Dar pre triednu učiteľku Kedy sa zo symbolického gesta na konci roka stala súťaž o prestížny darček?

Na druhom stupni už deti učí každý predmet iný učiteľ a dary na konci školského roka sa nejako zásadne neriešia, a keď, väčšinou sa vnímajú v rozumnej symbolickej rovine.

Prvý stupeň je však iný príbeh. Najprv to bol dojem, že to je len fenomén bratislavskej bubliny. Po rozhovore s kolegami som pochopila, že tento trend prenikol aj do miest a obcí aj na východnom a strednom Slovensku. Samotní učitelia pritom veľkolepé dary vôbec neočakávajú, vznikla tu akási zvláštna dynamika medzi rodičmi, ktorí sa predbiehajú v kreatívnej súťaži o najoriginálnejší a najhodnotnejší darček.

Iniciátorom je zväčša aktívna skupinka mamičiek, ktorá cez Edupage osloví ostatných rodičov a založí diskusnú skupinu, kde sa môžu vyjadrovať k rôznym návrhom, čo dať pani učiteľke ako dar na konci školského roka. 

Iniciatíva vyzerá v začiatkoch rozumne, je predsa logické zozbierať sa na jednu peknú kyticu a peniaze na 25 bonboniér radšej dať do jednej sumy, aby sa kúpil nejaký hodnotnejší praktický darček, ktorý učiteľka využije.

Táto samotná virtuálna diskusia už stojí rodičov nemálo energie; keď vám pípne notifikácia na mobile už dvanástykrát za dve hodiny, zakaždým, keď niekto z rodičov vymyslí nový návrh na dar, po nejakom čase už prirodzene vypínate. 

Na začiatku je to len fotokniha s fotkami detí, hrnček s nápisom Najlepšej pani učiteľke alebo ovocná kytica polomáčaná v čokoláde. V druhom diskusnom „kolečku“ už prichádzajú na rad poukážky do vybraných obchodov alebo zbierka na skrášľovacie procedúry. Všetko, samozrejme, dvakrát, lebo aj pani vychovávateľka v školskom klube trávila s deťmi množstvo cenného času.

Počula som aj absurdné prípady, keď sa na konci prvého stupňa trieda skladala na spoločnú rozlúčkovú večeru a objednala si celú reštauráciu ako v prípade stužkovej.

V treťom kole sa v diskusii na Edupagei rozdeľuje, ktoré deti pôjdu spomínané dary odovzdať, čo pri tom povedia a kto to všetko zorganizuje. Samozrejme, hlavnými protagonistami bývajú deti spomínaných aktívnych maminiek. Dáva to logiku, vedia sa predsa doma dohodnúť čo a ako. 

Pravdou je, že učitelia nie sú spoločensky ani platovo docenení a rodičia sa im chcú za mravčiu prácu s ich deťmi úprimne poďakovať. Zašlo to však nejako priďaleko, v niektorých prípadoch aj za hranicu vkusu a možností samotných rodičov. Dochádza tak k situáciám, keď rodičia z malej obce, ktorí si sami nikdy nedopriali víkend vo wellness hoteli, sa skladajú pani učiteľke na ozdravný pobyt a ešte k tomu na poukážku do DM drogérie, Decathlonu či do Ikey. Ak majú na škole detí viac, tak ich čaká na konci roka celkom vysoký výdavok. Vyhovoriť sa dá z podobných iniciatív aktívnych rodičov len veľmi ťažko, veď kto chce vyzerať tak, že svojmu učiteľovi nedopraje a že šetrí na svojom dieťati?

Spomínaný symbolický rituál, keď sa posledný deň v roku odlíšil od všetkých ostatných bežných dní, sa pomaly vytráca. Dary dohodujú rodičia medzi sebou v anonymnom priestore Edupageu bez účasti detí. Deti si prídu po vysvedčenia, pani učiteľke sa podá obálka s poukážkou, spoločná kytica a vec je vybavená. 

Ako to však v posledný deň školského roka nakoniec dopadne? Rodič, ktorý chce dať tomuto dňu váhu a istý slávnostný rituál, to nakoniec vyrieši tak, že ešte svojmu dieťaťu na poslednú chvíľu zoženie kvet aj onú zatracovanú bonboniéru. Veď napokon ide o symboliku, aby dieťa za seba učiteľke poďakovalo za celoročnú námahu. 

Slávnostné rituály sú v živote dieťaťa dôležité, zvlášť keď oddeľujú jednu etapu života od tej nasledujúcej. Vysvedčenie a posledný školský deň sú v podstate dôležitým prechodovým rituálom. My sme ho však zredukovali na virtuálny trh s darmi. Kto vymyslí väčší a originálnejší, ten vyhráva. 

Súčasní rodičia si zrejme zo svojho detstva spomínajú na deň, keď pani učiteľka rozdávala koncoročné vysvedčenia. Aj dievčatá, ktoré neznášali biele silonky, si ich tento deň museli na seba natiahnuť, k tomu šaty, lakovky, vo vlasoch mašľa a v ruke karafiát či gerbera. Dva kvety, ktoré bolo možné v čase končiaceho režimu zohnať kdekoľvek. Chlapci slušné gate a biela košeľa. Tí majetnejší okrem kvetu doniesli učiteľke ešte nugátový dezert alebo rumové pralinky. 

Hoci to bolo miestami aj trochu trápne, malo to isté čaro. Doniesť v priesvitnom plastovom obale papier s hodnotením svojich výsledkov za celý rok, ísť spolu s rodičmi na zmrzlinu, škrabajúce silonky vymeniť za šortky a užiť si už len dva bezstarostné mesiace prázdnin.

Dar pre učiteľku je jednoduché gesto, ktoré pôvodne bolo dôležitejším signálom pre samotné dieťa než pre rodiča či pedagóga. Škoda, že sme si ho privlastnili my rodičia a dávame mu nové významy, ktoré azda nie sú ani potrebné.