Ľudia, ktorí ma poznajú len tak zbežne, o mne tvrdia, že som ufrfľaný a negatívny ako storočný dedo. Ale tí, ktorí ma poznajú bližšie, vedia, že to nie je pravda, a v skutočnosti som ufrfľanejši a negatívnejší ešte oveľa viac. No a dnes budú predmetom mojej negativity spomienky na moje stredoškolské štúdium.

 

Už vtedy som bol uhundraný. Napríklad som sa sa v kuse vypytoval, na čo sa učíme toto a tamto, keď si to vieme v priebehu 30 sekúnd vygúgliť. Áno, vtedy bol ešte internet o dosť pomalší ako dnes. Dnes by na to stačili možno tri sekundy. A viete ako sa hovorí, že neexistujú hlúpe otázky? Tak ja som to vtedy vlastne úspešne poprel. Ale na moju obranu bol som ešte mladý a hlúpy. Pretože správne som sa nemal pýtať, na čo sa to učíme, keď je všetko na internete; ale ako spoznať, či to, čo som našiel, je pravda.

 

Príklad: na internete nájdem niekoho, kto tvrdí, že kuchynská soľ nie je chlorid sodný, ako mi tvrdia liberálne médiá, ale napríklad fluorid draselný. Ako si viem overiť, či je to pravda? Predpokladám, že poslucháči sa teraz chytajú za hlavu a pýtajú sa, prečo by niekto klamal o chemickom zložení kuchynskej soli. Lenže toto sa bežne deje. Napríklad sneh nie je zamrznutá voda, ale nejaké mikroplasty. Alebo kondenzačné čiary nie sú voda, ale chemtrails. Alebo saharský piesok nie je piesok, ale... Vlastne sme sa ani nikdy nedozvedeli, čo je ten piesok, lebo ani po 5 rokoch ĽSNS akosi nezverejnilo, čo dokázala naša analýza.

 

Inak v každom prípade musím mladého konšpiračného teoretika pochváliť. Bez irónie. Nebol ovca a keď mal nejaké podozrenie, použil kritické myslenie a snažil sa nájsť dôkazy, ktoré by podporili jeho teóriu. Ak sme sa teda nikdy nedozvedeli, čo presne bol saharský piesok, zrejme to bude tým, že mu Čaputová vymenila vzorku za vzorku zo svojho mačacieho záchodu.

 

A zas povedzme si, že factchecking nevyzerá tak, že na všetko, čo povie konšpirátor len povieme, že to je blbosť, a kritické myslenie nevyzerá tak, že len proste odkážeme na oficiálne zdroje. Sám som zažil obdobie (aj keď si ho nepamätám), keď oficiálne zdroje mali od hodnovernosti ďaleko ako Kotleba od zdravého rozumu.

 

Lenže my deti nevedieme k tomu, aby sami rozmýšľali a objavovali veci; my ich vedieme k tomu, aby len opakovali to, čo bolo v učebniciach. Áno, kedysi bolo vhodné, aby deti moc nerozmýšľali nad tým, čo si v učebnici prečítajú. Dokonca to bolo nežiaduce. Ak si človek prečítal pred rokom 1989, ako zle sa majú vykorisťovaní robotníci v kapitalizme, tak tomu mal proste veriť a nie rozmýšľať nad tým, prečo sa všetci snažia dostať do západnej Európy a nik do Sovietskeho zväzu.

 

Lenže dôsledky toho dnes vidíme sami. Absolvent nášho vzdelávacieho systému si niekde prečíta, že učebnice nás klamú a zem nie je guľatá, ale plochá a začne to opakovať, pretože presne k tomu bol celý život vedený. Pritom práve pri tomto by možno nebolo na škodu opýtať sa detí, aké dôkazy by navrhli, aby dokázali, či je alebo nie je guľatá. Samozrejme, že nie je možné, aby tak deti postupovali pri každej téme, ktorá sa preberá, lebo by sa skoro nič nenaučili, ale dať si z času na čas takéto myšlienkové cvičenie by ich celkom dobre pripravilo do reálneho sveta, kde sa to konšpiračnými teóriami len tak hemží.

 

Teda okrem nedostatku času, je tu ešte iný dôvod, pre ktorý toto nie je úplne dobre možné: Z prieskumu vyplýva, že 44 percent učiteľov považuje nový koronavírus za bežné chrípkové ochorenie. Tomu, že pravidelné nosenie rúšok má negatívne zdravotné dôsledky, verí 39 percent učiteľov. Takmer tretina (31 percent) učiteľov na druhom stupni základných škôl si myslí, že očkovanie je prípravou na čipovanie ľudí. A môžeme čakať, že ľudia, ktorí veria takýmto hovadinám, dokážu naučiť deti samostatne rozmýšľať, ak toho sami nie sú schopní?

 

No asi nemôžeme. Ja som chodil na gymnázium, ktoré sa pravidelne umiestňuje v rámci najlepších 10 na Slovensku a aj tak si myslím, že čo sa týka kritického myslenia, viac mi dal youtube kanál Maxwellovi démoni než 8 rokov gymnaziálneho štúdia. Takže asi tak.

 

Mohli by sme nadávať celý článok, prečo je zlé, že nás škola nenaučila základné argumentačné fauly (neskôr na práve by som to isto využil), chyby v uvažovaní typu – ale mne to pomohlo, zákon malých čísel alebo niečo o konfirmačnom skreslení a podobne. Ale zas nebol na to čas, lebo sme sa museli učiť vymenovať všetky kosti na hlave. Aj latinsky. Viete koľkokrát som to využil? Ani raz! A koľkokrát som využil vedomosť, že na potvrdenie účinnosti lieku sú nutné dvojito zaslepené štúdie a nie anekdotické príhody? Každý deň, ktorý si nekúpim homeopatiká!

 

Ale prejdime k predmetu, kde ma mrzelo asi najviac, že sme do veľkej miery len opakovali to, čo bolo v učebniciach, pretože bol môj druhý najobľúbenejší – literatúre. Ak bolo cieľom literatúry, aby som vedel vymenovať asi tak 100 Shakespearových hier a pritom žiadnu nevidel, tak jej to fakt vyšlo. Ak jej cieľom bolo vychovať zo mňa Shakespearovho fanúšika, tak zlyhala na celej čiare. Našťastie som raz náhodou prepol na Čt2, práve keď vysielali Richarda III. s Gandalfom v hlavnej úlohe…

 

Celkovo ale sa vyznačovalo moje štúdium literatúry memorovaním sa značného množstva faktov o rôznych autorov a ich dielach, vďaka čomu nám neostával čas na to, aby sme si tieto diela aj čítali. A dám tu analógiu. Ak chce díler namotať deti na drogy, tak tiež im predsa nerozpráva 10 hodín o rozdieloch medzi extázou a pervitínom. A hlavne ich potom neskúša, koľko z toho si zapamätali. Nie, dá im zadarmo vzorku, aby to zažili na vlastnej koži. (Teda mne sa to nestalo, ale pani učiteľka hovorila.) A rovnako by podľa mňa mali postupovať aj školy. Ak chceme namotať dieťa na scifi, tak mu na základnej škole podstrčme Julesa Vernea. A ani sa nenazdáme a číta Heinleina a debatuje s učiteľom o tom, že podmienkou výkonu občianskych práv by malo byť absolvovanie služby.

 

Ja viem, že sme mali čitateľské denníky, kde sme mali písať o knihách, ktoré sme čítali, ale toto bolo u nás tak povrchné, že často sa stávalo, že sme len prepisovali, čo sme si o knihe prečítali na referátoch alebo wikipédii. A budúci školský rok to už bude za študentov písať ChatGPT, takže to ani len nebudú musieť prepisovať z netu.

