pre spoločnosť?
Pre mňa osobne je odstrašujúcim príkladom bratislavský primátor so záplavou profesionálne pripravených príspevkov na sociálnych sieťach. Majú mu vytvoriť imidž moderného politika razantne presadzujúceho priority, s ktorými vyhral voľby. Jeho reálna politika je tomu pritom často na hony vzdialená. Ukážkou môže byť nedávna bratislavská návšteva Janette Sadik-Khan, odborníčky na transformáciu miest smerom od automobilovej k iným formám dopravy. Slávne meno i slávne výsledky za ňou. Jej prítomnosť sa dobre mediálne využila na sociálnych sieťach. Pritom samotné rozhodnutia primátora idú často presne opačným smerom, o akých Janette Sadik-Khan hovorila.
Nedávno ohlásil ďalšie zdraženie MHD a zmeny v parkovacej politike vrátane zlacňovania, ktoré všetky idú v prospech individuálnej automobilovej dopravy. Pritom ak za najhoršie sa považujú krátke jazdy autom po meste, práve primátorova politika ich podporuje. Presadil si inštitút „dve hodiny denne parkovania zadarmo“ a zrušil 15-minútové lístky na MHD.
Ale toto sa netýka len bratislavského primátora. Je to všeobecnejší problém politiky, obávam sa, že v našich podmienkach tej ľavicovej ešte i viac. Vidno to na Progresívnom Slovensku, ktoré presadzuje (niektoré) moderné témy európskej ľavice. Ak však príde na konkrétne politické činy, je to horšie, ostatne práve v Bratislave sa výrazne podieľa na komunálnej politickej moci, ale primátora nevie alebo nechce v jeho aktivitách korigovať v duchu svojich proklamovaných hodnôt (životné prostredie ako príklad).
Lepšie na tom nie je ani mladá „nepolitická“ ľavica. Teraz mám na mysli partiu okolo časopisu Kapitál. Jedna vec je reflektovať témy a dianie v zahraničí a druhá je schopnosť ich vidieť v domácom kontexte a potrebách. Pre mňa ako odstrašujúci príklad bolo nedávne podujatie, kde síce pozvali zahraničných prednášajúcich, ale z toho, čo som si vypočul, boli väčšinou mimo kontextu slovenskej spoločnosti. A o temer konšpirátorskej „antizápadnej“ prednáške na záver radšej, v kontexte proputinovských nálad u nás, ani nehovorím. Možno by sa ľavica miesto sledovania módnych zahraničných trendov mohla viac sústrediť na potreby našej spoločnosti. Vlastne i v tomto by si mohla zobrať príklad z expremiéra.