Mení sa slovenské zdravotníctvo na továreň peňazí?

Slabí by si mali uvedomiť, že silný štát je v ich záujme. Ľudia, ktorí majú peniaze a postavenie, sa o seba dokážu postarať v každej situácii. Horšie sú na tom chronicky chorí, starí a núdzni občania.

V ostatnom čase čítam, že sa budúci rok bude otvárať nová súkromná nemocnica na Boroch. Napokon čím viac zdravotníckych zariadení, tým viac alternatív pre pacientov.

V poriadku ak nebude mať spomínaná nemocnica  len lukratívne programy, bude mať napojenie na sieť veľkých výskumných a inovatívnych nemocníc, bude sa robiť onkologická operatíva a tiež bude myslieť na bežných ľudí.

Trochu mám obavy ako nemocnica Bory ovplyvní situáciu v BA a Malackej nemocnici z pohľadu personálu.

Toto bude kľúčové. Ak tam prejdú lekári sestry z týchto nemocníc tak sa možno niektoré oddelenia zatvoria osobne  si myslím.

Táto nemocnica zjavne poskytne lepšie pracovné a mzdové podmienky pre lekárov a zdravotné sestry. 

V vráťme sa v krátkosti do histórie. Ono chyba nastala na začiatku privatizácie zdravotníctva keď sa sprivatizovali laboratóriá, dialýza a iné lukratívne bodované činnosti a tým pádom sa  koncovým nemocniciam odčerpávajú príjmy.

Je neproduktívne, že nemocnica robí odbery a posiela robiť biochémiu a hematológiu do súkromného laboratória.

Nechcem nikoho strašiť ale nevidím svetlo na konci tunela v SK zdravotníctve. Bude to čím ďalej tým horšie lebo žiadna vláda nemá koncepciu a keď aj dajakú  mala, tak nasledujúca ju zrušila.

Všetci sa len sústreďujú na kritiku tých čo niečo spravili. Myslím si teda, že na reformu zdravotníctva ešte stále nie je na Slovensku vhodná spoločenská klíma, najmä preto, že niektorí politici nemajú odvahu či chuť hovoriť občanom pravdu.

Ja osobne vnímam dlhé roky naše zdravotníctvo ako stále prešľapovanie, stagnovanie, samospád  a tiež generačnú stagnáciu v myslení, spolu s generačným vymieraním, na jednom mieste.

Pomôcť podľa môjho názoru môže dlhodobá koncepcia, stratégia, kontinuita bez ohľadu na vlády a parlament. Navýšenie rozpočtu viacročne. Nie iba plátanie a oddlžovanie na úkor iných oblasti v spoločnosti.

Možno by sa na post ministra mal využiť človek - odborník z cudziny, ktorý nemá väzby na toto prostredie, a tým by nepodliehal tlakom lobistov a záujmových skupín napr. na privatizáciu lukratívnych odvetví zdravotníctva (čo už je asi neskoro) a robil by rozhodnutia, ktoré by boli v prospech pacienta (aké naivné) a nie v prospech rôznych skupín.

Pretože akýkoľvek "domáci" minister vyšiel z nejakého prostredia, má nejakú históriu a minimálne čiastočne podlieha svojmu straníckemu šéfovi aj keď je nezávislý nominant.