Voľby 2022: Heredoš vyzval Valla na odpočet, sporia sa o hospodárenie Bratislavy

4.10.2022
0

Zdroj: FB Miro Heredoš

Páčil sa vám článok?

Kandidát na primátora hlavného mesta SR Bratislavy Miroslav Heredoš (Národná koalícia/Nezávislí kandidáti) vyzval súčasného primátora a opätovne kandidujúceho Matúša Valla (Team Bratislava, PS, SaS), aby zverejnil ekonomický odpočet svojich aktivít v úrade.

Tvrdí, že napriek zvýšeným príjmom mesta nielenže nie sú vidieť investície, ale narastá aj zadlženie samosprávy. Vallo oponuje tým, že mestu sa, naopak, darí dlh znižovať  i pri výrazne vyšších investíciách ako počas obdobia jeho predchodcu.

Heredoš vyhlásil, že prostredníctvom zvýšenej dane z nehnuteľností, vyšších podielových daní a iných príjmov získal Vallo v priebehu štyroch rokov kumulatívne do mestského rozpočtu približne 250 miliónov eur navyše.

"Pri takýchto zvýšených príjmoch však primátor mesto zadlžil, oproti bežným príjmom mesta z roku 2021 je síce dlh pod 50 percentami, avšak skutočný, nominálny dlh narástol o 25 percent," uviedol Heredoš.

Od Valla žiada v odpočte konkretizovať investície, ktoré za zvýšené príjmy urobil, vysvetlenie miery zadlženia i nárast zamestnancov na magistráte, ktorých počet podľa Heredoša stúpol o takmer 60 percent, pričom sa suma nákladov na ľudské zdroje zdvojnásobila.

Vallo obvinenia zo zlého hospodárenia mesta vyvracia. "Zadlženie Bratislavy je historicky najnižšie od roku 2005, ku koncu roka ho prognózujeme na úrovni 45 percent, teda o 5 až 6 percent  menej, ako nám zanechalo predchádzajúce vedenie mesta. V dobe bezprecedentných kríz veľmi dobrý výsledok hospodárenia mesta," upozornil Vallo.

Odmieta tiež narážky na údajnú prezamestnanosť i na magistráte, a s tým súvisiace zvýšené náklady. Opakuje, že nárast zamestnancov Bratislave, naopak, pomáha ušetriť prostriedky, keďže predražené služby externých firiem z minulosti si dokáže mesto v súčasnosti zabezpečiť lacnejšie vo vlastnej réžii. "V prípade letnej údržby je to napríklad 40-percentná úspora," dodáva. Pri kritike chýbajúcich investícií oponuje, že mesto počas prvých troch rokov jeho mandátu len do opravy ciest investovalo o 72 percent viac financií ako predchádzajúce vedenie, investície do verejných priestorov z vlastných zdrojov sa zvýšili o 53 percent.

Rozporuje aj čísla, ktoré uvádza Heredoš. "Do mestského rozpočtu nepribudlo kumulatívne za štyri roky 250 miliónov eur, polovica z nich sú financie na prenesený výkon štátu, ktoré hlavné mesto len redistribuuje mestským častiam," upozornil. Nerozumie ani tvrdeniam o časoch hojnosti počas predchádzajúcich rokov, poukazujúc na bezprecedentné krízy, zdražovanie a infláciu.

(TASR) 

Páčil sa vám článok?