Viac telesnej na školách Žiaci pohyb potrebujú, ale odskáčeme si to my, protestujú školy

Keď poslanci minulý týždeň odhlasovali tretiu hodinu telesnej výchovy na základných školách, vyvolalo to naprieč školami vlnu obrovskej nevôle. Sedem profesijných organizácií, ktoré združujú riaditeľov rôznych typov škôl, žiadajú prezidentku, aby novelu nepodpísala. Nesystémová zmena môže byť podľa nich kontraproduktívna.

Obávajú sa prepúšťania učiteľov práve kvôli možnému zmenšovaniu úväzkov napríklad u jazykárov. „Nabúra sa celá koncepcia školy. Sme zásadne proti tomu. My sme orientovaní na jazyky, a preto budeme musieť ubrať buď z jazykov, alebo z informatiky,” hovorí pre Postoj riaditeľka prešovskej základnej školy na Kúpeľnej ulici Eva Bilišňanská.

Povinná tretia hodiny telesnej výchovy od septembra totiž siahne na počet voľných, teda disponibilných hodín, vďaka ktorým sa školy profilujú na jazyky či prírodné vedy. Zároveň budú musieť školy redukovať predmety, ktoré považujú za dôležité.

Proti navýšeniu telocviku sa rozbehla aj petícia.

Riaditeľka na Základnej škole Sokolíková v bratislavskej Dúbravke Daniela Ďurkovská takisto potvrdzuje, že bude škrtať hodiny, aby sa do rozvrhu zmestilo viac telesnej. Prvákom napríklad zostane jedna hodina angličtiny namiesto aktuálnych dvoch, druhákom vezmú jedinú hodinu informatiky, tretiakom „osekajú“ prírodovedu, štvrtákom matematiku, šiestakom ubudne biológia, siedmakom geografia, ôsmakom matematika. „Nepôjdeme rýchlikom, ale pôjdeme rýchlovlakom,“ upozorňuje.

Problémom je tiež, že v mnohých školách telocvičňa nie je. No aj školy, ktoré majú telocvičňu či dve, hlásia problém. Kapacita totiž nepustí, priestory na tretiu hodinu nevystačia pre všetkých žiakov. Školy upozorňujú, že po novom hrozia nulté, siedme či ôsme hodiny. Žiaci môžu mať kvôli dlhému vyučovaniu problém stihnúť poobedné krúžky.

Hýbať sa treba, ale na chodbe?

Telocvikárka Jana Drančáková zo Základnej školy v Ruskove pri Košiciach hodnotí, že úmysel navýšiť počet hodín telesnej je dobrý, ale tam sa to končí. „Je to bez prípravy,“ konštatuje pre Postoj s tým, že ide o komplikáciu pre všetky školy, s telocvičňou či bez. „Naše školstvo nie je pripravené na tretiu telesnú už len tým, že nie sú telocvične. A môžu chýbať aj telocvikári,“ dodáva.

Telocvikárka Drančáková so žiakmi cvičí roky len v provizórnych podmienkach, aj jej chýba telocvičňa. Pri zlom počasí zostávajú na chodbe školy, kde nie je priestor ani na pomôcky a pozor si musia dať aj na to, aby nevyrušovali žiakov v triedach.

„Keď cvičíme na chodbe, rušíme iné triedy. A robiť telesnú, kde deti majú byť ticho, je postavené na hlavu. Máme štafety a musím povedať žiakom, aby nepovzbudzovali svoj tím. Deti v sebe nedokážu udržať emócie.“

Na hrazdu môže ako telocvikárka zabudnúť, na chodbe ju zavesiť nemôže. Rovnako nemôže deti učiť ani šplhať – nemá kde. Žiaci majú na druhom stupni dve hodiny týždenne, nikdy nie ako dvojhodinovku.

