Rodina 31. máj 2023

Zo života mamy O materských dilemách alebo kde je vlastne pravda

Marika Komendová
Marika Komendová

Mama hľadajúca pravdu sa vydávava na svoju vlastnú cestu. Cestu, ktorá nie vždy bude napĺňať výchovné ideály.

Mama hľadajúca pravdu sa vydávava na svoju vlastnú cestu. Cestu, ktorá nie vždy bude napĺňať výchovné ideály.

Marika Komendová

Marika Komendová

O materských dilemách alebo kde je vlastne pravda
Foto: Pixabay

Keď sa čerstvá prvomatka vydá na cestu materstva, s nadšením sa vrhne do štúdia tých najaktuálnejších kníh o výchove a starostlivosti o deti. Nezabúda pritom predplatiť si najdôležitejšie kurzy o nosení, dojčení a zdravom stravovaní, „followovať“ najsledovanejšie materské influencerky a pridať sa do facebookových skupín, kde môže v prípade potreby konzultovať výchovné postupy s ostatnými nadšenými mamami. 

Prvou témou, do ktorej sa odhodlane pustí, je nosenie. Ešte pred pôrodom absolvuje kurz šatkovania, kde jej skúsená lektorka vysvetlí, že dieťa do deviatich mesiacov svojho života by malo na svet pozerať výlučne z náručia matky, a teda zo šatky. Mama si nadšene kupuje tú najpohodlnejšiu šatku a trénuje viazanie na plyšovom medveďovi, aby po príchode svojho bábätka bola na nosenie dokonale pripravená.

Onedlho natrafí na známu odborníčku na psychomotorický vývin dieťaťa, ktorá vo svojej knihe uvádza, že do deviateho mesiaca by dieťa v šatke nemalo byť nosené vôbec. Vraj mu to môže spôsobiť zdravotné problémy. Mierne zmätená mama pokračuje v tréningu viazania. Veď či už hneď na začiatku, alebo neskôr, nosiť svoje dieťa určite bude.

Po narodení bábätka prichádza na rad dojčenie. Zdravotné sestry v pôrodnici učia mamu, ako dieťa prikrmovať pomocou striekačky a palca, ochotne jej ponúkajú dojčiace klobúčiky, keďže jej prsia sú po troch dňoch rozbité ako čínska hračka, a s vážnosťou ju upozorňujú, že ak bude mať dieťa na prsníku dlho a často, s dojčením nadobro skončila.

Nadšená mama robí, čo môže, no mlieka akosi nepribúda, a tak sa vydá na svoju prvú cestu materským online svetom a navštevuje webovú stránku tých najpovolanejších – laktačných poradkýň. Tu sa zrazu dozvedá, že dojčiť by mala čo najdlhšie a čo najviac, aby sa rozbehla laktácia, klobúčiky má ihneď odhodiť do koša, a ak chce pokračovať v dojčení, na príkrmy má čo najskôr zabudnúť. Zneistená mama odkladá klobúčik do šuplíka, zatína zuby a odhodlane prikladá dieťa na svoj boľavý prsník.

Po príchode z pôrodnice vkladá svoj ružový poklad do vyzdobenej postieľky, ktorá je, podľa rád spánkovej poradkyne, vystlaná mäkučkými mantinelmi a najnovším modelom monitora dychu, aby bolo dieťatko v absolútnom bezpečí. Keď však o štvrtej nadránom po prebdenej noci dojčí svoju lásku a pritom znova surfuje na internete, zisťuje, že bábätko vraj nepotrebuje žiaden monitor dychu ani mantinely, ale blízkosť matky a prsník mať poruke, kedykoľvek si zaželá.

Vyčerpaná mama už naozaj ničomu nerozumie. A keďže je od opakovaného nočného vstávania a vyberania dieťatka z postieľky už poriadne unavená, prikláňa sa k radám laktačných poradkýň a berie si svoje dieťa do manželskej postele. 

Nasleduje výber prvej obuvi, keď tu mama zisťuje z vyjadrení odborníkov, že najlepšie je, aby dieťa chodilo bosé, kým iní odborníci na úplne iných stránkach tvrdia niečo iné. Roky pribúdajú, deti tiež a s nimi aj ďalšie dilemy nadšenej mamy. Tá zrazu zisťuje, že právd o tom, ako vychovávať a starať sa o jej potomkov, je akosi veľa. 

Preto si postupne vyberá svojich žolíkov v podobe výchovných kurzov, rád materských influenceriek a skúsených mám z diskusných fór na internete. Z nich si vyskladáva svoj balík právd, ktorého sa snaží zubami-nechtami držať. Veľmi rýchlo však zisťuje, že výchovné ideály z Instagramu, ako aj rady odborníkov, ktoré prijala za svoje, neraz presahujú hranice jej síl a jej možností. A čoraz viac začína chápať aj to, že tie „pravdy“ možno vôbec nie sú ideálnymi a jedinými možnými postupmi, ako vychovávať a starať sa o svoje deti.

A tak sa mama hľadajúca pravdu vydáva na svoju vlastnú cestu. Cestu, ktorá nie vždy bude napĺňať výchovné ideály. Možno strednú a možno aj zlatú. No hlavne takú, ktorá vyhovuje jej a jej rodine. Bábätko nosí aj vozí, dojčí, koľko vládze, a keď nevládze, prestáva. Dáva deťom svoju blízkosť, no učí sa nezabúdať ani na svoje potreby a hlavne na svojho milovaného manžela, s ktorým si pred oltárom sľúbili vernosť v dobrom aj v zlom až do smrti. 

A zrazu akosi voľnejšie dýcha. Lebo zistila, že jej hodnota a ani šťastie jej dieťaťa nezávisia od počtu nočných dojčení ani od toho, či jej potomok má na nohách najnovší model barefoot topánok. A tiež preto, lebo vie, že robí pre svoje deti toľko, koľko vládze. A to stačí.  

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia
Diskusia