Výchovná poradňa Potrebujú deti dostávať od rodičov pravidelné vreckové?

Aj tieto pochybnosti, či skutočne vreckové naučí deti finančnej gramotnosti a namiesto toho si nezačnú kupovať zbytočnosti, dávanie vreckového odďaľujú. Naozaj potrebujú deti dostávať od rodičov pravidelný príjem? A ak áno, v akom veku je vhodné začať dávať deťom vreckové? Spýtali sme sa na to odborníkov na výchovu.

Martina Šadláková, klinická psychologička, pôsobí v Centre celého človeka – ENOIA v Považskej Bystrici ako poradenský psychológ v kríze vzťahov v manželskom poradenstve, venuje sa aj témam hypersenzitivity, syndrómu vyhorenia a osobnostného sebarozvoja, je mama troch detí

V prirodzenom vývine sa dieťa učí loziť, chodiť, rozprávať najmä podnetmi z prostredia. Inak to nie je ani v kontakte s peniazmi. Dieťatko už v skorom veku pozoruje dospelých a učí sa chápať funkciu peňazí podľa toho, ako k peniazom pristupujú jeho rodičia.

Odpozorované potom napodobňuje a nacvičuje napríklad aj hrou na obchod. Už tam môžeme vidieť prístup dieťaťa k peniazom a v súvislosti s tým vzťah k ľuďom, pochopenie a jeho postoj k princípu „niečo za niečo“. Nesmieme však zabúdať, že v tomto všetkom dieťa len zrkadlí naše názory, postoje a správanie sa voči peniazom.

Prvou témou pri vzdelávaní dieťaťa vo finančnej gramotnosti je teda zodpovedať si svoj postoj a správanie sa vo finančnom svete. Ako reagujeme pred dieťaťom, keď sa nám zdá niečo pridrahé alebo keď nám spadnú centy na zem? Vidí v nás dieťa príliš „sporivého bankéra“ alebo, naopak, „ľahostajného rozhadzovača“? Vo svojich konkrétnych reakciách totiž kladieme základy prístupu dieťaťa k peniazom.

Deti sú prirodzene v kontakte s peniazmi už od malička, no je na nás, ako im vzťah k peniazom predstavíme svojím príkladom. Nie je dobré tváriť sa, že peniaze deťom do rúk nepatria alebo ich nebodaj pokazia.

Naopak, v prirodzených situáciách, napríklad keď dieťa dostane peniaze od starých rodičov alebo si chce samo zaplatiť zmrzlinu, môžeme správnym vedením pomôcť dieťatku získať zdravý a pravdivý prístup k peniazom.

Pochopenie hodnoty peňazí prichádza až so schopnosťou pochopiť matematické operácie, teda primerane s nástupom do školy v mladšom školskom veku. Preto je v prvých rokoch života podstatný práve príklad rodičov s narábaním s peniazmi, v školskom veku je už úplne prirodzené vzhľadom na vývin dieťaťa, aby dieťa začalo dostávať pravidelné vreckové, za ktoré bude niesť zodpovednosť.

Tu sa, naopak, môže rodič zdokonaľovať v schopnosti rešpektovať rozhodnutia dieťaťa pri míňaní nasporenej sumy, čím ho zase má príležitosť naučiť, že pri zlom rozhodnutí prichádzajú následky.

Treba pamätať aj na to, že ak by sme o úsporách dieťaťa rozhodovali my, nemalo by to pre dieťa v konečnom dôsledku zmysel. Vreckové by malo slúžiť na osobné potreby dieťaťa, nie na mimoriadne výdavky. V prípade väčších nákupov dieťaťa je vhodné zaviesť pravidlo spolufinancovania rodiča a tým aj jeho kompetencie zasiahnuť do možnosti výberu.

V mladšom školskom veku dieťa dokáže posúdiť, čo si kúpi za svojich 5 eur, ale pri 600-eurovom bicykli už potrebuje podporu rodiča. Netreba zabúdať, že aj tu rodič ostáva vzorom budúceho správania sa dieťaťa k peniazom.

Peter Fudaly, špeciálny pedagóg, poradca, lektor a supervízor, pracuje v o. z. Návrat, je otcom piatich detí

Vreckové okrem toho, že pomáha u detí rozvíjať základy finančnej gramotnosti, učí ich zároveň vnímať aj hodnotu peňazí či vecí, ktoré si za ne môžu zabezpečiť. Otázka teda nestojí tak, či deťom dávať alebo nedávať vreckové, ale skôr ako „pracovať s témou vreckové“ tak, aby sme dieťa pripravili na život vo svete, kde sú peniaze každodennou realitou.

Pri dávaní vreckového deťom ide v podstate o simuláciu či modelovanie našej dospeláckej reality v malom. Pri jeho nastavovaní sa môžeme v nejakej miere riadiť pravidlami a princípmi, ktoré platia aj vo finančnom svete dospelých.

Kedy teda začať dávať dieťaťu vreckové? Vtedy, keď ich reálne potrebuje. Najčastejšie je to v období, keď sa začína nachádzať v situáciách, v ktorých sa od neho očakáva samostatnosť a zodpovednosť (napríklad samostatné chodenie do a zo školy, na voľnočasové aktivity) a zároveň komunikuje isté individuálne potreby (napríklad môcť si kúpiť nejakú maškrtu v školskom bufete či dať si zmrzlinu s kamarátmi cestou zo školy).

Je užitočné rozlišovať základné potreby a individuálne vývinové potreby svojho dieťaťa. Kým napríklad náklady spojené s jeho vzdelávaním, s podporou talentu či inými voľnočasovými aktivitami znášam ja ako rodič, v prípade „nadštandardných“ individuálnych potrieb, ktoré idú nad rámec toho, čo má zabezpečené, by malo náklady znášať dieťa.

Niekedy sme v situácii, že to nie je také jednoznačné, napríklad keď ide dieťa do letného tábora, chce využiť nejakú atrakciu na rodinnej dovolenke, kúpiť si „užitočnú“ hračku. Je to príležitosť pozvať dieťa k finančnej spoluúčasti. U nás doma veľmi často zaznieva otázka: Koľko si ochotný/á alebo schopný/á prispieť? Suma spoluúčasti je rôzna, v závislosti od aktuálnej disponibility toho-ktorého dieťaťa.

Deti okrem bežného vreckového môžu dostať nejaké peniaze od príbuzných či pri rôznych príležitostiach, alebo si ich aj príležitostne zarobiť.

Aké by malo byť bežné vreckové? Primerané finančným nákladom i možnostiam rodiny a individuálnym potrebám dieťaťa. Výsledná suma môže byť výsledkom spoločného rozhovoru, v ktorom dieťa porozumie tomu, čo všetko rodičia zo svojho príjmu zabezpečujú pre rodinu i pre dieťa samotné a na čo má vreckové slúžiť, a zároveň vyjadrí, ako ho chce používať.

Je dobre, ak sa okrem sumy dohodnú aj ďalšie pravidlá (ako často, kedy, jeho zvýšenie). Svojho času to bola u nás vždy nedeľa večer, pred začiatkom školského týždňa a s prechodom do vyššieho ročníka sa týždenná suma vreckového o niečo zvýšila.

Na záver ešte jeden osobný názor na vreckové pre deti vo forme elektronických peňazí s možnosťou platby kartou či náramkom. Je to síce v súlade s dobou, bezpečnejšie a jednoduchšie, ale pre mladšie deti príliš abstraktné. Dieťa sa učí zákonitostiam sveta na konkrétnych veciach.

Doprajme im teda tých pár drobných v pokladničke či vo vrecku.