Frekvencia mojich návštev Berlína, operného „raja“ s troma rovnocennými divadlami, dosť vypovedá o tom, že kozmopolitná nemecká metropola má vždy čo ponúknuť. Tento raz som Štátnu operu Unter den Linden vynechal, no predstavenia v Deutsche a Komische Oper boli dramaturgicky inšpiratívne a umelecky po každej stránke prvotriedne.
Dnes ponúkam reflexiu inscenácie opery Francesca da Rimini od Riccarda Zandonaia v berlínskej Deutsche Oper. Jej premiéra sa uskutočnila počas pandémie v marci 2021 vo forme online streamu. Po dvoch rokoch sa vrátila už v živej verzii a predstavenie, ktoré som 29. mája 2023 navštívil, bolo piatym v rámci voľného bloku.
O Riccardovi Zandonaiovi (1883 – 1944) toho u nás až tak veľa nevieme. Žiak Pietra Mascagniho študoval na konzervatóriu v Pesare, tam sa neskôr stal jeho riaditeľom a pokúšal sa aj o dobové kritické úpravy Rossiniho opier. Zároveň bol jedným z adeptov na dokončenie Pucciniho Turandot, kde však dostal prednosť Franco Alfano. Zomrel v Pesare ako 61-ročný po operácii žlčníka.
Zandonai zanechal trinásť oper, z nich sa spomína občas Giulietta e Romeo, no najznámejšou, hoci nie veľmi často uvádzanou, je Francesca da Rimini. Tá vznikla na libreto Tita Ricordiho podľa rovnomennej tragédie Gabriela d´Annunzia a premiéru mala v Turíne v roku 1914. Okrem opier Riccardo Zandonai komponoval aj inštrumentálnu, komornú, zborovú, filmovú hudbu, ale venoval sa aj piesňovej a klavírnej tvorbe.
Pôvodnou predlohou k textu je časť Inferno o Francesce a Paolovi z Božskej komédie od Danteho Alighieriho. Podkladom k D´Annunziovmu libretu je Boccacciovo spracovanie námetu, takže cesta k definitívnemu tvaru Zandonaiovej opery má niekoľko predkôl. Výsledkom je na pozadí dlhotrvajúcej severotalianskej občianskej vojny medzi Guelfami a Gibbelinmi vytvorená dráma postáv z dvoch rodov, s krvavými vraždami v závere.
Francisca z vetvy Da Polenta sa má z politických dôvodov vydať za jedného z troch synov rodiny Malatestovcov (Giovanni – chromý, Paolo – pekný, Malatestino – jednooký), konkrétne za toho znetvoreného. Podvodom sa malo predísť, aby Francesca neodmietla škaredého ženícha a tak jej ľstivo poslali krásneho mladšieho Paola. Aby sa dianie skomplikovalo, do Francescy sa zaľúbil aj tretí brat Malatestino a tak sled dramatických udalostí, odohrávajúcich sa medzi Ravennou a Rimini, medzi dňom a nocou, vyústi do dvojnásobnej vraždy zo žiarlivosti a nevery. Giovanni v závere zabije Paola aj Francescu.
Čisto veristickú dejovú líniu čiastočne zmäkčuje Zandonaiov hudobný jazyk. Samozrejme, nezaprie svojho učiteľa Pietra Mascagniho ale aj štýl, ktorý ho v Taliansku obklopoval. Na druhej strane je otvorený tiež iným vplyvom. Nájdeme v ňom stopy od renesančného madrigalu cez belcanto, impresionizmus až po motivačné podnety z Wagnerovho Tristana a Izoldy. Nie je to však žiaden povrchný kompilát, ale premyslená a precítená reflexia spomenutých estetík.
Partitúra teda ponúka pomerne obsiahle plochy naplnené intímnym lyrizmom, značnú mieru dynamických i obsahových kontrastov a vyhrotení do dramatických kulminácií. Čo dielu asi chýba a tým ho oberá o širšiu populárnosť (hoci jestvujú nahrávky s protagonistkami Cangliou, Olivero, Kabajvanskou, Gencer, Scotto), je absencia chytľavých a pre verizmus typických árií. Zato o veľkoplošné duetá a ansámble niet núdze.
Streamovanú premiéru pred dvoma rokmi hudobne naštudoval Carlo Rizzi, v živom naštudovaní ho nahradil chorvátsky dirigent a dlhoročný hosť Deutsche Oper Ivan Repušić. Dielo poňal s nevšednou plastickosťou v modelovaní orchestrálnych i vokálnych línií, s diferencovanou, kontrastnou dynamikou a presne vystihnutými gradáciami. Právom zožal jeden z najsilnejších aplauzov už pri príchode za pult po pauze medzi dvojicami dejstiev. Delikátny zvuk nepriniesol len orchester, ale rovnako farebne a bohato znel zbor, pripravený Jeremym Binesom.
Réžia Christofa Loya, tento raz v spolupráci s výtvarníkom Johannesom Leiackerom a tvorcom kostýmov Klausom Brunsom, skoncentrovala rodinnú drámu do premysleného tvaru. Dianie nerozptyľoval medzi rozmanité dejiská (Ravenna, Rimini), ale sústredil ho do elegantného interiéru šľachtického sídla. Scéna s kvetinovou tapetou a veľkým otvorom do maľovaného exteriéru (obrazy známeho krajinkára Claudea Lorraina) sa výrazne nemení, zato sa v súlade s prúdom deja zapĺňa bojovými výjavmi, intimitami ľúbostných scén i krvavými dramatickými zvratmi.
