84 rokov po vyhlásení Slovenského štátu

Namiesto toho, aby ho s vymieraním svedkov zhodnotili historici, najmä média často preberajú jeho komunistické hodnotenie prívlastkom „klérofašistický“. Bol inakší, je to však stále „tabu téma“. Aj niektorí omnoho mladší o tom dnes „všetko“ vedia. História však nie je anonymná debata na facebooku.   

V rannom vysielaní Slovenského rozhlasu sa spomínali viaceré jubileá, iba to dnešné im nenapadlo. Ľudí viac zaujíma 30 ročná história Slovenskej republiky, ktorý začal Mečiarovou nocou na Nový rok 1993, keď za výbuchov šampanského a črepov fliaš sme oslavovali situáciu, o ktorej roky snívali naši otcovia a dedovia?

Slovenský štát z roku 1939 bol pomníchovský a vojnový. Vznikol v čase, keď veľmoci chodili pred Nemeckom v predklone. Samostatné Slovensko bolo produktom A. Hitlera, ktorého cieľom bolo rozbitie Česko-Slovenska. Po Homolovom vojenskom zásahu československej vlády, Hitler tvrdo tlačil na prezidenta Jozefa Tisa, podobne ako v r. 1968 L. I. Brežnev na Alexandra Dubčeka. Prezident, po doma odsúhlasenom pozvaní, odletel 13.3.1939 do Berlína a aj na základe vyhrážok o rozdelení Slovenska, rozhodnutie prenechal Slovenskému snemu. Ten 14.3.1939, sedem minút po Hitlerovom ultimáte, vyhlásil Slovenský štát, inú alternatívu vtedy nemal. Uznalo ho 27 štátov, aj Svätá Stolica a Sovietsky Zväz.

Bola to udalosť, v ktorej Slováci ťahali v ťažkom období za veľmi krátky koniec. Národ ho väčšinovo prijal, proti boli Česi, Maďari, Židia, aj komunisti..Slovenský štát pochopil hroziace červené nebezpečenstvo, ktoré sa vo februári 1948 uskutočnilo a 40 rokov nám „vládlo“. Napriek mnohým knihám o tomto, pre celú Európu tragickom období, náš „mainstrím“ pri jeho hodnotení používa stále totalitnú terminológiu. 

Toto obdobie, ktoré si iné štáty už vyriešili, Slovensko stále polarizuje. V čase dnešnej informačnej explózie sa tieto udalosti nedajú odbiť starými frázami. Iba poctivá vedecká analýza pozitív a negatív tohto obdobia, môže upokojiť našu polarizovanú spoločnosť. 

PS: Dnes je aj Medzinárodný deň čísla π –  3,14159 26535 89793 23846 26433 83279 50288 41971...  Je to iracionálne číslo s nekonečným počtom cifier (možno ho „získať“ aj tak, že kruh o polomere 1/2 rozviniete...) Aj intelektuálny π (Pi) - klub teda má dnes svoj sviatok, ktorý tradične členovia oslávia. Veď číslo Pi je podľa Ľuba Juríka symbolom nášho „nekonečného“ priateľstva.