Zo Zochovej chaty na Zámčisko | maličkosti z Malých Karpát

Vchod do tej štôlne vyzerá ako z rozprávky. V mohutnom brale, v jeho päte, na úpätí nevysokého kopca, diera čierna, chodba v hlbinách podzemia stratená. Klišé ako vymaľované. Ibaže, ono to tak naozaj vyzerá.

Opustená banská štôlňa pod kopcom Zámčisko, fakt tak vyzerá. To  som ešte nespomenul, že na vrchu, ostrohu ostrom, stávala pevnosť drevená. Naozaj, neklamem. Kopec Zámčisko existuje, priamo nad starobylým mestom Modra a k tomu kopcu sa pohodlne dostanete zo Zochovej chaty.

Zámčisko

Zámčisko, Zámčisko!

Rád by som poznal pôvodný názov kopca Zámčisko. Pozrel som druhé, aj tretie vojenské mapovanie a nič. Meno som nebol schopný rozlúštiť. Škoda. Zámčisko je určite nový názov, možno len poslovenčený názov. Asi aj v minulosti bolo jasné, že na kopci bývalo hradisko. Nebolo by to nič neobvyklé. Poloha je strategická, výhľady ďaleké, pozostatky valov viac ako dobre čitateľné a banská činnosť intenzívna (a s ňou spojený pohyb ľudí a asi aj povrchové nálezy „starožitností“ na plochom vrchu časté), pravdepodobne nedali zabudnúť, že tu bývala pevnosť.

Zámčisko

Medzi slovenskými webovými stránkami som nenašiel lepšiu, ktorá by sa venovala hradiskám, ako hradiska.sk. Dovolím si teda citovať priamo z toho zdroja:

Priestor hradiska bol využívaný už okolo roku 700 p.n.l. (tzn. v čase najväčšieho rozkvetu smolenického hradiska Molpír) ľudom kalendenbergskej kultúry. K jeho vybudovaniu do podoby, ktorej pozostatky možno vidieť ešte dnes (predovšetkým dobre viditeľné obranné valy) však došlo až v čase Veľkej Moravy, kedy hradisko z najväčšou pravdepodobnosťou slúžilo ako refúgium pre obyvateľov územia dnešnej Modry a okolia. Hradisko teda využívali pôvodní "Modrania" ako útočisko pred nepriateľom v nepokojných časoch. Vždy keď hrozilo nebezpečenstvo, že na územie ich sídlisk vtrhne nepriateľ, obyvatelia sa uchýlili na opevnené Zámčisko, kde mali oveľa väčšiu šancu na obranu, ako v neopevnenom sídlisku na území Modry. Po odchode nepriateľa sa opäť vrátili do svojich domovov.Hradisko sa využívalo aj po vzniku Uhorského štátu. Napr. 13. storočie poskytovalo množstvo historických udalostí, pri ktorých mohlo nájsť modranské Zámčisko svoje uplatnenie. Či už ide o tatársky vpád, boje, ktoré sa odohrávali medzi vtedajším Uhorskom a poslednými Babergovcami po tatárskom vpáde, obdobie bojov medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom, alebo obdobie koncom 13. storočia, kedy bolo územie Malokarpatského regiónu zachvátené povstaním vojvodu Opura proti centrálnej vláde. V týchto obdobiach bolo Hradisko využité o čom svedčia i rôzne archeologické nálezy vojenského typu ako ostrohy, zvyšky zbraní, podkovy, podkováky, či tri hroty šípov. Hradisko zaniklo požiarom.[1]

Tak vieme, že história tohto miesta začína v staršej dobe železnej, že pradávni „Modrania“ neboli národom, ktorí by sme označili konkrétnym menom, identifikujeme ich len podľa „kultúry“. Teda hmotných pamiatok, ktoré sa v istom časovom období objavili povedzme, že v stredoeurópskom priestore.

Zámčisko

Toto odbočenie som spravil zámerne. Dávnejšie, dávnejšie, v diskusii k článku o hradisku na kopci Pohanská (fb profil Dobrodruh.sk) jeden čitateľ sa pohoršil nad tým, že spomínam „Keltov“ a zabúdam na slovanskú históriu. Iný čitateľ (hádam trochu oprávnenejšie) mi vytkol, že pozývam čitateľov na miesta, ktoré nie sú turisticky sprístupnené. Držím sa hesla História bez hraníc. Milosrdná nám história v istom časovom období národy nepoznala (týmto neďakujem romantikom 19. storočia, ktorí národné povedomie vyleštili do lesku diamantov) a našťastie, tentokrát, nikomu neprekáža, že sa budete pohybovať v lese s vysokým stupňom ochrany po turisticky značených chodníkoch.