Loy je majstrom kresby charakterov, ku ktorým nepotrebuje dobovo výtvarné ornamenty. S výtvarníkom vytvorili atmosféru, nadýchnutú raz tlmeným, inokedy otvoreným napätím a členenie scény (vrátane detailov, ako je zamkýnanie izby kľúčom) dáva optimálny priestor pre psychologickú drámu vášní, intríg, žiarlivosti i krvavého finále. Štyri dejstvá (päť obrazov), v spojení s diferencovaným hudobným tokom napĺňajú plochu troch hodín (vrátane 30-minútovej pauzy) vibrujúcim napätím.
Christofovi Loyovi sa podarilo nájsť pre titulnú ženskú postavu a príslušníkov jej rodiny (Samaritana, Ostasio) a rovnako pre úplne rozdielnych synov rodu Malatestovcov (Giovanni, Paolo, Malatestino) typovo, herecky a hlasovo priam ideálnych interpretov. Nezabudnuteľne sa zapísali scény prvého stretnutia Francescy s Paolom (odovzdanie červenej ruže, bozk), dopady politických bojov priamo na javisku, ale najmä rivalita, násilie a brutalita Giovanniho a Malatestina, spolu s trocha frajersky povrchným charakterom Paola. A samozrejme tragický záver opery. Moderné, aj keď dej nikam neposúvajúce, priamočiaro rezonujúce operné divadlo.
Dominantnou postavou je titulná hrdinka Francesca, postava charakterovo mnohotvárna, vokálne náročná s viacerými vypätými výškami. Američanka s poľsko-nemeckými koreňmi Sara Jakubiak sa vo svojom repertoári orientuje viac na nemeckú ako taliansku operu. To sa však prejavilo sa iba v nepatrných detailoch. Jej soprán má plnosť, vie obsiahnuť lyrické miesta, aj byť veristicky expresívna. Až na zo dva najvyššie tóny zvládla ťažký part rovnako presvedčivo vokálne ako i herecky.
Tridsaťpäťročná nová tenorová hviezda má meno Jonathan Tetelman. Z Čile pochádzajúci predstaviteľ postavy Paola il Bello, ktorého si v prvom roku života adoptovala americká rodina v New Jersey, začínal ako DJ v nočných kluboch. Po absolutóriu štúdia spevu sa v priebehu pár rokov vypracoval na spinto tenora s vrúcnou južanskou farbou hlasu, pevnými, oslnivými výškami a štýlovým frázovaním. Má strhujúci výraz a svojím vzhľadom mu prívlastok z mena postavy „il bello“ sedí doslovne.
Treťou veľkou úlohou je Giovanni lo Sciancato, v podaní talianskeho barytonistu Ivana Inverardiho, naplnený zvučným dramatickým materiálom so schopnosťou naplniť charakter jedného z trojice súrodencov Malatestovcov, fyzicky postihnutého a nakoniec vraždiaceho brata i ženu. Výraznú charakterovú štúdiu ďalšieho brata Malatestina presvedčivo vykreslil a spoľahlivo zaspieval tenorista Charles Workman.
Celkovo vystupuje v opere pätnásť postáv, niektoré sú vyslovene epizódne, no z tých, čo majú väčší priestor treba spomenúť aspoň farebné a zvučné barytóny Deana Murphyho (mladíckeho, herecky vierohodného Il Giullare) či Kylea Millera (Ostasio). Zo ženských zaujala Lexi Hutton (Samaritana), Irene Roberts (Smaragdi) či Karis Tucker (Adonella).
Aj keď Zandonaiova Francesca da Rimini nepatrí medzi často uvádzané opery, v partitúre nie sú zapamätateľné árie, berlínska inscenácia sa stretla s nevšedným ohlasom u publika. Ovácie postojačky v svetových divadlách bývajú ojedinelým prejavom nadšenia (presne opačne ako u nás), takže ak vyše tretina plnej sály Deutsche Oper ocenila navštívené predstavenie potleskom v stoji, vystavila mu zaslúžené vysvedčenie. K nemenej atraktívnym večerom v Komische Oper (Händelov Saul a Thomasov Hamlet) sa vrátim už čoskoro.
Autor: Pavel Unger
písané z reprízy 29. 5. 2023
R. Zandonai: Francesca da Rimini
Tragédia v štyroch dejstvách a piatich obrazoch
Deutsche Oper Berlin
online premiéra 14. 3. 2021
premiéra s publikom po prvýkrát v tejto sezóne 19. 5. 2023
Hudobné naštudovanie a dirigent: Ivan Repušić
Réžia: Christof Loy
Scéna: Johannes Leiacker
Kostýmy: Klaus Bruns
Svetlá: Olaf Winter
Zbormajster: Jeremy Bines
Dramaturgia: Dorothea Hartmann
osoby a obsadenie reprízy 29. mája 2023
Francesca: Sara Jakubiak
Samaritana: Lexi Hutton
Ostasio: Kyle Miller
Giovanni lo Sciancato, zvaný Gianciotto: Ivan Inverardi
Paolo il Bello: Jonathan Tetelman
Malatestino dall´Occhio: Charles Workman
Biancofiore: Meachot Marrero
Garsenda: Elisa Verzier
Altichiara: Arianna Manganello
Adonella: Karis Tucker
Smaragdi: Irene Roberts
Il Giullare: Dean Murphy
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.