Hlávkový šalát v sídle britského premiéra

Na konci augusta mala Liz Truss skoro isté, že bude novou britskou premiérkou. Na tomto mieste som sa zamyslel, že to nie je dobrý nápad. Že ide o nevyzretú osobu, ktorá nerozumie komplexnosti politiky, navyše v ťažkých časoch, ktoré krajinu čakajú. Že jediné, čoho je schopná, je sústavné generovanie úderných fráz a klišé pre straníckych radikálov. Že Konzervatívna strana jej výberom odovzdáva kľúče od 10 Downing Street opozícií...

Tento scenár bol pravdepodobný, hoci nerád veštím a predpovedám budúcnosť. To že sa naozaj udial a v takej rýchlosti, však nečakal asi nikto. Odporcovia v minulosti prirovnali Liz Truss k ručnému granátu (nelichotivú metaforu sa jej tím snažil využiť ako jej prednosť). Podľa toho som aj nazval článok, teda že toryovci sa chystajú do sídla britského premiéra hodiť  "ručný granát"..

Granát odystený...

Liz Truss zvíťazila vo finále (tesnejšie ako sa čakalo) nad svojim protivníkom, ex-ministrom financií Rishi Sunakom. Posledné slovo mali členovia strany.  Ide o ľudí ďaleko napravo od pomysleného politického stredu, kde sa nachádza generický britský elektorát.  Aby zvíťazila, jej program vyznel viac ako teologické dogmy, než praktický plán na riadenie krajiny. V čase rekordnej inflácie, nedostatku zdrojov pre verejné služby, sľúbila zosekanie daní aj pre najvyššie príjmové skupiny. Opakovala pritom klasické protrhové, libertariánske dogmy, že  zníženie daní zvýši produktivitu a spotrebu a prekryje aj možný rozpočtový deficit.

Pozorovatelia predpokladali, že akonáhle sa ujme úradu, tieto plány buď zruší, alebo aspoň čiastočne prehodnotí. Nestalo sa...

Liz Truss sa stala obeťou vlastnej propagandy a dobrovoľným rukojemníkom pravicového krídla v strane. Prvú veľkú chybu spravila, keď v novom kabinete zasadli najmä jej lojalisti. Skoro nikto z nových ministrov predtým nevykonával „senior“ rolu vo vláde Jeho Veličenstva. Blair aj Cameron, dokonca aj Johnson do kabinetu vždy obsadili energické nové tváre, aj skúsených ostrieľaných politikov. Zlaďovali záujmy technokratov aj ideológov. Podiel na moci tak malo celé široké spektrum strany.

V prípade nového kabinetu, však bolo vylúčených z rozhodovania prakticky dve tretiny vládnych poslancov,, a „verní“ upevňovali presvedčenie ctižiadostivej Liz, že má vo všetkom pravdu.

Na najdôležitejší post ministra financií sa dostal Kwasi Kwarteng. Magazín „The Economist“ označil potomka migrantov z Ghany ako „odvážneho, bystrého a čudného“. Denník „The Times“ zas konštatoval, že Kwarteng je „veľký človek, fyzicky aj intelektuálne. Hovorí francúzsky, taliansky, nemecky a grécky, píše básne v latinčine a v súčasnosti sa učí arabsky..“

Práve Kwarteng mal aplikovať radikálne vízie novej predsedníčky vlády do praxe.

Granát vybuchol...

Kwarteng na zasadnutí Dolnej Snemovne 23. septembra, prišiel s „prorastovým plánom“. Išlo o súbor opatrení, ktoré verne odrážali dogmy pravicového krídla v strane. Ohlásil zníženie základnej dane z príjmu z 20% na 19%, zrušenie najvyššej sadzby dane 45% pre najvyššie príjmové skupiny, zrušenie nových poplatkov do chátrajúceho zdravotníctva atď. Napriek varovaniam, že podobné opatrenie zneistí investorov, masívne zvýši schodok rozpočtu a Britániu hodí do ekonomickej krízy, Kwarteng aj Truss zanovito trvali na všetkých návrhoch.  

Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Prakticky okamžite došlo k obrovskému prepadu hodnoty britskej libry k americkému doláru, zneisteniu medzinárodných trhov, okrem ekonómov rozpočet skritizoval aj Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý zväčša v týchto veciach zostáva neutrálny, neskôr musela zasiahnuť aj cetntrálna banka a zvýšiť úrokové sadzby.

V posledných dvoch týždňoch tak krajina čelila nebývalému prepadu na akciových trhoch a nedôvere investorov. Liz Truss napriek robotickému prejavu nevedela presvedčiť o potrebe „odvážnych reforiem“. Keď sa situácia ďalej zhoršovala nastal jeden z najimpozantnejších obratov o 180 stupňov v dejinách britskej politiky. Kým Kwasi Kwarteng na zasadnutí MMF vo Washingtone sa snažil upokojiť investorov a partnerov, Liz Truss sa rozhodla jedného zo svojich najbližších spojencov vyhodiť. V rýchlosti vymenovala Jeremyho Hunta, ex-ministra zdravotníctva a liberálneho konzervatívca, ktorý zvrátil celú agendu, zrušil daňové škrty a ohlásil ďalšie opatreniu zamerané na zníženie verejného dlhu a upokojenia investorov. Nateraz sa trhy stabilizovali a Liz Truss sa udržala v úrade, zdá sa však, že ide len o dočasné riešenie.

Odistený granát, alebo hlávkový šalát?

Opoziční labouristi pochopiteľne situáciu využili a požiadali o špeciálne zasadnutie Dolnej Snemovne. Premiérka sa ho zúčastnila, ale počas zasadania odišla, ako povedal jeden komentátor „nikdy v živote som nič také nevidel!“. Obhajovať (veľmi nepresvedčivo) ju musela konzervatívna poslankyňa Penny Mordaunt. Medzičasom už štyria poslanci vyjadrili otvorenú nedôveru v schopnosti Liz Truss viesť krajinu.

Podľa jedného z prieskumov by Labouristická strana získala 56% hlasov, konzervatívci 20%, liberálni demokrati 11%. V britskom väčšinovom systéme by to znamenalo najhorší výsledok Konzervatívnej strany v histórií. Jediná verejná osoba, ktorá je nepopulárnejšia, ako súčasná premiérka, je princ Andrew, ktorý zahanbil krajinu a kráľovskú rodinu sexuálnymi škandálmi...

Británia má štvrtého ministra financií v poradí za ostatného polroka, a čoskoro bude musieť vymeniť aj premiérku. Jej životnosť tak bulávrne média prirovnali k hlávkovému šalátu, ktorý vydrží v chladničke dlhšie, ako pobyt Liz Truss na 10 Downing Street.

Za chaos, ktorý prinieslo menovanie totálne nekompetentnej osoby na post premiérky v čase globálnej recesie, vojny na Ukrajine a kríze zdravotníctva a verejných služieb v Británii, si naozaj po dvanástich rokoch pri moci konzervatívci zaslúžia opozičnú diétu, možno len na hlávkovom šaláte...