Nároky na lídra

Zamyslenie na evanjelium tejto nedele nájdete tu.

A teda. Aký by mal byť vodca kresťanského spoločenstva? Predovšetkým sa má vyvarovať pokušeniu finančne sa cez svoju službu finančne obohatiť. Hoci to v našom čítaní nezaznie, biblický text vo verši 11 pôvodne obsahuje výzvu „utekaj pred tým“, čo odkazuje na predchádzajúci  úsek (1 Tim 6, 6-10), ktorý sa venuje chamtivosti. Apoštolská služba má veru málo čo spoločné so snahou materiálne si prilepšiť. Všetci, ktorí tak od čias apoštolov robili v skutočnosti evanjeliovému posolstvu len škodili. Ľud po čase vždy vycíti, či služobník Cirkvi svoje povolanie vykonáva pre dobro veriacich, alebo pre svoj vlastný prospech.  

Timotej je ďalej povolaný, aby bol „Božím človekom“. Tento titul má jasné konotácie na jeho výskyt v Starom Zákone. Ním sa označovali Boží proroci a posli (porov. 1 Sam 9,6-10, 1 Kr 17,18, Dt 33,1, Sdc 13,6). Inak povedané, osoby, ktorým sa prisudzoval osobitý vzťah k Bohu, čo z nich robilo Božích reprezentantov. Vodca náboženskej obce si má byť vedomý, že medzi svojimi zverenými fyzicky reprezentuje toho, ktorému uveril, a ktorého zastupuje. V žiadnom prípade teda nehodno toto zastúpenie zdehonestovať.

Pravý kresťanský náboženský vodca sa má usilovať o čnostný život.Zdieľať

Pravý kresťanský náboženský vodca sa má usilovať o čnostný život. Pavol tu vo v. 11 navrhuje hneď šesť cností. Spravodlivosť -  snaha o plnenie Božej vôle. Nábožnosť – dávať vo svojom životnom priestore dostatok miesta vzťahu s Bohom. Viera – vnútorne sa oddať tomu čo som prijal. Láska – praktické naplnenie tomu, čomu som sa oddal. Trpezlivosť – znášanie ťažkostí a protivenstiev, ktoré vychádzajú z okolností a od ľudí. Miernosť – neprepadnúť pokušeniu vyvyšovať sa nad tými, ktorí ešte majú k bohu ďaleko.

„Život je boj.“ Aj takto by sa dala charakterizovať ďalšia rada. Doslovne: „Bojuj dobrý boj“. Ľahká cesta k úspechu nevedie. Vyžaduje si neustálu snahu aspoň o udržanie si súčasného stavu. Každé poľavenie sa skôr či neskôr škaredo vypláca. V tejto snahe pritom nejde o nič vábivé. Tu použite sloveso „ἀγωνίζομαι“ je v slovenčine známejšie vo forme „agónia“, čo označuje prechod zo života do smrti. Ide teda o niečo veľmi bolestivé. Čas v ktorom sa živé vzpiera nevyhnutnému zániku. No v pôvodnom zmysle slova bola pred bojujúcim zreteľná vízia dosiahnutia víťazstva. A teda: stačí vydržať, treba investovať aj posledné sily, pretože odmena je nadohľad. Odmenou je večný život. Nie taký, ktorý bude rovnaký na vždy, ale taký, ktorý pretrvá.

A teda: stačí vydržať,Zdieľať

Ten si  ďalej  v spoločnosti vyžaduje verejné vyznanie. A to pred všetkými. Svedectvo sa stáva veľmi významným faktorom lídra. Tu si spomenieme na klasické vyjadrenie sv. Pavla VI., ktorý vyzdvihol úlohu svedectva pred učiteľstvom. Apoštol Pavol tu chváli osobitne Timotejovo svedectvo. Nám dnes nie je jasné akú povahu malo. Či bolo v rámci komunity, či pred verejnými autoritami. Či bolo v momente krstu, alebo ordinácie. V každom prípade bolo vyjadrené a malo pred ľuďmi váhu. Jednoducho povedané, je pred Kristom verejné a závisí na ňom osud mnohých. Apoštol ho prirovnáva k vyznaniu Ježiša pred Pilátom. To vzbudzuje špekulácie, či v čase spísania listu už existovalo Jánovo evanjelium. Tak či onak, si treba vzbudiť moment veľkopiatočných pašií, v ktorých v ústrety telesnej záhube Ježiš pred rímskym prokurátorom vyznáva, že ten, kto má moc a pravdu stojí pred ním. Svedectvo, vyznanie, a etymologicky mučeníctvo, je vždy ten najúpenlivejším prostriedkom na odovzdanie hlboko prijatej pravdy.

Apoštol Pavol tu chváli osobitne Timotejovo svedectvo.Zdieľať

Toto vytrvalé udržiavanie svedectva má ďalej zameranie na vieru, ktorá sa ďalej viaže na nádej na budúci príchod. Perspektíva je dôležitá. Je ťažko byť vodcom ak nehľadím dohora a do budúcnosti. Skepsa a prízemnosť vie veľmi znechutiť.  V tom sa protichodne napĺňa doxológia, ktorá náš úryvok zakončuje.

Máme pred sebou teda biblický návod, akými vlastnosťami by naši cirkevní vodcovia mali oplývať. Modlime sa za to. No provokačne podotknem: čo ak sa tieto slová vzťahujú aj na nás?

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia