Ad: Pohľad z Moskvy. Rusi ako zombie. A nielen oni

Reálny pohľad novinára z Moskvy hodnotí reakcie ruského obyvateľstva na súčasný vojnový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou ako nepochopiteľné. Ruská optika nazerania na násilnú okupáciu Ukrajiny je značne rozšírená aj u nás na Slovensku, čo nám dokazujú prieskumy verejnej mienky, ale aj osobné stretnutia s ľuďmi. Autorovi sa podarilo nájsť termín diagnózy blízkej psychickému stavu celej ruskej spoločnosti. Hovorí o psychologickom ochrannom mechanizme, ktorý z občanov Ruska urobil zombie. Súčasná terminológia označuje zombiu ako mŕtvolu oživenú pôsobením nadprirodzených javov, vykonávajúcu príkazy svojho pána, jednoducho oživenú mŕtvolu alebo osobu bez záujmu o okolie, nevšímavú, ľahostajnú, duchom neprítomnú. Nad touto vážnou deformáciou je potrebné sa zamýšľať a to nie len z hľadiska súčasných udalostí, ale aj z hľadiska historického.

Dagmar Babčanová

Načrime do minulosti a pripomeňme si príčiny daného stavu vychádzajúce z komunistickej minulosti Sovietskeho zväzu. Mnohé veci porozumieme, pretože boli tiež súčasťou našej cesty do šťastnej komunistickej budúcnosti. Nedá mi v tejto súvislosti neobrátiť sa na uznávaného francúzskeho mysliteľa Alaina Besançona, nazývaného aj „historikom ideí“. Jeho určenie diagnózy vyplýva z jeho vlastnej skúsenosti a dlhoročného sledovania historického vývoja ruskej spoločnosti na základe štúdia svetových historikov, ktorí sa ruskej otázke venovali dôkladne a s nadhľadom. Dejiny sú dlhý proces a nie je ho možné skrátiť ani urýchliť. Európa znamená spojenie kresťanského, rímskeho a germánskeho dedičstva. Rusko nepoznalo stredovekú cirkev, ani Rímsku ríšu, ani feudálne zriadenie, ani rytierstvo, ani renesanciu, ani reformáciu. Otázka, či Rusko je v Európe sa dá preto jednoducho zodpovedať. Historickou pravdou zostáva, že Rusko sa ešte v roku 1914 snažilo poskytnúť o sebe načisto imaginárny obraz a manipulácia so lžou a klamstvami sa stala pre Rusko priam príslovečnou. Prečo to tak bolo?

Pozrime sa na niekoľko závažných historických faktov, ktoré uvádza Besançon. Slabé a chudobné Rusko chcelo byť silné a bohaté. Bolo barbarské a chcelo byť civilizované. Štátna forma samoderžavija ho však robila ešte chudobnejším a barbarskejším. Potreba kompenzácie daného stavu vyvolala túžbu prisudzovať si megalomanské dejiny, čo ale znamenalo klamať a nepozrieť sa bez hanby do tváre svojej historickej pravdy. Pár rokov na to sa chopil moci Lenin. Nasledovalo obdobie utópie, ktorá sa nazývalo socializmom. Mal sa vytvárať nový človek, vedľa ktorého by Michalangelo a Leonardo da Vinci vypadali ako trpaslíci. Aspoň tak o tom písal Trockij. Socializmus bolo treba vybudovať a ľud podrobiť prevýchove. K tomu, aby mohli byť vytvorené nové dejiny, bolo treba vyčistiť knihovne, pozatvárať archívy a zbaviť sa skutočných historikov, ktorí boli často odvlečení do táborov.

S leninizmom sa povinne snúbil absolútny nacionalizmus. Prítomnosť mala prekonať dejiny. Stalin dotiahol lož na najvyšší stupeň, keď na zjazde v roku 1934, hneď po ukrajinskej genocíde povedal: „Súdruhovia, žije sa u nás lepšie, žije sa radostnejšie“. Boris Suvarin v roku 1938 napísal: “Sovietsky zväz je krajinou lži a to lži absolútnej integrálnej. Stalin a jeho poddaní klamú. Vždy v každom okamihu, za všetkých okolností a sila klamstva spôsobuje, že si už ani neuvedomujú, že klamú. A keď každý klame, potom už neklame nikto. Kde všetci ostatní klamú, tam neklame nikto. Aj v štyroch písmenách názve ZSSR sú obsiahnuté štyri lži...“

Skutočné dejiny sovietskeho Ruska sú väčšinou dielom západných spisovateľov a historikov. Prví, ktorí ich pochopili, boli väčšinou bývalí komunisti, alebo ľavičiari, ktorí v nich postrehli víziu takmer metafyzickú (Orwell, Koestler, Suvarin). Po Solženicinovom diele, ktoré dorazilo na Západ na konci šesťdesiatych rokov, sa počínanie prezieravých a múdrych západných historikov začínajúc rokom 1917 iba potvrdilo. Tragédiou ruskej historiografie je, že ani dnes nenájdeme v dejepisných ruských príručkách žiadnu výčitku svedomia tak, ako to naopak urobilo Nemecko. Všetko je zdôvodnené nutnými krokmi ruského štátu a jeho národnej obrany. Ruské príručky začali obdivom veľkých autoritárskych cárov, Petra Veľkého, Alexandra III. A potom postupne a nenápadne vracajú späť Lenina, Dzeržinského a teraz aj Stalina.

Všetci, ktorí sme totalitný režim zažili na vlastnej koži a boli sme svedkami lži a klamstiev veľkého Sovietskeho zväzu môžeme s uvedenými faktami iba súhlasiť. Sovietsky model „ontologickej lži“ sa počas 40 rokov komunistického režimu úspešne pretransformoval do myslenia našich ľudí. Vykonávanie zla v mene dobra sa ujal ako ľahká forma životného štýlu. Obdobie komunizmu hlboko zasiahlo do genetickej výbavy našich národov. Týkalo sa to všetkých päťročníc, štatistík, demokracie slobody a ľudských práv. Lož zničila zmysel pre pravdu, otupila myseľ, áno, podobáme sa na zombie. Nehľadáme pravdu, ľahšie je vykonávať rozkazy svojho pána. Z ľahostajnej zombie však nenápadne vykuká lžami obrastená stará gorila.