Okolité krajiny majú viac telocviku. Foto: TASR/Milan Kapusta

Čas z hodiny jej tak vždy uberá chystanie a presúvanie pomôcok. Kabinet má takisto obmedzený, nafúknuté fit lopty by tam napríklad skladovať ani nemohla. „Aj na prestávku môžem zabudnúť, treba sa presúvať, pripravovať veci. Vždy je to na úkor niečoho – času učiteľa aj času žiakov.“

Absencia telocvične sa podľa nej odráža aj na rôznych súťažiach, keď jasne vidí, že lepší sú tí, ktorí na to majú vhodné podmienky a majú možnosť trénovať v telocvičniach. Školám, ktoré nemajú telocvičňu, má pribudnúť tretia hodina telesnej až o dva roky.

Odklad, ktorý získali školy, však telocvikárka nepovažuje za dostatočne dlhý. Hovorí, že niektoré školy to nemusia zvládnuť ani za päť rokov. Žiaci však podľa nej jednoznačne pohyb potrebujú, ale vidí, že najmä dievčatám sa veľmi hýbať nechce. Všíma si, že veľká časť detí sú „pohybové antitalenty“, nemajú podľa nej ani základné motorické zručnosti, nevedia skákať ani behať, dokonca ani hádzať loptou. „To sa len nabaľuje.“

Čítajte tiež

Športový fyziotréner Telesná výchova zanikla. Deti sú pokrivené a tínedžerov bolia chrbty

Jana Holubčíková

„Deti sú pesimistické, chorľavé, následkom toho sú menej v škole a menej sa učia. Musíme ich rozhýbať,“ hovorí Jaro Dulina.

Nelichotivý stav slovenskej školskej športovej infraštruktúry potvrdil aj vlaňajší prieskum. Dôvody, kvôli ktorým školy nemajú telocvične, sú rôzne. Dominuje však ekonomický faktor, čiže nedostatok peňazí na ich výstavbu.

Z analýzy stavu telocviční na základných a stredných školách z roku 2017 vyplýva, že takmer 40 percent základných škôl s počtom žiakov od 150 do 600 v tomto období nemalo telocvičňu. Najlepšie na tom boli gymnáziá s počtom žiakov od 151 do 600, najmenej telocviční mali špeciálne základné školy.

Tréner: Tretia hodina telesnej? Konečne!

Tréner Stanislav Pálka, ktorý vedie športové kurzy pre deti rôzneho veku v malackom centre Pohybovňa, hodine telesnej výchovy navyše tlieska. Bývalý telocvikár situáciu s nedostatkom pohybu u detí považuje za takú alarmujúcu, že podľa neho treba siahnuť po každej možnosti pohybu. Ten by podľa neho pomohol žiakom aj s inými neduhmi, napríklad psychickými problémami. „Deťom pomôže, aj keď sa s nimi pôjde tú jednu hodinu navyše aj angličtinárka hoci len prejsť.“

Aj podľa predsedu Združenia katolíckych škôl Daniela Masaroviča je potreba pohybu nesporná a aj tri hodiny telesnej považuje za málo. Nemá však podľa neho zmysel tlačiť na jej kvantitu, ale na zmenu celkového nastavenia vzdelávacieho systému. „Aj poslancom sme hovorili, že pohybová kultúra na školách sa vie dosahovať, a aj by sa mala, no iným spôsobom než pridávaním hodiny telesnej,“ dodáva.

Hýbať sa dá podľa Masaroviča v rámci každej vyučovacej hodiny, na prvom stupni sa to aj deje. „Pani učiteľky deti postavia, krátko si zacvičia, prestávky sú na to, aby sa deti dvihli od lavíc. Pohyb nie je obmedzený na vyučovacie hodiny,“ hovorí riaditeľ. Okrem vyučovania sa v škole organizujú športové kurzy a podujatia. „V školskom klube môžu byť žiaci v pohybe aspoň hodinu,“ spomína možnosti rozhýbania.

