Gibraltár severu: O Suomellinu sa preťahovali Rusi so Švédmi

Ostatné štáty pri Balte vzrastajúci vplyv Ruska čoskoro pocítia. V priebehu krátkej doby dochádza v regióne k niekoľkým konfliktom. Švédsky kráľ Frederik I. (1676–1751) sa preto rozhodne posilniť obranu východnej hranice svojej ríše. Vybudovanie novej námornej pevnosti a základne sa však aj kvôli financiám opakovane odkladá. Na pustom súostroví kúsok od Helsínk (Fínsko bolo vtedy súčasťou Švédska) sa začína stavať až v roku 1748. Ambiciózny projekt dostáva na starosť Augustín Ehrenswärd (1710–1772). Švédsky vojenský architekt mu zasvätí zvyšok života. Vďaka nemu sa tiež začnú rýchlo rozvíjať neďaleké Helsinki. Do malej obchodnej osady sa na jeho popud v krátkom čase prisťahujú stovky rodín.

Mýtus padol

Švédi novú pevnosť pomenujú Sveaborg (Švédsky hrad), medzi ľuďmi sa potom pre ňu vžije prezývka „Gibraltár severu“. Výstavba rozľahlého komplexu s hviezdicovým pôdorysom bola pre architekta Ehrenswärda veľkou výzvou. V projekte musel zohľadniť členitý terén na ostrovoch a v mnohých prípadoch mu neostávalo nič iné ako obranné múry zasadiť priamo do skaly. „Je nedobytná!“ súdi sa vtedy všeobecne, lenže v roku 1808 tento mýtus padne. Medzi Švédskom a Ruskom vtedy vypuká nová vojna a Sveaborg je obkľúčený. Jeho veliteľ sa po niekoľkomesačnom obliehaní rozhodne vzdať, pretože obrancom dochádzajú zásoby. O rok neskôr vojna skončí. Švédi boli porazení a prichádzajú o rozsiahle územia. Novo zriadené Fínske veľkokniežatstvo sa ako autonómna oblasť stáva súčasťou Ruska.

V moci cára

Pevnosť dostala nové meno - Viapori. Rusi ju zmodernizujú - rozšíria tunajšiu kasárne aj lodenicu a vylepšia jej opevnenie. Jej dôležitosť je jedným z dôvodov, prečo ruský cár Alexander I. (1777-1825) v roku 1812 menuje namiesto Turku za nové fínske hlavné mesto práve Helsinki. Počas krymskej vojny (v rokoch 1853-1856) Viapori bombarduje francúzsko-britská flotila. Pevnosť utrpí vážne škody, fungovať ale bude ďalej. Počas prvej svetovej vojny sa podieľa na ochrane Petrohradu. V roku 1917 Fíni získavajú nezávislosť a pevnosti dajú meno Suomenlinna (Fínsky hrad). Armáda ju bude využívať až do roku 1973. Potom vojakov vystriedajú na ostrovoch prepojených mostami obyvatelia Helsínk, ktorí sem radi chodia na pikniky. V roku 1991 je Suomenlinna zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO a dnes patrí k najvyhľadávanejším turistickým cieľom vo Fínsku.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram