Takto končí Heger, syn Ecthelionov

Podobnosť medzi Hegerom a Denethorom je ešte jedna - obaja boli len dočasnými správcami a na svoju funkciu si zvykli tak, že s ňou doslova zrástli. O tom, že mimoriadne vystúpenie v priamom prenose na obrazovkách verejnoprávnej televízie pôsobilo sebaponižujúco, písať nebudem. Zameriam sa na to, čo to hovorí o tom, ako Heger vníma politiku ako takú.

Politika ako hra s flexibilnými pravidlami

Hegerovi ide o všetko, politika ho zjavne baví a funkcia premiéra mu prináša dostatočnú publicitu, čo pri chabých preferenciách Demokratov nie je na zahodenie. Aj preto sa snaží stoj čo stoj zotrvať vo funkcii až do septembrových volieb.

Hegerovo vnímanie politiky má dva hlavné rysy. Chápe ju ako hru s flexibilnými pravidlami. Prvý raz sa to naplno ukázalo pri hľadaní „novej väčšiny“ po vyslovení nedôvery jeho vláde v parlamente. Jemne povedané, malo to len neveľa spoločného s duchom Ústavy a demokracie. Každému je predsa jasné, že po vyslovení nedôvery vláde nasledujú v demokratickom zriadení predčasné voľby. Také sú pravidlá. Bodka.

Pravidlá nerešpektoval ani včera, keď zneužil exkluzívny priestor vo verejnoprávnej televízii na to, aby s prosíkom žiadal prezidentku o zotrvanie vo funkcii. Ide o mimoriadne vystúpenie ústavného činiteľa a ten by mal v takomto formáte vystúpiť pri mimoriadnej situácii ako sú prírodné katastrofy, zásadné geopolitické udalosti alebo štátne sviatky. Hrozba odňatia poverenia viesť vládu určite nie je mimoriadnou situáciou. Teda nie pre občanov, okrem povereného premiéra Hegera.

Flexibilitu v úprave pravidiel ukázal aj pri presune stíhačiek MIG-29 na Ukrajinu. Aby bolo jasné, nemám absolútne nič proti darovaniu stíhačiek nespravodlivou vojnou sužovanej Ukrajine, ale nech sa to deje bez pochybností, či je to v súlade so zákonom. Ústava predsa jasne hovorí, že poverená vláda nemá právomoc rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky štátu. Postup v súlade s pravidlami by bolo počkať na predčasné voľby a nechať o tom rozhodovať novú vládu s jasným mandátom. Heger argumentoval, že poverená vláda disponuje právnou analýzu o ústavnosti tohto kroku. Právna analýza síce existuje, ale pochybnosti tu ostali.

Premiér sa viackrát správal ako dieťa, ktoré keď prehráva, žiada kamarátov o zmenu dohodnutých pravidiel hry tak, aby boli v jeho prospech. Žiadal o to SaS pri hľadaní novej väčšiny v parlamente, žiadal o to verejnosť pri MIG-och a teraz o to žiada aj prezidentku.
Je paradoxné, že líder Demokratov má občas problémy s demokratickými pravidlami.

Politika ako technické spravovanie krajiny

Druhým rysom je nazeranie na politiku iba ako na technické riadenie krajiny. Politici sa samozrejme majú starať o to, aby sme mali dobré zdravotníctvo, kvalitné cesty, dostupné školy, patričnú obranu a podobne, ale politika má predsa aj omnoho hlbší zmysel.
Ide o presadzovanie konkrétnych hodnôt v pluralite hodnôt.

To, že to Heger nechápe, indikuje, akými ľuďmi sa obklopil v strane Demokrati. Nechápte ma zle, netvrdím, že ľudia ako Naď, Káčer, Kollár sú zlí. Tvrdím len, že reprezentujú iné hodnoty ako Heger, ktorý sa dostal do vysokej politiky ako charizmatický kresťan a konzervatívec. V niektorých otázkach sú postoje konzervatívcov a progresívnej ľavice či liberálov jednoducho nezlučiteľné.

Aj nedávno prijatý pro-rodinný balíček ilustruje, že to nie je len o technickom riešení toho, koľko a komu štát cez sociálne nástroje prispeje, ale otázky na pozadí sú omnoho hlbšie. Je rodina inštitúcia hodná mimoriadnej podpory? Čo je rodina? Je to zväzok muža a ženy? Alebo aj vzťah žena – žena, muž – muž? Ktoré hodnoty chceme, aby vyznávala naša spoločnosť? A tak ďalej. Zdá sa, akoby túto vrstvu politiky Heger nevnímal.

Politika vždy bola a bude súbojom hodnôt, preto u nás nikdy neboli úspešné stredové strany. Buď veríte, že existujú dve pohlavia (i keď to nie je otázka viery... 🙂) alebo že ich je x. Pri niektorých otázkach neexistuje nič uprostred.

Vo štvrtok večer sme tak mohli v priamom prenose sledovať samoupálenie slovenského Denethora a tento týždeň budeme sledovať jeho strmý pád.