Viac študovať či športovať? Foto: unsplash.com

Masaroviča hnevá, že v školstve sa dejú „mohutné zmeny” prostredníctvom kurikulárnej reformy, čo poslanci nereflektujú. „Na čo tu robíme veľkú reformu, keď na druhej strane iná skupina neodborníkov, ktorá má však mandát túto zmenu urobiť, to urobí bez ohľadu na to, aby sa vôbec zaujímala a pýtala, či to je dosiahnuteľné a v súlade s koncepčnými zmenami. Totálne fiasko a znak toho, že parlamentná demokracia nefunguje a nefunguje kvôli úrovni politickej kultúry,“ zdôraznil predseda združenia katolíckych škôl.

Nový minister školstva Daniel Bútora navýšenie telesnej síce víta, ale upozorňuje, že návrh nie je uskutočniteľný. „Myslím si, že tomu zodpovedá aj odozva z terénu,“ reagoval s tým, že ide o „zbytočné znepríjemnenie neuveriteľne náročnej situácie, v ktorej sa školy a učitelia nachádzajú“. Proti sú aj jeho predchodcovia.

V Rakúsku zvyšujú z troch hodín na päť, v Poľsku cvičia štyri hodiny

Bývalý tenista a poslanec za OĽaNO Karol Kučera, ktorý spornú novelu predložil, pripomenul, že zákon len po rokoch opäť prinavrátil tretiu hodinu do škôl. Počet hodín telesnej sa znížil v roku 2008. „Zároveň sme sa zaradili medzi krajiny, ktoré naplnili rezolúciu Európskeho parlamentu a výzvu a dali sme tým jasne najavo, že nám na oblasti zdravie a pohyb veľmi záleží.“

Dodal, že pre 30 percent detí je telesná výchova jediným pohybom. Chce vytvoriť tlak na to, aby si školy bez telocvične pripravovali projekty a infraštruktúru. Školy si podľa neho môžu pomôcť aj projektom Tréneri v škole. „Vystavali sme unikátne školenie, vyškolili sme už 300 trénerov, po ktorých môžu školy siahnuť.“ V rámci projektu vyškolení tréneri pomáhajú na prvom stupni s telocvikom desiatkam škôl, ktoré tak získajú aj pomôcky na cvičenie.

Poslanec Igor Kašper zo Sme rodina odkázal, že pred rokmi nebolo viac telocviční, bolo viac žiakov a školy sa dokázali zariadiť. Poukázal, že v Rakúsku stúpne od septembra počet hodín telesnej z troch na päť za týždeň, v Poľsku sa hýbu štyri hodiny do týždňa, v Maďarsku až päť.

Zákon od septembra zavádza minimálne dve hodiny telesnej aj na stredných školách.

Zavedenie tretej hodiny telocviku v čase, keď sa základné školy chystajú na veľkú reformu, vyzerá byť ako priveľké sústo. Dobrá myšlienka v praxi prináša sériu nadväzujúcich komplikácií učiteľom a riaditeľom, ktorí už dnes fungujú nadoraz.

Školy sa pred letom ocitli v komplikovanej situácii. Majú v podstate len pár týždňov na to, aby sa prispôsobili novému zákonu. Veľké zmeny ich čakajú aj pri zavádzaní kurikulárnej reformy. Telocvične si niektoré školy nedokázali postaviť za dlhé desaťročia, teraz by to mali stihnúť za dva roky.

Bývalá členka Rady ministra pre šport a zároveň riaditeľka základnej školy vo Zvolene Lucia Mesárošová chápe obavu riaditeľov škôl, ktorí nemajú telocvičňu. Myslí si však, že kvalitná hodina sa dá odučiť aj bez nej. „Nebojme sa týchto zmien, viem, že každá zmena vyvoláva vždy obavy,“ apelovala po schválení zákona. Pripomenula, že čoraz viac detí trpí obezitou.

K základnému vzdelaniu patrí aj prehľad o životnom štýle, ten sa podľa nej dá ukazovať práve na telesnej výchove.