 

Na druhej strane, v niektorých predmetoch je nutné, aby žiaci radšej len opakovali to, čo je v učebniciach, lebo nemožno čakať, že na to prídu sami. Nemôžeme na sexuálnej výchove nechať deti šukať ako králiky a potom tým, ktorí chytia syfľa alebo svišťa povedať, že mali použiť kondóm. A ani na dejepise nemôžeme rozdať deťom motyky, metličky a bazmeky na datovanie rozpadu rádioaktívnych izotopov uhlíka, vziať ich na nejaké archeologické nálezisko, aby zadatovali nájdené artefakty a sami tak zistili, že Slovania sem prišli niekedy v 6. storočí a nežijú tu už šesťtisíc rokov. A ani na zdravostrave nemôžeme deti nechať jesť len sucháre a sušené mäso, až kým nevypadajú zuby, aby pochopili, na čo slúži vitamín C.

 

Mimochodom zdravostrava je predmet, ktorý som si práve vymyslel. My sme ho nemali. Ale keď si pozriem štatistiky obezity, rakoviny hrubého čreva alebo porúch príjmu potravy, asi by sa celkom zišiel. A čo je asi najšokujúcejšie, o zdravej strave som sa dozvedel sledovaním Markízy (!), konkrétne Páleníka na Extrémnych premenách viac ako v škole. A teraz si predstavte, že dieťa, panensky nepoškvrnené vedomosťami o zdravom stravovaní, narazí niekde na instagrame na nejakého influencera, ktorý bude propagovať nejakú pošahanú diétu, detox alebo výživový doplnok. V lepšom prípade to len nebude fungovať, v horšom mu poškodí zdravie.

 

Ale zas aby som len nefrfľal, že boli len predmety, kde do nás len tlačili teóriu a nenechali nás, aby sme na niečo prišli sami, tak boli aj výnimky. Napríklad taká výtvarná výchova. Keď som mal úplne prvú hodinu výtvarky, nevedel som kresliť. Učiteľ do mňa netlačil žiadnu teóriu ani nič, nechal ma, nech na všetko prídem sám. A výsledok? Kresliť neviem dodnes, lebo som na to neprišiel. Aký presne význam majú takéto hodiny? Netuším. Ak si niekto rád čmára, tak si môže kresliť obrázky aj doma alebo vonku čarbať tagy. A my sme mohli ušetrený čas venovať niečomu užitočnému.

 

Lebo potom je tu ešte jeden predmet, ktorý bol podľa mňa strašne zanedbaný na strednej škole – náuka o spoločnosti. Teda niežeby som nepovažoval trigonometriu za dôležitú, len som ju od skončenia školy ani raz nepoužil. Na druhej strane naučiť sa aké zákony platia v našej krajine je užitočné asi pre každého, komu chcú dať policajti pokutu, alebo chce uzavrieť nejakú zmluvu, alebo vymôcť nejaké výživné od Borisa Kollára, alebo reklamovať pokazený mobil... Zatiaľčo trigonometria je užitočná pre každého, kto... chce byť stredoškolským učiteľom matematiky?

 

Ale aby ste si nemysleli, že propagujem potrebu učiť sa právo na strednej škole len preto, lebo som právnik; tak si myslím, že aj výučbu ekonómie by sme mali posilniť. Pretože ako hovorí staré severokórejské príslovie – daj dieťaťu obed zadarmo a bude voliť socialistov v najbližších voľbách; daj mu kvalitné ekonomické vzdelanie a bude voliť pravicu do konca života. A navyše pochopí, že nič také ako obed zadarmo neexistuje. Práve preto rozumiem, prečo Hlas, pardón Smer nepodnikol žiadne kroky v tomto smere. Ale čo robil Galek? Takto si mohol nenápadne vychovať množstvo nových voličov pre svoju stranu.

 

Tak a to by sme mali. Ak si myslíte, že vás v škole mali naučiť ešte niečo iné, kľudne to môžete napísať do komentárov. Ešte si osobitne nechávam jeden predmet, ktorý som ako dieťa nemal rád úplne že najviac a preto si zaslúži osobitný článok.