Zámčisko

Štôlňa Panna Mária Pomocná

V úvode som spomenul vchod do štôlne. Banské dielo. V Malých Karpatoch nič nezvyčajné. S kutaním sa tu začalo možno v ranom stredoveku a skončilo v časoch raného postsocialistického kapitalizmu (teda ku koncu 20. storočia).

Táto štôlňa je najznámejšia v povedomí Modranov. Je veľmi často navštevovaná (s tým je spojené aj jej neustále znečistenie). Nachádza sa na svahu kopca, na ktorom je hradisko. Štôlňa je známa aj pod názvom Zámčisko. Približne 3 km severozápadným smerom od centra Modry sa vypína mohutné kremencové bralo, ktoré je pokračovaním spomenutého pruhu odolných spodnotriasových hornín. Pomenovanie mu dalo slovanské hradisko, ktorého mohutné valy sú viditeľné doteraz. Kamenný ostroh vypreparovaných kremencov poskytoval strategickú polohu a výhľad do okolia, kadiaľ prechádza cesta popod juhovýchodné svahy Malých Karpát. Pod hradiskom, na úpätí kremencového brala, bola starými baníkmi vyrazená štôlňa Panna Mária Pomocná (Panny Márie Pomocnej). Jej dĺžka je pomerne veľká, celkove až 155 m, ale razená bola v spodnotriasových kremencoch s vložkami tektonicky porušených bridlíc. V súčasnosti sa už nepodarilo zistiť, či starí baníci sledovali nejaké zrudnenie, ale vzhľadom ku geologickej stavbe, význam razenia takejto dlhej štôlne nemal opodstatnenie a možno hovoriť o prieskumnej štôlni.  Zámčisko, alebo Štôlňa Panny Márii Pomocnej bola tiež razená ručne za pomoci kladivka a želiezka. Tak ako nepoznáme účel razenia štôlne, teda akú mineralizáciu baníci sledovali, rovnako nie je známa ani doba vzniku. Môžeme iba predpokladať, že začiatok razenia štôlne spadá do obdobia nie mladšieho ako 17. storočie. Presný názov štôlne nebol doteraz známy. Podarilo sa ho objaviť až v roku 2013 na starej katastrálnej mape Modry z druhej polovice 19. storočia, kde sa zachoval v pôvodnom nemeckom znení ako Maria Hülf Stolln, a je pravdepodobne identický s pomenovaním z čias vzniku alebo využívania štôlne. V blízkosti štôlne Panna Mária Pomocná, ale v granitoidných horninách, bola situovaná ďalšia, dnes už zavalená štôlňa bez názvu.[2]

Zámčisko

Zbytočne by som sa snažil informáciu o banskej štôlni prerozprávať svojimi slovami. Členovia občianskeho združenia Ochrana zdravia a životného prostredia to na stránke Modranský banský náučný chodník urobili presne tak, aby každý porozumel. Iba spresním informáciu: štôlňa už netrpí nánosmi odpadu. Vstup je zväčšený, vyčistený, neprehliadnuteľný a krátky mostík neďaleko od vstupu, návštevníka bezpečne prevedie ponad prepad do nižšieho podlažia. Všetko ostatné je už o primeranej opatrnosti, trochu odvahe, zbytočnom neriskovaní a zvedavosti. Samotná štôlňa sa nachádza asi 10 m od turistického rázcestníka.

Zámčisko

Zo Zochovej chaty na Zámčisko

Turistom, starým harcovníkom, rovnako cross roadovým (či off roadovým?) bežcom, by som zbytočne hovoril ako na Zámčisko. Skôr sa obraciam teraz na elévov a rodiny s deťmi. Na Zámčisko choďte po modrej značke zo Zochovej chaty. Cesta je pohodlná, s malým prevýšením, občasným brodením sa v potokoch (ak je jar zrážkovo výdatná, tak ako bola v roku 2023), výborne značkovaná. Keďže začína prechodom okolo Tisových skál, bude to ochutnávka toho, aké krásne vedia byť nahé skaly v Malých Karpatoch a pokračuje úsekmi so širokými výhľadmi smerom k mestu Modra. Výstup je možný aj z Modry (časť Piesok), ibaže je strmší a nie je to práve vychádzka „lesoparkom“.

Zámčisko

Mimochodom, parkovanie na Zochovej chate je celotýždenne spoplatnené. Na parkovisku si nezabudnite kúpiť parkovací lístok (platiť sa dá aj kartou a app-kou). Ušetríte si zbytočné komplikácie.

Zámčisko

[1] http://www.hradiska.sk/search/label/Z%C3%A1m%C4%8Disko%20-%20Modra