Čo majú spoločné chobotnica a ľudský mozog?
Nová štúdia dokázala, prečo sú chobotnice tak inteligentné zvieratá.
Ak by sme sa v evolučnej histórii života na Zemi presunuli do minulosti, v určitom bode by sme narazili na spoločného predka človeka a hlavonožcov. Triedu živočíchov, v ktorej môžeme nájsť aj chobotnice. Sú to mimoriadne inteligentné zvieratá, ktoré sa vyznačujú komplexným nervovým systémom. Môžeme však nájsť niečo, čo majú chobotnice spoločné s ľuďmi?
Spoločným predkom človeka a hlavonožcov bol primitívny organizmus pripomínajúci červa. Až neskôr sa život na Zemi rozdelil do dvoch podkmeňov, stavovcov a bezstavovcov. Medzi stavovce sa radia napríklad primáty a iné cicavce, ktoré sa charakterizujú veľkým a komplexným mozgom a kognitívnymi vlastnosťami. Bezstavovce sú oveľa jednoduchšie organizmy, až na triedu hlavonožcov, informuje Eurekalert.
Štúdia publikovaná v Science Advances sa zamerala na to, prečo sa komplexná nervová sústava a mozog vyvinul len v prípade týchto bezstavovcov. Autori vysvetľujú, že chobotnice majú obrovský repertoár mikroRNA, čo naznačuje podobný vývoj ako pri stavovcoch. Práve mikroRNA alebo skrátene miRNA, hrá dôležitú úlohu pri vývoji komplexných mozgov.
Už v roku 2019 si výskumníci po genetickej analýze chobotníc všimli, že majú určité enzýmy, vďaka ktorým si dokážu preprogramovať RNA.
„Napadlo mi, že ak sú chobotnice dobré v editovaní RNA, potom majú v rukáve aj ďalšie triky,“ tvrdí jeden z autorov štúdie Nikolaus Rajewsky.
Mimoriadna inteligencia
Rajewsky vysvetľuje, že nová štúdia objavila známky úpravy RNA, len nie na miestach ktoré vedcov zaujímali. Najzaujímavejším bol objav 42 miRNA rodín, ktoré sa nachádzajú v nervovom tkanive a mozgu. Keďže sa naprieč evolúciou tieto gény zachovali, pravdepodobne boli dôležité. Objavené gény v tomto prípade ovplyvňujú produkciu rôznych proteínov.
Neprehliadnite
„Považujeme to za tretiu najväčšiu expanziu miRNA, akú sme mimo stavovcov pozorovali. Ustrice sa rovnako ako chobotnice priraďujú k mäkkýšom, no tie od posledného spoločného predka získali len 5 miRNA rodín, zatiaľ čo chobotnice ich získali 90,“ tvrdí vedúci štúdie, Grygoriy Zolotarov.
Z evolučného hľadiska sú chobotnice unikátom medzi bezstavovcami. Vyznačujú sa centrálnym a periférnym nervovým systémom, ktoré dokážu konať nezávisle od seba. Ak chobotnica stratí chápadlo, to chápadlo stále ostáva citlivé na dotyk a môže sa pohybovať. Chobotnice si mohli vyvinúť komplexné mozgové funkcie aj preto, aby mohli chápadlá využívať ako nástroje.
Svoju inteligenciu však dokazujú aj ďalšími spôsobmi. Chobotnice sú mimoriadne zvedavé a môžu si zapamätať veci. Dokážu si zapamätať aj tváre ľudí a niektorých majú radšej, ako iných.
„Dôvod, prečo sú chobotnice jediné, u ktorých sa vyvinuli také zložité mozgové funkcie, by mohol spočívať v tom, že svoje ruky používajú veľmi cieľavedome – napríklad ako nástroje na otváranie schránok. Chobotnice vykazujú aj iné znaky inteligencie: Sú veľmi zvedavé a vedia si veci zapamätať. Dokážu tiež rozpoznať ľudí a v skutočnosti majú niektorých radi viac ako iných. Vedci teraz veria, že dokonca snívajú, pretože počas spánku menia svoju farbu a štruktúru pokožky.“ radí Rajewsky.
Autori štúdie pokračujú vo svojom výskume aj naďalej. Záujem o chobotnice stúpa, no keďže nejde o typický modelový organizmus, preto majú vedci obmedzené nástroje, pomocou ktorých ich môžu skúmať.
Komentáre