Na povrchu sa začína objavovať rozpor medzi ekonomikou a politikou. Medzi ekonómami, ktorí sa snažia čestne a objektívne hodnotiť svet a medzi politikmi, ktorí sa snažia za každú cenu prezentovať svoju dôležitosť. Väčšina centrálnych bankárov sú politici, ktorých úlohou je zachraňovať svet. Často pred problémami, ktoré sami spôsobia.

Ich nekončiace vyjadrenia, ako je nutné ďalej razantne zvyšovať úrokové sadzby, začali narážať na realitu. Po utorkovej šokujúco nízkej španielskej inflácii v stredu šokujúco nízko vyšli aj francúzska a nemecká inflácia. Začína sa potvrdzovať, že inflácia nie je ničím iným ako následkom cien energií.

Mnohí politici z radov ECB, budú napriek tomu ďalej tvrdiť, že rizikom je jadrová inflácia očistená od cien energií a potravín, ktorá ostáva stále vysoká. Podľa nich existuje hrozba, že rast miezd bude zvyšovať infláciu a vytvorí mzdovo-cenovú špirálu. Ide o konštrukt, ktorý nemá takmer žiadnu historickú a ani principiálnu relevanciu.

Pred pol rokom prišiel Medzinárodným menový fond s analýzou, kde tvrdí, že udržateľný simultánny rast miezd a cien je neobvyklý, a takmer vo všetkých inflačných prípadoch mzdy len nasledujú ceny. Avšak, keď máte v ruke kladivo, všade vidíte klince. Centrálni bankári sa rozhodli, že napriek klesajúcej inflácii budú pre hrozbu mzdovej inflácie extrémne agresívni.  

Ideu, na ktorej je táto agresivita založená, v pondelok zabila štúdia Adama Shapira z Fedu. V nej konštatuje, že rast miezd nemá takmer žiadny vplyv na infláciu. „Z odhadov vyplýva, že nedávny prudký nárast indexu nákladov na zamestnanosť vysvetľuje len asi 0,1 percentuálneho bodu zvýšených hodnôt inflácie, čo je zanedbateľná časť z nárastu o tri percentuálne body.“

„To ponecháva otvorené ďalšie vysvetlenia vysokej korelácie medzi rastom nákladov práce a infláciou. Nedávne dôkazy napríklad ukazujú, že rast miezd má tendenciu nasledovať infláciu,“ dodáva A. Shapira. Jeho štúdia podporuje historické epizódy, na ktoré sa odvoláva aj MMF, že aj v súčasnosti je mzdová inflácia následkom vysokej inflácie. Nie naopak. A tú nespôsobilo nič iné, ako energie.

Napriek tomu budú právnik Jerome Powell rovnako ako právnička Christine Lagardová tvrdiť, že pokiaľ trh práce ostane silný, hrozí ďalší rast inflácie. Na rozdiel od ich politického názoru, najväčší investori sveta sa už mesiace pripravujú na radikálny pokles úrokových sadzieb.

Proti centrálnym bankárom sa čoraz viac stavajú aj ekonómovia z vlastných centrálnych bánk. V utorok vyšiel polročný report ECB o finančnej stabilite, ktorý varuje pre rizikami rastúcich úrokových sadzieb s jednoduchým odkazom: „výhľad pre finančnú stabilitu v eurozóne ostáva krehký“.

Politikmi neustále prezentovaný silný a zdravý bankový sektor nemusí byť tak silný a zdravý, ako tvrdia. Rozhodne nie, ak budú úrokové sadzby ďalej rásť a príde k simultánnemu ekonomickému šoku. Príchod recesie, deflácie a straty trhovej likvidity ním určite je.

Deutsche Bank Head Office in Frankfurt am Main
Neprehliadnite

Európske banky sú silné a zdravé. Napriek tomu ich akcie nikto nechce

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa